Bez testu ani na krok!

Bez testu ani na krok! K tomu zatvorené prevádzky i kostoly. Mocní sa tvária, že sa nič nestalo. lenže stalo. A veľa. Lepšie povedané príliš mnoho. Aj keď naši politici na „dobu covidovú“ radi zabúdajú, zdá sa, že občania nezabudli. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) oznámil vláde 53 sťažností.(!) A vláda sa k nim bude musieť vyjadriť. Pán Ódor bude musieť vysvetliť to, čo tu stváral Igor Matovič. A jeho partaj. Zabudnúť netreba ani na vyhlášky hlavného hygienika. Ktoré boli nad zákonom i nad Ústavou SR, lebo podobne ako pri „očiste,“ bolo to potrebné.

O časoch, kedy vďaka nim platilo i to, že sme mohli ísť vonku venčiť mačku do 100 metrov od obydlia, ale vlastne sme mohli ísť lyžovať na svah a potom zas naopak, ale najmä o tom, čoho sa týkajú tieto sťažnosti a aké dôsledky to bude mať, som hovorila s bývalou dlhoročnou zástupkyňou SR pred ESĽP JUDr. Maricou Pirošíkovou.

Viac ako dosť

ESĽP oznámil vláde už 53 sťažností, ktoré sa týkajú zásahov do základných práv v súvislosti s prevenciou šírenia vírusu Covid-19. Čoho sa týkajú?

Väčšina z nich sa týka údajných nezákonných a neprimeraných zásahov do práva na ochranu majetku. Jedna sťažnosť práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva a jedna slobody pohybu. Niektorí sťažovatelia namietajú v súvislosti s uvedenými právami aj absenciu účinného prostriedku nápravy, či zákaz diskriminácie.

Bohoslužby i prevádzky

Môžete nám tieto sťažnosti bližšie priblížiť?

ESĽP 12.12.2022 oznámil vláde SR sťažnosť Fígeľ v. Slovensko, týkajúcu sa zákazu verejných bohoslužieb. V ktorej sťažovateľ namieta, že zásah do jeho práva na slobodu náboženského vyznania nevyhovoval požiadavke zákonnosti, nesledoval zákonný cieľ a nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti s tým, že nebola preukázaná nedostatočnosť menej reštriktívnych opatrení.

Následne, 24.1.2023 oznámil ESĽP vláde SR sťažnosť Scheffer v. Slovensko a ďalších 47 sťažností, ktoré napádajú opatrenia a vyhlášky ÚVZ.

Konkrétne ide o vyhlášky na základe ktorých museli sťažovatelia dočasne zatvárať svoje prevádzky alebo obmedzovať maximálny počet osôb v predajniach.

Sťažovatelia tvrdia, že utrpeli majetkovú škodu, ušlý zisk a prišli o klientelu. Uvádzajú, že ÚVZ nemal právomoc vydávať takéto obmedzenia a že všetky formy opatrení a vyhlášok boli vylúčené z akejkoľvek vnútroštátnej súdnej kontroly.

Vyhlášky Jána Mikasa

Aj v ďalších sťažnostiach išlo o opatrenia a vyhlášky ÚVZ?

Áno. Dňa 15.5.2023 ESĽP oznámil vláde SR sťažnosť PANTA RHEI v. Slovensko. Aj v nej sťažovateľ namieta porušenie ľudských práv majúcich pôvod v opatreniach a vyhláškach ÚVZ, ktorými došlo k obmedzeniam alebo úplným uzavretiam jednotlivých prevádzok.

Tvrdí, že výnimky, ktoré boli v tom čase platné sa nevzťahovali na kníhkupectvá a kaviarne v jeho prevádzke, pričom vstup bol podmienený negatívnym testom na COVID-19.

Uviedol, že supermarkety, obchodné domy, menšie kníhkupectvá, mali povolené predávať knihy a kávu bez obmedzení alebo s menšími obmedzeniami.

Sťažovateľ tvrdí, že utrpel finančnú škodu, bolo zasiahnuté do jeho práva na pokojné užívanie majetku a to zásahmi, ktoré nespĺňajú požiadavky zákonnosti a proporcionality, a boli diskriminačné.

Uvádza, že ÚVZ nemal právomoc ukladať obmedzenia. A že boli oznámené na poslednú chvíľu. Pričom ich odôvodnenie nebolo z ich obsahu pochopiteľné. A niekedy boli v rozpore s platnými uzneseniami vlády (napríklad podniky mohli byť otvorené, ale občania mali zákaz opustiť domov).

Okrem toho, zásahy mali pôvod v právnej úprave, a preto proti nim neexistoval žiadny opravný prostriedok, ich dosah bol nad rámec toho, čo bolo nevyhnutne potrebné, a kritériá pre akékoľvek výnimky boli nezrozumiteľné a svojvoľné.

Vláda bude musieť v súvislosti s touto sťažnosťou na porušenie majetkových práv zodpovedať ESĽP aj otázku, či nedošlo k porušeniu práva na prístup k súdu a práva na účinný prostriedok nápravy.

LYŽIARSKY KLUB BABA – PEZINOK v. Slovensko

Dňa 30. mája 2023 ESĽP oznámil vláde SR prípad LYŽIARSKY KLUB BABA – PEZINOK v. Slovensko, kde sťažovateľ tiež namieta obmedzenia svojej činnosti majúce pôvod vo vyhláškach ÚVZ.

Tvrdí, že mu bolo zabránené v prevádzke lanoviek, čo podľa neho malo za následok majetkovú škodu výrazne vyššiu ako bola akákoľvek finančná podpora, ktorú dostal neskôr z verejných zdrojov.

Novela (zákon č. 286/2020 Z. z.) ZoVZ prijatá s účinnosťou od 15. októbra 2020 konkrétne ustanovila, že vzhľadom na svoju povahu predmetné vyhlášky spadajú do kategórie všeobecne záväzných právnych predpisov.

Ústavný súd SR však v odpovedi na individuálnu sťažnosť sťažovateľa konštatoval (sp. zn. III. ÚS 291/21), že aj keď boli vyhlášky označené ako všeobecne záväzné právne predpisy, voči ktorým nebolo k dispozícii súdne preskúmanie, v skutočnosti predstavovali správne akty hybridnej povahy preskúmateľné v správnom súdnictve.

Sťažujte sa na Lampárni?

Podľa princípu subsidiarity to vylúčilo právomoc Ústavného súdu SR. Sťažovateľ tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 6 a 13 Dohovoru a článku 1 Protokolu č. 1 v tom, že ÚVZ nemal žiadnu právomoc ukladať obmedzenia, ktoré urobil, a že takéto obmedzenia boli nepredvídateľné a predstavovali pre sťažovateľa nadmernú záťaž.

Okrem toho údajný zásah do vlastníckych práv sťažovateľa nebol sprevádzaný žiadnymi procesnými zárukami a bol znemožnený prístup k súdu a vo vzťahu k nemu aj účinný opravný prostriedok.

Sťažovateľ teda namieta, že v čase podania jeho ústavnej sťažnosti neexistovala žiadna judikatúra preukazujúca stanovisko Ústavného súdu SR v jeho veci. A že v čase rozhodovania Ústavného súdu SR lehota na podanie správnej žaloby, uplynula.

Nevedomosť alebo úmysel mocných?

Mal teda sťažovateľ podať správnu žalobu?

Nie. S argumentmi sťažovateľa o neexistencii potrebnej judikatúry v tomto ohľade sa stotožňujem a dodávam, že uvedený právny názor o preskúmateľnosti vyhlášok ÚVZ v správnom súdnictve zdieľal z troch sudcov rozhodujúcich vo veci sťažovateľa v senáte len p. sudca Šorl.

K uvedenému uzneseniu bolo pridané odlišné stanovisko p. sudcu M. Vernarského. Ktorý tvrdí, že vyhlášky ÚVZ sú všeobecne záväzné právne predpisy a že sťažnosť mala byť odmietnutá s odôvodnením, že podľa čl. 127 ústavy sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi, a nie normatívnymi právnymi aktmi.

Takýto právny názor zaujali k vyhláškam ÚVZ aj ostatné senáty Ústavného súdu SR. Ďalším ojedinelým právnym názorom bol postoj p. sudcu P. Straku, ktorý k uzneseniu sp. zn. III. ÚS 291/21 pripojil svoje odlišné stanovisko.

V ktorom uviedol, že postup normotvorcu, ktorým dosiahol reguláciu zásahom do základných práv a slobôd vyhláškami, kým tento cieľ pôvodne napĺňal hybridnými opatreniami, musí mať svoje praktické opodstatnenie, ale súčasne nemôže znižovať štandard ochrany základných práv.

Keď dôjde k faktickému znemožneniu uplatnenia práv na správnych súdoch, nie je splnená minimálne druhá podmienka.

Ak normotvorca legislatívnym opatrením vytvoril stav, že nie je prakticky dostupná súdna ochrana v správnom súdnictve tým, že normoval systém v správnom súdnictve nenapadnuteľných vyhlášok, ide vo vzťahu k občanom a iným osobám o ústavne neudržateľné riešenie.

Ústavný súd SR má vyhláškam ÚVZ v konaní podľa čl. 127 ústavy za takýchto okolností povinnosť poskytnúť súdnu ochranu. Pričom má uprednostniť ich obsah pred formálnym označením. Tento právny názor však podporu na Ústavnom súde SR zo strany ostatných sudcov nezískal.

Strata práv vďaka strate súdnosti..

Ďalšie dve sťažnosti boli oznámené vláde 10. júla 2023? Čoho sa týkali?

Sťažovateľ DENIM RETAIL S.R.O. v. Slovensko prevádzkuje predajne odevov. Na ESĽP sa sťažuje porušovanie svojich práv uznesením vlády a sériou vyhlášok prijatých ÚVZ.

Uznesenie vlády obmedzilo voľný pohyb osôb s výnimkami, ktoré sa však netýkali chodenia do predajní odevov. Následné vyhlášky znamenali zatvorenie predajní sťažovateľa celkovo na 121 dní.

Spoločnosť tvrdí, že v dôsledku toho utrpela finančné straty. A že ÚVZ nemal žiadnu právomoc ukladať obmedzenia, ktoré urobil. A že vzhľadom na ich právnu povahu boli príslušné uznesenie vlády a vyhlášky ÚVZ vyňaté z akéhokoľvek druhu súdneho preskúmania.

Bez testu ani na krok!

Sťažnosť Mikuláš Bado v. Slovensko sa týka dôsledkov kovidových opatrení na slobodu pohybu žiadateľa. Sťažovateľ uvádza, že 1.10.2020 vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu a na to nadväzovali ďalšie uznesenia vlády a vyhlášky ÚVZ, ktorými sa obmedzila sloboda pohybu a boli uvalené ďalšie obmedzenia.

Výnimky z lockdownu boli podmienené rôznymi podmienkami vrátane úspešného absolvovania testu na COVID-19 s negatívnym výsledkom, pričom takéto testy boli platné na obmedzený čas, a preto sa museli zopakovať.

Sťažovateľ neabsolvoval žiadne testovanie, a preto nemohol využiť danú výnimku. Sťažuje sa, že podmienenie uvedenej výnimky opakovaným lekárskym vyšetrením, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práv chránených článkom 8 Dohovoru, bolo nelegitímne, neprimerané a diskriminačné.

Pokiaľ takáto úprava vyplývala z vyhlášok ÚVZ, neexistoval žiadny opravný prostriedok na ochranu jeho práv. Sťažnosť vyvoláva otázky podľa článku 2 Protokolu č. 4 a článkov 14 a 13 Dohovoru.

Benátska komisia

Vy ste dlhodobo kritizovali, že na rozdiel od iných európskych krajín bola súdna kontrola covidových opatrení výkonnej moci vylúčená, čo Vás k tomu viedlo?

Významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci počas mimoriadnych situácií je podľa Benátskej komisie súdne preskúmanie núdzových opatrení.

Na toto upozornila Benátska komisia vo svojej správe jednotlivé štáty veľmi rýchlo po začatí krízy v súvislosti s ochorením Covid-19.

Konkrétne uviedla, že právo na spravodlivý proces a na účinné opravné prostriedky, zakotvené v článku 6 a 13 Dohovoru, sa počas mimoriadnych situácií naďalej uplatňujú.

To znamená, že jednotlivci, ktorých sa týkajú núdzové opatrenia, musia mať možnosť napadnúť tieto opatrenia súdnou cestou.

Súdny systém musí podľa Benátskej komisie poskytovať jednotlivcom účinné prostriedky v prípade, že štátne orgány zasiahnu do ich ľudských práv a vnútroštátne súdy musia mať úplnú jurisdikciu na preskúmanie obmedzujúcich opatrení z hľadiska ich zákonnosti a oprávnenosti a ich súladu s príslušnými ustanoveniami Dohovoru.

Jednotlivci v Slovenskej republike však prístup k súdu nemajú a musia sa tak obracať priamo na ESĽP. Opakovane som upozorňovala na to, že stačilo odpísať pár ustanovení z českej právnej úpravy a situácia by bola diametrálne odlišná.

Na druhej strane sa dozviete, ako tomu bolo v Českej republike, Ale i to, prečo doteraz niektoré sťažnosti prijaté neboli. A v neposlednom rade, ako si vláda Igora Matoviča spravila z Ústavy SR trhací kalendár.

1 2