Matovič, Lipšic, Kolíková
Ste zároveň jednou zo signatárov najnovšej výzvy za právny štát. Prečo ste sa rozhodli ju podpísať?
Jedným z dôvodov bol fakt, že situácia, ktorú sme kritizovali v roku 2021 sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora.
Kvôli jeho osobe
došlo v roku 2020 k takej účelovej zmene právnej úpravy, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax.
Keďže to bol práve Matovič, ktorý spolu s pani Kolíkovou a ďalšími menili zákon tak, aby sa prvýkrát mohol stať špeciálnym prokurátorom politik, navyše Matovičov dlhoročný dobrý priateľ, vstúpim vám do toho, to nebola „politizácia justície?“
Podľa môjho názoru to bol veľmi nešťastný krok. A najmä pripomeniem v tomto ohľade slová pani prezidentky, ktoré v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora uviedla pre aktuality.sk,
V danom rozhovore hlava štátu podotkla, že zmena zákona kvôli jednému kandidátovi môže zaváňať účelovosťou a že prokuratúra má dostatok skvelých kandidátov.
Kritéria pani prezidentky
Taktiež, že rýchlosť a účelovosť zmien právnej úpravy v prospech jedného kandidáta u nej vzbudzuje otázniky aj nad tým, či by následná súťaž bola súťažou s rovnosťou šancí aj pre ostatných kandidátov a že nie je dôležitý len dobrý cieľ, ale aj cesta, ktorá k nemu vedie.
Ďalej pani prezidentka v rozhovore spomenula, že pán Lipšic bol právoplatne odsúdený a že právna úprava hovorí, že pokiaľ generálny prokurátor počas výkonu právomoci spácha trestný čin, tak ho to diskvalifikuje z výkonu funkcie generálneho prokurátora.
Zdôraznila, že sa nerozlišuje, či ide o úmyselný trestný čin, alebo o čin z nedbanlivosti. Pani prezidentka to podľa mňa veľmi dobre vystihla.
Ja len dodávam, že uvedené by malo plne platiť aj pre kandidáta na špeciálneho prokurátora a ani v tomto prípade nemalo dôjsť k účelovej zmene právnej úpravy.
Výzva z roku 2023 kritizuje, že pod vedením pána Lipšica sa Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí. Čím systematicky porušoval prezumpciu neviny.
Mediálnymi vyhláseniami sa ÚŠP zastával aj niektorých vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorí čelili podozreniam z trestnej činnosti.
Najnovšia výzva právnickej obce
Ďalej sme v druhej výzve pripomenuli šokujúce informácie od bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského. O tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť a vydierať.
Vymýšľať si dôkazy a falšovať úradné záznamy. Tiež zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom a úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam.
V tomto ohľade sme dali širokej verejnosti do pozornosti sťažnosti oznámené vláde týkajúce sa neprimeraných podmienok väzby (Martin Ribár). A tiež neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke Barbore Brhlovej pri policajnom zásahu. V jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca.
Sťažovateľka pri ňom utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie v nemocnici, a ktorý nebol podľa nej účinne vyšetrený.
Signatári pripomínajú, že ESĽP oznámil vláde v roku 2023 aj sťažnosti Jaroslava Haščáka a Roberta Fica.
Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru. Ktorého účelom je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov.
Signatári v závere výzvy podporujú zrušenie ÚŠP, pričom poukazujú aj na fakt, že k pochybeniam majúcim vplyv na základné ľudské práva a slobody identifikovaným najvyššími súdnymi autoritami došlo v mnohých prípadoch v rámci výkonu jeho právomoci.
ESĽP v. SR
Na tomto mieste by som rada podotkla, že príklady, ktoré som vám uviedla, nie sú vyčerpávajúcim zoznamom toho, čím sa ESĽP v súčasnosti zaoberá.
ESĽP napríklad odmietol prax Ústavného súdu SR, ktorý pri príkazoch na nezákonné odpočúvanie telefonických hovorov, v rozpore s judikatúrou ESĽP odkazuje sťažovateľov na trestné konanie.
Naposledy uvedené kritizoval ESĽP už v prípade Michalák v. Slovensko v roku 2011 s tým, že procesný rozmer odpočúvania telefonických hovorov sťažovateľa, ktorý mohol napadnúť v trestnom konaní musí byť odlíšený od ochrany jeho súkromného života a korešpodencie.
Prax Ústavného súdu SR sa nezmenila a tak nasledovali rozsudky Potoczká a Adamčo v. Slovensko z 13.1.2023 a Plechlo v Slovensko zo 6.10.2023.
Aj vzhľadom na uvedené majú rozhodnutia Ústavného súdu SR o porušení ľudských práv len určitú výpovednú hodnotu.
Cez túto prizmu treba nazerať aj na vyjadrenie špeciálneho prokurátora. V ktorom hovorí o tom, koľko ústavných sťažností na činnosť jeho prokuratúry bolo odmietnutých. Viaceré z týchto prípadov skončili na ESĽP. Na jeho záverečný verdikt, si však bude treba počkať.
To, čo sa tu v uplynulých rokoch udialo, sa začína vzhľadom na časový aspekt, ktorý ESĽP potrebuje na spracovanie sťažnosti ešte len prejavovať v sťažnostiach oznámených vláde SR.
Má verejnosť dosť objektívnych informácií?
Ako vnímate protesty, na ktorých ľudia “bojujú za zachovanie ÚŠP, ktoré pre nich vlastne znamená záchranu demokracie a právneho štátu?”
Každý môže slobodne vyjadriť svoj názor a protestovať proti čomukoľvek. Otázkou je, či majú protestujúci dostatok objektívnych informácií.
Z dôvodov uvedených vyššie, je jasné že mnohí z tých, ktorí kritizujú súčasné legislatívne zmeny a burcujú ľud do ulíc, sú spoluzodpovední. A to za závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorým na Slovensku došlo v uplynulých rokoch.
Aj z tohto dôvodu sme zorganizovali dve vyššie spomenuté výzvy. Ktoré sme sa snažili formulovať zrozumiteľným spôsobom aj pre neprávnikov. Každý si ich môže nájsť na stránke https://pravnystat.eu/.
Pokiaľ ide o rušenie ÚŠP upozorňujem na záver aj na názor Ústavného súdu SR (PL. ÚS 25/2020). V ktorom skonštatoval, že princípy determinujúce organizačnú štruktúru prokuratúry a funkčné vzťahy pri výkone jej pôsobnosti sú princípmi zákonnými. Nie princípmi ústavnými.
Z čoho vyplýva oveľa širšia miera regulatívnej voľnosti zákonodarcu pri úprave postavenia, činnosti a organizácie prokuratúry.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pirošíková pre eReport o ÚŠP, Matovičovej vláde i covide: Právnická obec už roky hovorí o porušovaní práv!