Má verejnosť dostatok objektívnych informácií? A ako je na tom náš „právny štát“ potom, čo nám predviedla najmä vláda pána Matoviča? Existuje ešte vôbec? Aj keď sa môže zdať, že „doba covidová“ a najmä to, čo sa počas nej dialo v právnej oblasti a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry /ÚŠP) spolu vôbec nesúvisia, je tomu tak len zdanlivo. Doktorka práv Marica Pirošiková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP bola jedným z mála hlasov, ktoré vtedy nemlčali. A nechcú mlčať ani teraz. V rozhovore sa dozviete i to, prečo vzala miesto poradcu na rezorte spravodlivosti.
Mohlo by vás zaujímať
Nová úloha na ministerstve
Pani doktorka, stali ste sa poradkyňou ministra spravodlivosti Borisa Suska. Prečo ste prijali túto ponuku?
Prácu som prijala vzhľadom na masívne a závažné porušenia základných princípov právneho štátu v uplynulom volebnom období. Také, aké som dovtedy počas celej svojej vyše dvadsaťročnej právnej praxe nezažila.
Bývalá koalícia tieto princípy a základné ľudské práva navyše porušovala vedome. Napriek upozorneniam odborníkov. Na to, čo sa tu udialo už reaguje ESĽP.
Niektoré jeho rozsudky či otázky kladené ESĽP v sťažnostiach oznámených vláde potvrdzujú opodstatnenosť našej kritiky obsiahnutej vo výzve Právnici spolu za právny štát. V roku 2021 ju podpísalo viac ako 400 právnikov.
Výzva upozorňovala okrem iného aj na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach. A vystríhala pred ich zneužívaním na politické účely.
Kritizovala porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov a médií. Ponižujúce zaobchádzanie vo väzbe, či používanie výpovedí spolupracujúcich svedkov ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach bez ich dôsledného preverenia.
Za veľký problém považovala aj systematický únik informácií zo strany orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) vybraným médiám. S tým, že štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili.
Na strane práva
Čo v praxi obnáša pozícia poradcu ministra spravodlivosti?
Pánovi ministrovi spracovávam podklady týkajúce sa aktuálnej rozhodovacej činnosti ESĽP, či Ústavného súdu SR. Upozorňujem, ako je potrebné zlepšiť ochranu ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. V prípade potreby budem ministra spravodlivosti sprevádzať aj na zahraničných služobných cestách.
V súvislosti s výkonom niektorých rozsudkov ESĽP bude tiež nutné uskutočniť legislatívne zmeny (mnohé z nich sú práve schvaľované v NR SR). Či zosúladiť prax Ústavného súdu SR s judikatúrou ESĽP.
Vyskytujú sa sťažnosti, pri ktorých Ústavný súd SR odkazuje sťažovateľov na prostriedky nápravy, ktoré ESĽP nepovažuje za účinné. A tak zabraňuje ich vyriešeniu na vnútroštátnej úrovni v rozpore s článkom 13 Dohovoru zaručujúceho právo na účinný prostriedok nápravy.
Ústavný súd SR neaplikoval správne ani judikatúru ESĽP pokiaľ ide o garanciu nestrannosti súdu či prezumpcie neviny. A to v súvislosti s praxou, ktorá sa aplikovala pri uzatváraní dohôd o vine a treste, čo sa prejavilo v rozsudku Mucha v. Slovensko.
Či judikatúru ESĽP týkajúcu sa použitia výpovede spolupracujúcich svedkov, čo sa prejavilo v rozsudku Branislav Adamčo, Erik Adamčo a Vasaráb a Paulus .
ESĽP mal tiež vo viacerých prípadoch iný názor ako Ústavný súd SR v súvislosťami so sťažnosťami týkajúcimi sa väzby.
Právny štát Igora Matoviča
Ruinuje podľa vás právny štát súčasná vláda, resp. zostalo z neho niečo po vláde Matoviča, za ktorého platilo, že z Ústavy SR bol doslova trhací kalendár?
Na túto otázku odpoviem citáciou niektorých pasáží z výzvy Právnici spolu za právny štát z roku 2021, ktorá sa netýkala len trestnoprávnej oblasti. A ktorá nám pripomína, čo sa dialo s právnym štátom v minulom volebnom období.
Vyše 400 právnikov kritizovalo, že bývalá parlamentná väčšina odstraňovala brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom Ústavy SR.
A to bez náležitej odbornej diskusie. Tiež napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti.
Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc. Tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať.
Covid ako zámienka
Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožnil predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas.
Ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní.
Ďalej výzva považovala za extrémne riskantné využívanie skrátených legislatívnych konaní s tým, že v roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami.
Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožnil zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a bol v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia.
Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.
Protiústavnosť nadovšetko..
Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrilo podľa signatárov výzvy z roku 2021 aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní.
Ako exemplárny príklad bola vo výzve spomenutá Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení.
Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich.
Podľa výzvy z roku 2021 počas prijímania protiepidemických opatrení dochádzalo často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv.
S tým, že o nich boli verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektovali upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory.
Výsledkom bolo, že sa pri mnohých opatreniach plytvalo obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky.
Vyhlášky Jána Mikasa
K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádzalo prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva.
V prípade Scheffer v. Slovensko, s ktorým ESĽP oznámil aj ďalších 47 sťažností, sťažovatelia napádajú vyhlášky ÚVZ na základe ktorých museli dočasne zatvárať svoje prevádzky, alebo obmedzovať maximálny počet osôb v predajniach.
Sťažovatelia tvrdia, že utrpeli majetkovú škodu, ušlý zisk a prišli o klientelu.
Uvádzajú, že ÚVZ nemal právomoc vydávať takéto obmedzenia a že všetky formy opatrení a vyhlášok boli vylúčené z akejkoľvek vnútroštátnej súdnej kontroly.
Podobne je tomu v prípade sťažnosti PANTA RHEI v. Slovensko a LYŽIARSKY KLUB BABA – PEZINOK v. Slovensko.
Vláde ESĽP oznámil aj sťažnosť Fígeľ v. Slovensko, týkajúcu sa zákazu verejných bohoslužieb.
Sťažovateľ namieta, že zásah do jeho práva na slobodu náboženského vyznania nevyhovoval požiadavke zákonnosti, nesledoval zákonný cieľ a nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti s tým, že nebola preukázaná nedostatočnosť menej reštriktívnych opatrení.
Sťažnosť Mikuláš Bado v. Slovensko sa týka dôsledkov kovidových opatrení na slobodu pohybu žiadateľa.
Pokiaľ takáto úprava vyplývala z vyhlášok ÚVZ, neexistoval žiadny opravný prostriedok na ochranu jeho práv.
Vo vzťahu k týmto sťažnostiam uvádzam, že ako bývalá zástupkyňa vlády pred ESĽP som bývalú vládnu koalíciu opakovane a verejne upozorňovala na stanovisko Benátskej komisie, že jednotlivci, ktorých sa týkajú núdzové opatrenia, musia mať možnosť napadnúť ich súdnou cestou.
Benátska komisia i Dohovor
Súdny systém musí podľa Benátskej komisie poskytovať jednotlivcom účinné prostriedky v prípade, že štátne orgány zasiahnu do ich ľudských práv a vnútroštátne súdy musia mať úplnú jurisdikciu na preskúmanie obmedzujúcich opatrení z hľadiska ich zákonnosti a oprávnenosti a ich súladu s príslušnými ustanoveniami Dohovoru.
Na rozdiel od ostatných štátov bolo toto právo jednotlivcov v rozpore s Dohovorom úplne popreté.
Na ďalšej strane rozhovoru sa dozviete, ako sa na ničení právneho štátu podieľali niektorí prokurátori ÚŠP, samotný šéf tohto úradu ale i „elita“ z NAKA. Taktiež, či majú podľa skúsenej advokátky progresívni protestujúci dostatok objektívnych informácii od ich politikov, či mainstreamu.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pirošíková pre eReport o ÚŠP, Matovičovej vláde i covide: Právnická obec už roky hovorí o porušovaní práv!