eReport.sk
Ján Mazák.
Ján Mazák. Foto: tasr

Mazák neverí skúseným sudcom, vraj nad nimi vi­sia tie­ne mi­nu­los­ti. Čo však „visí“ nad exporadcom Kisku?

Šéf Súdnej rady SR Ján Mazák je, zdá sa, tak trochu „divný patrón“. Funkciu, do ktorej sa dostal v júni 2020, po nástupe súčasnej koalície, zastáva tak, ako si to vládni mocní zrejme predstavovali. Stačí si „vygúgliť“ jeho stanoviská a hneď je zrejmé, komu takpovediac vždy vzorne podržal chrbát. Nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad pravidelne obhajuje kroky ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (klub SaS) či verejne robí výčitky šéfovi Generálnej prokuratúry SR Marošovi Žilinkovi. Napríklad, keď ide o paragraf 363 Trestného zákona.

V súvislosti s tým, že sa blížia voľby do Súdnej rady SR a viacerým odborníkom z oblasti práva, vrátane mnohých sudcov, sa Mazákove vyjadrenia nepáčia, rozhodli sme sa zverejniť zaujímavý pohľad na osobu bývalého poradcu exprezidenta Andreja Kisku očami advokátky Vik­tó­rie Hellenbart. Tá poukázala v obsiahlom príspevku na portáli pravnelisty.sk na niekoľko významných faktov.

Právnička komentovala aj nevyvesené štátne vlajky

Advokátka sa zamýšľa nad aktuálnou situáciou v Slovenskej republike naozaj zoširoka. Pripomenula napríklad aj nevyvesené štátne vlajky pred budovou parlamentu 1. januára tohto roku. „Slo­ven­ská re­pub­li­ka je (eš­te stá­le ?) sa­mos­tat­ným štá­tom v stred­nej Euró­pe, kto­rý si pripo­mí­na vý­ro­čie svoj­ho vzni­ku kaž­dý rok 1.1. V ro­ku 2022 si naj­vyš­ší zá­ko­no­dar­ný zbor tej­to re­pub­li­ky, ná­rod­ná ra­da, to­to vý­ro­čie nep­ri­po­me­nu­la vy­ve­se­ním štát­nej zá­sta­vy. Ale jej pred­se­da, pod­ľa je­ho vlas­tných slov, nie je jej údr­žbá­rom a ne­má na sta­ros­ti ve­ša­nie zá­stav. A keď­že sa o to nik­to nes­ta­ral, zod­po­ved­ný úrad­ník si mož­no v dneš­nej do­be ne­bol is­tý tým, zá­sta­vu kto­ré­ho štá­tu by mal vy­ve­siť, aby nie­čo ne­po­ka­zil. Zá­sta­va te­da ne­vi­se­la,“ napísala hneď v úvode svojho textu na portáli pravnelisty.sk Hellen­bart.

Ústava hovorí jasnou rečou

Advokátka zároveň pripomenula, že voľ­by do Súd­nej ra­dy SR sa blížia a vo viacerých bodoch, citujúc z Ústavy SR, podčiarkla jej postavenie v našom štáte. Okrem iného uviedla aj to, že „predse­du, pod­pred­se­du a čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky mož­no pred up­ly­nu­tím ich fun­kčné­ho ob­do­bia ke­dy­koľ­vek od­vo­lať.“ Tiež pripomenula, že Súdna rada SR „má dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dívajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu.“

Vyjadril svoju predstavu alebo želanie?

Po siahodlhej citácii Ústavy SR sa advokátka upriamila na osobu Jána Mazáka. Uviedla, že nie­len me­dzi sud­ca­mi, od­bor­nou, ale aj laic­kou ve­rej­nos­ťou za­re­zo­no­val vý­rok ak­tuál­ne­ho pred­se­du súd­nej ra­dy.

Člen­stvo v  komunistickej stra­ne za bý­va­lé­ho re­ži­mu, je pre mno­hých ob­ča­nov, zvlášť tých, kto­rých ten­to re­žim ne­ja­ko pos­ti­hol, váž­nym tie­ňom mi­nu­los­ti. Sú­čas­ne pla­tí, že nie je ta­kým tie­ňom pre všet­kých.

„Vy­jad­ril svo­ju pred­sta­vu (ale­bo že­la­nie?), akí sud­co­via by ma­li byť iný­mi sud­ca­mi zvo­le­ní do toh­to ús­ta­vou kreo­va­né­ho or­gá­nu, kto­rý by pod­ľa niek­to­rých mal pred­sta­vo­vať garanciu ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci. Pa­raf­rá­zu­júc je­ho vý­rok, pre­fe­ro­val by voľ­bu sud­cov mlad­šej ge­ne­rá­cie, nad kto­rý­mi ne­vi­sia tie­ne mi­nu­los­ti. Je­ho bliž­ší kon­text ob­jas­nil pou­ka­zom na sud­cov ma­jú­cich väz­by na oso­bu jed­nej z bý­va­lých štát­nych ta­jom­ní­čok mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti, pred­tým ka­riér­nej sud­ky­ne, kto­rá bo­la vo fun­kcii sú­čas­ne so sú­čas­nou mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti. A na väz­by na jed­nu kon­krét­nu fy­zic­kú oso­bu v sú­čas­nos­ti vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy.  A keď­že do prá­vo­mo­ci súd­nej ra­dy pat­rí d o h l i a d a ť , či sud­ca spĺňa pred­pok­la­dy sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti, kto­ré dá­va­jú zá­ru­ku, že fun­kciu sud­cu bu­de vy­ko­ná­vať riad­ne po ce­lý čas tr­va­nia fun­kcie sud­cu, na­be­rá tak­to ve­rej­ne vy­slo­ve­ná my­šlien­ka z úst jej pred­se­du hro­zi­vej­šie kon­tú­ry,“ upozornila Hellen­bart.

To, že patril ku komunistom, je fakt

Expertka na právo vzápätí pripomenula informácie, ktoré sú o Mazákovi verejne dostupné. „V roku 1980 bol zvo­le­ný za sud­cu z po­vo­la­nia, od ro­ku 1983 pô­so­bil ako ná­mes­tník pred­se­du súdu pre trest­ný úsek a od ro­ku 1987 ako ná­mes­tník pred­se­du sú­du pre ob­čian­skop­ráv­ny úsek. V ro­ku 1989 vzdal sa člen­stva  v Ko­mu­nis­tic­kej stra­ne. V ro­ku 1990 sa stal pred­se­dom mestského sú­du v Ko­ši­ciach,“ poukázala aj na nespochybniteľnú komunistickú minulosť Mazáka.

O vyhláseniach, ktoré majú k odbornosti ďaleko

Následne sa Hellen­bart nekompromisne sa vrátila k Mazákovým „tieňom minulosti“: „Keď­že predseda súd­nej ra­dy ob­jas­nil vý­znam slo­va tie­ne mi­nu­los­ti väz­ba­mi na kon­krét­nu oso­bu štátne­ho úrad­ní­ka a kon­krét­nu fy­zic­kú oso­bu, pri­čom ale v čom sú tie­to väz­by, a na kto­rých sud­cov, bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­val, pre úče­ly svoj­ho vy­jad­re­nia sa spo­ľa­hol na to, že pou­ká­za­ním na oso­by zná­me z me­diál­ne­ho pros­tre­dia vý­luč­ne v ne­ga­tív­nom svet­le, si pos­lu­chá­či do­my­slia aké väz­by má na mys­li aj bez zby­toč­ných fak­tov, a je pre všet­kých jas­né, čo si ne­že­lá. Ta­ký­to typ vyhlá­se­ní sa ne­po­va­žu­je za od­bor­né, vec­né sta­no­vis­ko, a už vô­bec nie v me­ne or­gá­nu, kto­ré má v štá­te ta­ké vý­znam­né pos­ta­ve­nie, ra­dí­me ho do ka­te­gó­rie vy­hlá­se­ní po­li­tic­kých, a z tej­to ka­te­gó­rie do pod­ka­te­gó­rie vy­hlá­se­ní po­pu­lis­tic­kých, kto­rý­mi je­ho autor reali­zo­val (nie­len?) svo­ju slo­bo­du pre­ja­vu.“

OĽANO sa vrhlo na komunistov, Mazáka sa to netýka

Advokátka ďalej uviedla, že „vo svet­le toh­to vy­hlá­se­nia, oso­bu pred­se­du súd­nej ra­dy tiež nemáme hod­no­tiť vo svet­le oficiál­nej ver­zie ži­vo­to­pi­su zve­rej­ne­né­ho na Wiki­pé­dii. Keď­že Sloven­sko je ma­lou kra­ji­nou, a naj­mä v od­bor­ných kru­hoch, me­dzi ko­le­ga­mi z jed­nej pro­fe­sie,  je všeobec­ne zná­mych ve­ľa de­tai­lov (nie­len) z pro­fe­sij­né­ho ži­vo­ta a pô­so­be­nia je­ho čle­nov, o predse­do­vi súd­nej ra­dy to pla­tí tiež.“

Hellen­bart pri­po­me­nu­la, „že pos­lan­com ná­rod­nej ra­dy v ro­ku 2021 le­ža­lo na sr­dci, aby sa napravi­li kriv­dy z mi­nu­los­ti na­pá­cha­né ko­mu­nis­tic­kým re­ži­mom, a pre­to sa za­sa­dzo­va­li, aby sa pred­sta­vi­te­ľom bý­va­lé­ho ko­mu­nis­tic­ké­ho re­ži­mu a niek­daj­ších bez­peč­nos­tných zlo­žiek zní­ži­li dôchod­ky.

Zá­kon za­re­zo­no­val na ve­rej­nos­ti a nie­len po­zi­tív­ne. Exak­tnej­šou úp­ra­vou, ko­ho tým mys­lí, vysvit­lo, že ne­mie­nil vy­lú­čiť sud­cov  pô­so­bia­cich za bý­va­lé­ho re­ži­mu vo fun­kcii sud­cu, ale tie­ne mi­nu­los­ti os­tá­va­jú.

Advokátka v tejto súvislosti poukázala aj na rétoriku z dielne OĽANO: „O be­ne­fi­ty ma­jú prísť funkcio­ná­ri, za­mes­tnan­ci a prís­luš­ní­ci vy­me­dze­ných vr­cho­lo­vých or­gá­nov, or­ga­ni­zá­cií a bezpečnos­tných zlo­žiek ko­mu­nis­tic­ké­ho re­ži­mu, kto­ré sa roz­ho­du­jú­cou mie­rou po­die­ľa­li na udr­žia­va­ní to­ta­lit­né­ho re­ži­mu po­ru­šu­jú­ce­ho zá­klad­né ľud­ské prá­va a slo­bo­dy. Navr­ho­va­ný zá­kon pos­tih­ne naj­mä tých, kto­rí sa po­die­ľa­li na ria­de­ní a vý­ko­ne po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­nej rep­re­sie v ob­do­bí ko­mu­niz­mu, res­pek­tí­ve pra­co­va­li v in­šti­tú­ciách a or­ga­ni­zá­ciách, kto­rých hlav­ným pos­la­ním bo­lo udr­žať to­ta­lit­ný ko­mu­nis­tic­ký re­žim pri mo­ci za kaž­dú ce­nu,uvied­la pred­kla­da­teľ­ka návr­hu An­na An­dre­ju­vo­vá (OĽANO).

„Zá­kon za­re­zo­no­val na ve­rej­nos­ti a nie­len po­zi­tív­ne. Exak­tnej­šou úp­ra­vou, ko­ho tým mys­lí, vysvit­lo, že ne­mie­nil vy­lú­čiť sud­cov  pô­so­bia­cich za bý­va­lé­ho re­ži­mu vo fun­kcii sud­cu, ale tie­ne mi­nu­los­ti os­tá­va­jú. Ak aj ne­bu­dem zby­toč­ne od­bo­čo­vať k prís­tu­pu, kto­rý zvo­li­la su­sed­ná Čes­ká re­pub­li­ka, kto­rá uk­la­dá sud­com po­vin­nosť zve­rej­niť člen­stvo v ko­mu­nis­tic­kej stra­ne a stra­nám kvô­li to­mu umož­ňu­je vzniesť ná­miet­ku za­uja­tos­ti, tre­ba poz­na­me­nať, že člen­stvo v  komunistickej stra­ne za bý­va­lé­ho re­ži­mu, je pre mno­hých ob­ča­nov, zvlášť tých, kto­rých ten­to re­žim ne­ja­ko pos­ti­hol, váž­nym tie­ňom mi­nu­los­ti. Sú­čas­ne pla­tí, že nie je ta­kým tie­ňom pre všet­kých. Ak chce­me byť ob­jek­tív­ni a naj­mä nor­mál­ni, reál­ne zmýš­ľa­jú­ci ľu­dia, triez­vo hod­no­tia­ci his­to­ric­ké fak­ty a po­li­tic­ké sú­vis­los­ti, vie­me, že ohá­ňať sa všeo­bec­ným kli­šé o tie­ňoch mi­nu­los­ti, k ni­čo­mu dob­ré­mu v spo­loč­nos­ti ne­ve­die. A ne­ve­die k to­mu ani po­li­ti­kár­če­nie za­lo­že­né na ta­kej­to ré­to­ri­ke,“ zdôraznila advokátka.

Pred­chá­dza­jú­ci re­žim si vy­so­ko vá­žil je­ho kva­li­ty

Podľa jej slov pred­se­da súd­nej ra­dy za bý­va­lé­ho re­ži­mu ne­bol „len ra­do­vým“ sud­com, bol námes­tní­kom pred­se­du sú­du. „Bol hlav­ným cie­ľom sú­dov za bý­va­lé­ho re­ži­mu aj cieľ udr­žať totalitný re­žim? Kaž­dý to vi­dí po svo­jom. A rov­na­ko si kaž­dý vy­hod­no­tí vzda­nie sa člen­stva v komu­nis­tic­kej stra­ne v ro­ku 1989 a nás­led­ný post pred­se­du sú­du  Mes­tské­ho sú­du Ko­ši­ce v ro­ku 1990, ako aj to, že pod­pred­se­dom sú­du sa stal už po troch ro­kov od ob­le­če­nia sud­cov­ské­ho talára. Pred­chá­dza­jú­ci re­žim si te­da vy­so­ko vá­žil je­ho ria­dia­ce kva­li­ty už ako mla­dé­ho sud­cu,“ konštatovala Hellen­bart.

Ďalej uviedla, že pred­se­da súd­nej ra­dy ozna­čil za tie­ne mi­nu­los­ti pô­so­be­nie sud­cov za súčasného pô­so­be­nia ur­či­tých po­li­tic­kých no­mi­nan­tov na rôz­nych pos­toch Mi­nis­ter­stva spravod­li­vos­ti. „Pa­ra­doxom je, že sud­co­via, na kto­rých si spo­me­nie­me na zá­kla­de je­ho vy­hlá­se­nia a pood­ha­lenia kon­textu, pat­ri­li k mlad­šej ge­ne­rá­cii slo­ven­ských sud­cov a mno­hí pat­ri­li k oso­bám, kto­rí sa dos­ta­li na post sud­cu z pred­chá­dza­jú­ce­ho úrad­níc­ke­ho pos­tu na mi­nis­ter­stve spravodlivos­ti,“ pripomenula advokátka.

Vážny tieň minulosti môže vrhať na sudcov aj Kolíková

„Op­ti­kou sú­čas­né­ho pred­se­du súd­nej ra­dy, bu­dú niesť všet­ci sud­co­via me­no­va­ní pre­zi­den­tom Ko­vá­čom, Schus­te­rom, Gaš­pa­ro­vi­čom, Kis­kom, pre­zi­den­tkou Ča­pu­to­vou tie­ne mi­nu­los­ti pre tých, kto­rí sa s účin­ko­va­ním tých­to pre­zi­den­tov ne­ve­de­li sto­tož­niť. Mno­hí sud­co­via bu­dú niesť tie­ne mi­nu­los­ti spá­ja­né s účin­ko­va­ním sú­čas­nej mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti, kto­rá sa ne­ta­jí pot­re­bou očisty jus­tí­cie, or­ga­ni­zo­va­ním vý­be­ro­vých ko­na­ní, kde sú pre­fe­ro­va­né oso­by, kto­ré sú ná­zo­ro­vo blíz­ke sú­čas­nej po­li­tic­kej eli­te spô­so­bom, kto­rý sa ani nes­na­ží byť pred ve­rej­nos­ťou uta­jo­va­ný, a mno­hým pri­po­mí­na čis­tky na­mies­to očis­ty. Niek­to­ré otáz­ky kla­de­né na tran­spa­ren­tných a verejnos­ti prís­tup­ných vý­be­ro­vých ko­na­niach, ni­ja­ko ne­sú­vi­sia s pre­ve­re­ním od­bor­nej pripravenos­ti uchá­dza­ča, ale oka­to pri­po­mí­na­jú kád­ro­va­nie uchá­dza­čov ob­ľú­be­né za re­ži­mu, kedy sú­čas­ný pred­se­da súd­nej ra­dy za­stá­val post pod­pred­se­du všeo­bec­né­ho sú­du. Účin­ko­va­nie sú­čas­nej mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti, jej kro­ky a me­tó­dy, kto­ré vo­lí na pre­sa­dzo­va­nie svo­jich politic­kých cie­ľov, mô­žu pre mno­hých aj v bu­dúc­nos­ti pred­sta­vo­vať váž­ny tieň mi­nu­los­ti u sudcu, kto­rý do­sad­ne na svo­ju sto­lič­ku ´v jej do­be.´“

Je to jednoducho politický nominant

Hellen­bart víta verejnú diskusiu o voľ­be čle­nov súd­nej ra­dy. „Ad­vo­ká­cia je jed­nou zlož­kou jus­tí­cie, a pre­to je pri­ro­dze­ným zá­uj­mom ad­vo­ká­ta, kto­rý so súd­nou mo­cou pro­fe­sij­ne ži­je, zdie­ľa svoj osud, aby súd­na ra­da pl­ni­la svo­je ús­ta­vou zve­re­né kom­pe­ten­cie, roz­me­ne­né na drob­né  zá­ko­nom čís­lo 385/2002 Z. z. o súd­nej ra­de, čo naj­lep­šie. Za­rá­ža ma však, že súd­na ra­da v ob­do­bí, keď si vy­tý­či­la naj­am­bi­cióz­nej­šie plá­ny oh­ľa­dom zlep­še­nia jej fun­go­va­nia naj­mä vo vzťa­hu k politic­kej ne­zá­vis­los­ti, zvo­li­la spo­me­dzi svo­jich čle­nov za pred­se­du prá­ve  po­li­tic­ké­ho no­mi­nan­ta, býva­lé­ho, nie ak­tív­ne­ho sud­cu. Do vo­lieb pred­se­du súd­nej ra­dy ak­tív­ne za­siah­la aj mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti, kto­rá „od­po­rú­ča­la“ voľ­bu toh­to kan­di­dá­ta, do­kon­ca bol je­di­ným kan­di­dá­tom na ten­to post. Po­tom, ako sa pred­chá­dza­jú­ci čle­no­via súd­nej ra­dy vzda­li svo­jich fun­kcií po súk­rom­nom te­le­fo­nic­kom roz­ho­vo­re s mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti, vy­vo­lá­va vo mne, ako nes­tran­nom pozo­ro­va­te­ľo­vi, tak­to pre­bie­ha­jú­ca  voľ­ba roz­pa­či­té po­ci­ty. Pri­tom pred­se­da súd­nej ra­dy má veľmi vý­znam­né kom­pe­ten­cie,“ vysvetlila advokátka, ktorá na záver dodala: „A keď sa po­zrie­me na celko­vé zlo­že­nie súd­nej ra­dy, mu­sím poz­na­me­nať, že veľ­ký po­čet po­li­tic­kých no­mi­nan­tov v súd­nej ra­de pros­pe­je jej ne­zá­vis­lej kon­tro­le „zvon­ka“ je­di­ne vte­dy, ak bu­dú mať tie­to oso­by na pa­mä­ti, že ich úlo­hou nie je pre­sa­dzo­vať „po­li­ti­ku, ideo­ló­giu a ná­bo­žen­ské cí­te­nie  vlád­nej stra­ny “ v súd­nej ra­de, ale ne­zá­vis­losť, nes­tran­nosť a pro­fe­sio­na­li­tu súd­nic­tva.

Mohlo by vás zaujímať:

  1. Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
  2. Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
  3. Mária Kolíková (klub SaS).
  4. Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
  5. justícia, spravodlivosť, zákon

Zdroj: pravnelisty.sk


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Mazák neverí skúseným sudcom, vraj nad nimi vi­sia tie­ne mi­nu­los­ti. Čo však „visí“ nad exporadcom Kisku?

2 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Šport

Zaujímavosti