Šéf Súdnej rady SR Ján Mazák je, zdá sa, tak trochu „divný patrón“. Funkciu, do ktorej sa dostal v júni 2020, po nástupe súčasnej koalície, zastáva tak, ako si to vládni mocní zrejme predstavovali. Stačí si „vygúgliť“ jeho stanoviská a hneď je zrejmé, komu takpovediac vždy vzorne podržal chrbát. Nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad pravidelne obhajuje kroky ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (klub SaS) či verejne robí výčitky šéfovi Generálnej prokuratúry SR Marošovi Žilinkovi. Napríklad, keď ide o paragraf 363 Trestného zákona.
V súvislosti s tým, že sa blížia voľby do Súdnej rady SR a viacerým odborníkom z oblasti práva, vrátane mnohých sudcov, sa Mazákove vyjadrenia nepáčia, rozhodli sme sa zverejniť zaujímavý pohľad na osobu bývalého poradcu exprezidenta Andreja Kisku očami advokátky Viktórie Hellenbart. Tá poukázala v obsiahlom príspevku na portáli pravnelisty.sk na niekoľko významných faktov.
Právnička komentovala aj nevyvesené štátne vlajky
Advokátka sa zamýšľa nad aktuálnou situáciou v Slovenskej republike naozaj zoširoka. Pripomenula napríklad aj nevyvesené štátne vlajky pred budovou parlamentu 1. januára tohto roku. „Slovenská republika je (ešte stále ?) samostatným štátom v strednej Európe, ktorý si pripomína výročie svojho vzniku každý rok 1.1. V roku 2022 si najvyšší zákonodarný zbor tejto republiky, národná rada, toto výročie nepripomenula vyvesením štátnej zástavy. Ale jej predseda, podľa jeho vlastných slov, nie je jej údržbárom a nemá na starosti vešanie zástav. A keďže sa o to nikto nestaral, zodpovedný úradník si možno v dnešnej dobe nebol istý tým, zástavu ktorého štátu by mal vyvesiť, aby niečo nepokazil. Zástava teda nevisela,“ napísala hneď v úvode svojho textu na portáli pravnelisty.sk Hellenbart.
Ústava hovorí jasnou rečou
Advokátka zároveň pripomenula, že voľby do Súdnej rady SR sa blížia a vo viacerých bodoch, citujúc z Ústavy SR, podčiarkla jej postavenie v našom štáte. Okrem iného uviedla aj to, že „predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.“ Tiež pripomenula, že Súdna rada SR „má dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dívajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu.“
Vyjadril svoju predstavu alebo želanie?
Po siahodlhej citácii Ústavy SR sa advokátka upriamila na osobu Jána Mazáka. Uviedla, že nielen medzi sudcami, odbornou, ale aj laickou verejnosťou zarezonoval výrok aktuálneho predsedu súdnej rady.
Členstvo v komunistickej strane za bývalého režimu, je pre mnohých občanov, zvlášť tých, ktorých tento režim nejako postihol, vážnym tieňom minulosti. Súčasne platí, že nie je takým tieňom pre všetkých.
„Vyjadril svoju predstavu (alebo želanie?), akí sudcovia by mali byť inými sudcami zvolení do tohto ústavou kreovaného orgánu, ktorý by podľa niektorých mal predstavovať garanciu nezávislosti súdnej moci. Parafrázujúc jeho výrok, preferoval by voľbu sudcov mladšej generácie, nad ktorými nevisia tiene minulosti. Jeho bližší kontext objasnil poukazom na sudcov majúcich väzby na osobu jednej z bývalých štátnych tajomníčok ministerstva spravodlivosti, predtým kariérnej sudkyne, ktorá bola vo funkcii súčasne so súčasnou ministerkou spravodlivosti. A na väzby na jednu konkrétnu fyzickú osobu v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. A keďže do právomoci súdnej rady patrí d o h l i a d a ť , či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu, naberá takto verejne vyslovená myšlienka z úst jej predsedu hrozivejšie kontúry,“ upozornila Hellenbart.
To, že patril ku komunistom, je fakt
Expertka na právo vzápätí pripomenula informácie, ktoré sú o Mazákovi verejne dostupné. „V roku 1980 bol zvolený za sudcu z povolania, od roku 1983 pôsobil ako námestník predsedu súdu pre trestný úsek a od roku 1987 ako námestník predsedu súdu pre občianskoprávny úsek. V roku 1989 vzdal sa členstva v Komunistickej strane. V roku 1990 sa stal predsedom mestského súdu v Košiciach,“ poukázala aj na nespochybniteľnú komunistickú minulosť Mazáka.
O vyhláseniach, ktoré majú k odbornosti ďaleko
Následne sa Hellenbart nekompromisne sa vrátila k Mazákovým „tieňom minulosti“: „Keďže predseda súdnej rady objasnil význam slova tiene minulosti väzbami na konkrétnu osobu štátneho úradníka a konkrétnu fyzickú osobu, pričom ale v čom sú tieto väzby, a na ktorých sudcov, bližšie nešpecifikoval, pre účely svojho vyjadrenia sa spoľahol na to, že poukázaním na osoby známe z mediálneho prostredia výlučne v negatívnom svetle, si poslucháči domyslia aké väzby má na mysli aj bez zbytočných faktov, a je pre všetkých jasné, čo si neželá. Takýto typ vyhlásení sa nepovažuje za odborné, vecné stanovisko, a už vôbec nie v mene orgánu, ktoré má v štáte také významné postavenie, radíme ho do kategórie vyhlásení politických, a z tejto kategórie do podkategórie vyhlásení populistických, ktorými jeho autor realizoval (nielen?) svoju slobodu prejavu.“
OĽANO sa vrhlo na komunistov, Mazáka sa to netýka
Advokátka ďalej uviedla, že „vo svetle tohto vyhlásenia, osobu predsedu súdnej rady tiež nemáme hodnotiť vo svetle oficiálnej verzie životopisu zverejneného na Wikipédii. Keďže Slovensko je malou krajinou, a najmä v odborných kruhoch, medzi kolegami z jednej profesie, je všeobecne známych veľa detailov (nielen) z profesijného života a pôsobenia jeho členov, o predsedovi súdnej rady to platí tiež.“
Hellenbart pripomenula, „že poslancom národnej rady v roku 2021 ležalo na srdci, aby sa napravili krivdy z minulosti napáchané komunistickým režimom, a preto sa zasadzovali, aby sa predstaviteľom bývalého komunistického režimu a niekdajších bezpečnostných zložiek znížili dôchodky.
Zákon zarezonoval na verejnosti a nielen pozitívne. Exaktnejšou úpravou, koho tým myslí, vysvitlo, že nemienil vylúčiť sudcov pôsobiacich za bývalého režimu vo funkcii sudcu, ale tiene minulosti ostávajú.
Advokátka v tejto súvislosti poukázala aj na rétoriku z dielne OĽANO: „O benefity majú prísť funkcionári, zamestnanci a príslušníci vymedzených vrcholových orgánov, organizácií a bezpečnostných zložiek komunistického režimu, ktoré sa rozhodujúcou mierou podieľali na udržiavaní totalitného režimu porušujúceho základné ľudské práva a slobody. Navrhovaný zákon postihne najmä tých, ktorí sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, respektíve pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu,“ uviedla predkladateľka návrhu Anna Andrejuvová (OĽANO).
„Zákon zarezonoval na verejnosti a nielen pozitívne. Exaktnejšou úpravou, koho tým myslí, vysvitlo, že nemienil vylúčiť sudcov pôsobiacich za bývalého režimu vo funkcii sudcu, ale tiene minulosti ostávajú. Ak aj nebudem zbytočne odbočovať k prístupu, ktorý zvolila susedná Česká republika, ktorá ukladá sudcom povinnosť zverejniť členstvo v komunistickej strane a stranám kvôli tomu umožňuje vzniesť námietku zaujatosti, treba poznamenať, že členstvo v komunistickej strane za bývalého režimu, je pre mnohých občanov, zvlášť tých, ktorých tento režim nejako postihol, vážnym tieňom minulosti. Súčasne platí, že nie je takým tieňom pre všetkých. Ak chceme byť objektívni a najmä normálni, reálne zmýšľajúci ľudia, triezvo hodnotiaci historické fakty a politické súvislosti, vieme, že oháňať sa všeobecným klišé o tieňoch minulosti, k ničomu dobrému v spoločnosti nevedie. A nevedie k tomu ani politikárčenie založené na takejto rétorike,“ zdôraznila advokátka.
Predchádzajúci režim si vysoko vážil jeho kvality
Podľa jej slov predseda súdnej rady za bývalého režimu nebol „len radovým“ sudcom, bol námestníkom predsedu súdu. „Bol hlavným cieľom súdov za bývalého režimu aj cieľ udržať totalitný režim? Každý to vidí po svojom. A rovnako si každý vyhodnotí vzdanie sa členstva v komunistickej strane v roku 1989 a následný post predsedu súdu Mestského súdu Košice v roku 1990, ako aj to, že podpredsedom súdu sa stal už po troch rokov od oblečenia sudcovského talára. Predchádzajúci režim si teda vysoko vážil jeho riadiace kvality už ako mladého sudcu,“ konštatovala Hellenbart.
Ďalej uviedla, že predseda súdnej rady označil za tiene minulosti pôsobenie sudcov za súčasného pôsobenia určitých politických nominantov na rôznych postoch Ministerstva spravodlivosti. „Paradoxom je, že sudcovia, na ktorých si spomenieme na základe jeho vyhlásenia a poodhalenia kontextu, patrili k mladšej generácii slovenských sudcov a mnohí patrili k osobám, ktorí sa dostali na post sudcu z predchádzajúceho úradníckeho postu na ministerstve spravodlivosti,“ pripomenula advokátka.
Vážny tieň minulosti môže vrhať na sudcov aj Kolíková
„Optikou súčasného predsedu súdnej rady, budú niesť všetci sudcovia menovaní prezidentom Kováčom, Schusterom, Gašparovičom, Kiskom, prezidentkou Čaputovou tiene minulosti pre tých, ktorí sa s účinkovaním týchto prezidentov nevedeli stotožniť. Mnohí sudcovia budú niesť tiene minulosti spájané s účinkovaním súčasnej ministerky spravodlivosti, ktorá sa netají potrebou očisty justície, organizovaním výberových konaní, kde sú preferované osoby, ktoré sú názorovo blízke súčasnej politickej elite spôsobom, ktorý sa ani nesnaží byť pred verejnosťou utajovaný, a mnohým pripomína čistky namiesto očisty. Niektoré otázky kladené na transparentných a verejnosti prístupných výberových konaniach, nijako nesúvisia s preverením odbornej pripravenosti uchádzača, ale okato pripomínajú kádrovanie uchádzačov obľúbené za režimu, kedy súčasný predseda súdnej rady zastával post podpredsedu všeobecného súdu. Účinkovanie súčasnej ministerky spravodlivosti, jej kroky a metódy, ktoré volí na presadzovanie svojich politických cieľov, môžu pre mnohých aj v budúcnosti predstavovať vážny tieň minulosti u sudcu, ktorý dosadne na svoju stoličku ´v jej dobe.´“
Je to jednoducho politický nominant
Hellenbart víta verejnú diskusiu o voľbe členov súdnej rady. „Advokácia je jednou zložkou justície, a preto je prirodzeným záujmom advokáta, ktorý so súdnou mocou profesijne žije, zdieľa svoj osud, aby súdna rada plnila svoje ústavou zverené kompetencie, rozmenené na drobné zákonom číslo 385/2002 Z. z. o súdnej rade, čo najlepšie. Zaráža ma však, že súdna rada v období, keď si vytýčila najambicióznejšie plány ohľadom zlepšenia jej fungovania najmä vo vzťahu k politickej nezávislosti, zvolila spomedzi svojich členov za predsedu práve politického nominanta, bývalého, nie aktívneho sudcu. Do volieb predsedu súdnej rady aktívne zasiahla aj ministerka spravodlivosti, ktorá „odporúčala“ voľbu tohto kandidáta, dokonca bol jediným kandidátom na tento post. Potom, ako sa predchádzajúci členovia súdnej rady vzdali svojich funkcií po súkromnom telefonickom rozhovore s ministerkou spravodlivosti, vyvoláva vo mne, ako nestrannom pozorovateľovi, takto prebiehajúca voľba rozpačité pocity. Pritom predseda súdnej rady má veľmi významné kompetencie,“ vysvetlila advokátka, ktorá na záver dodala: „A keď sa pozrieme na celkové zloženie súdnej rady, musím poznamenať, že veľký počet politických nominantov v súdnej rade prospeje jej nezávislej kontrole „zvonka“ jedine vtedy, ak budú mať tieto osoby na pamäti, že ich úlohou nie je presadzovať „politiku, ideológiu a náboženské cítenie vládnej strany “ v súdnej rade, ale nezávislosť, nestrannosť a profesionalitu súdnictva.„
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Mazák neverí skúseným sudcom, vraj nad nimi visia tiene minulosti. Čo však „visí“ nad exporadcom Kisku?