Mazák dostal "facku" od exčlena Súdnej rady, ide o Žilinku: Dezinformuje občanov ako za totality!

Predseda Súdnej rady Ján Mazák a generálny prokurátor Maroš Žilinka majú rozdielny názor na využívanie paragrafu 363 Trestného zákona. Mazák si myslí, že spôsob, akým ho Žilinka používa, môže byť protiústavný. Generálny prokurátor na neho reaguje, že nemá právomoci hodnotiť jeho prácu.

To, akým spôsobom si Žilinka vykladá paragraf 363, môže byť podľa Mazáka protiústavné, povedal v nedávnom rozhovore pre denník Sme. „Nemôže byť v súlade s ústavou, že orgán výkonnej moci revidoval súdne rozhodnutia niekoľko dní po ich zaznení,“ poznamenal na margo zrušenia obvinenia bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského.

Už Žilinka tvrdil, že Mazák zavádza

Ako vás eReport informoval, Žilinka mu po kritike v médiách poslal list, v ktorom tvrdí, že išlo o legitímne rozhodnutie orgánu v súlade so zákonom. Predseda Súdnej rady podľa Žilinku nemá právomoci na to, aby robil závery či rozhodnutia generálneho prokurátora v súlade s Ústavou SR. „Je mi veľmi ľúto, že niektoré názory a tvrdenia prezentované predsedom Súdnej rady SR Mazákom, týkajúce sa postavenia prokuratúry a oprávnení generálneho prokurátora, kritérium objektívnosti a najmä odbornosti nielenže nespĺňajú, ale nemožno ich vnímať inak, ako zavádzajúce,“ skonštatoval.

Šéf Súdnej rady SR necítil potrebu „hlbšie“ reagovať

Mazák reagoval, že rešpektuje Žilinkove názory na problematiku vykladania paragrafu 363. Zároveň mu pripomína konštatovanie Ústavného súdu SR o tom, že generálny prokurátor patrí do výkonnej moci a jeho pozícia je definovaná v Ústave SR. „Preto Váš list beriem na vedomie, ale nepovažuje za potrebné na neho hlbšie odpovedať,“ uviedol Mazák v odpovedi.

Paragraf 363 pritom dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon. K úprave paragrafu 363 prebieha diskusia aj v koalícii.

Sopoliga hovorí o nemravnom správaní

Juraj Sopoliga, člen Súdnej rady SR zvolený sudcami (2002-2012) a čestný prezident Združenia sudcov Slovenska (ZSS) nesúhlasí s tvrdeniami Mazáka a ostro ho vo svojom stanovisku kritizuje.

„Vzhľadom na argumentáciu generálneho prokurátora uvedenú v jeho verejnom otvorenom liste zo dňa 25.11.2021 (IV.Spr61621/1000) je zrejmé, že prezentovaný názor predsedu súdnej rady je v príkrom rozpore aj so záväzným právnym názorom ústavného súdu PL.ÚS 25/2020 z 29.9.2021, že ústava neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci, ale má, ako osobitný ústavný orgán právnej ochrany, relatívne samostatné postavenie v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Ignorovanie aj tohto záväzného nálezu súdu oznámením verejnosti nepravdivých a ústave odporujúcich právnych názorov (klamstvo) spĺňa všetky kritéria o výraznom porušení ústavného obmedzenia slobody prejavu o bezpodmienečnej nevyhnutnosti ochrany mravnosti (morálky),“ uvádza v reakcii Sopoliga a o Mazákovi napísal aj toto: „Nemravné správanie sa ústavného činiteľa znalého práva reálne môže vyvolať vo verejnosti (odbornej i laickej) pochybnosti o opodstatnenosti výkonu ústavnej funkcie v oblasti justície osobou porušujúcou zásady morálky v demokratickej spoločnosti.“

Čestný prezident ZSS: Klamstvo je vždy nemorálne

Sopoliga pripomenul, že vyhlásenie Mazáka pre denník Sme, že „vznikla teda ústavná otázka – môže generálny prokurátor, ktorý je orgánom výkonnej moci …“, šéf Súdnej rady SR dezinformuje verejnosť.

Juraj Sopoliga sa tvrdo obul do Jána Mazáka, ostro mu vyčíta jeho vyhlásenia na adresu generálneho prokurátora. – Foto: tasr

„Uvedený názor je obsahovo jednoznačne dezinformáciou občanov ústavným činiteľom,“ vysvetlil Sopoliga, ktorý sa v svojej reakcii odvoláva priamo na Ústavu SR či ústavné právne názory. „Platí ústavná úprava slobody prejavu (čl. 26 ods. 1), pričom súčasne je ústavne obmedzená i v záujme ochrany mravnosti (čl. 26 ods. 4). Nemravným je uvádzanie nepravdivých (pravdu skresľujúcich) informácií, lebo klamstvo je vždy nemorálne, aj preto ústavný súd konštatoval, že „… nevidí presvedčivý dôvod, pre ktorý by šírenie nepravdivých informácií malo požívať ústavnú ochranu“ (PL.ÚS 12/09). Záujem na ochrane morálky, ako medzinárodne upravený dôvod na obmedzenie slobody prejavu (tá nie je bezbrehá – neohraničená) je zakotvený i v čl. 10 ods. 2 Dohovoru, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku (čl. 154c ods. 1 ústavy).“

Mazák vraj zvolil „techniku“ ako za totality

Sopoliga svoju oponentskú argumentáciu na vyhlásenia Mazáka „zaklincoval“ odkazom na totalitný režim. „Oznámením dezinformácie občanom zvolil postup (techniku), ktorý je dobre známy totalitným režimom, čím výrazne spochybnil úprimnosť iného výroku (s ktorým súhlasím), že „…mali by sme bojovať za to, aby na Slovensku začala vládnuť spravodlivosť pre každého a zrozumiteľným spôsobom“, lebo presadzovaniu spravodlivosti účinne bráni nerešpektovanie ústavného poriadku.“