Známa sudkyňa KS v Bratislave a členka Súdnej rady SR, Dana Jelinková Dudzíková sa vo svojom komentári pre Trend vyjadrila k veciam, ktoré v posledných týždňoch hýbu slovenskou justíciou. Dotkla sa aj „kauzy Števík,“ a poukázala na zaujímavé rozdiely medzi tým ako vládna moc a niektoré médiá vnímajú vyjadrenia sudcov. Kým kritickí sudcovia sú trestaní, nekritickí chválení.
Mohlo by vás zaujímať
„Na zasadnutí Súdnej rady SR dňa 15.11.2022 bol predložený návrh piatich členov Súdnej rady SR: Katarína Javorčíková, Peter Bebej, Eva Mišíková, Lucia Berdisová, Andrej Majerník a Lajos Mészáros, aby Súdna rada Slovenskej republiky poverila Stálu etickú komisiu vypracovaním návrhu stanoviska k interpretácii Zásad sudcovskej etiky,“ píše sudkyňa.
Sudcovský stav a sloboda prejavu
Stane sa tak na základe otvoreného listu sudcu Patrika Števíka, ktorý adresoval prezidentke. Stanovisko má presne vymedziť, za akých podmienok a k čomu, sa môže sudca verejne vyjadrovať. Špecifická pozornosť má byť venovaná tomu, či je sloboda prejavu u sudcu viac ako jeho povinnosť zdržanlivosti. Najmä ak sa sudca vyjadrí v prípade, kedy je viac ako zrejmé, že zákonodarná, alebo výkonná moc ohrozuje svojim konaním demokraciu a právny štát.
Sudca Števík
„Kauza Števík otvára viaceré trináste komnaty. Okrem definovania parametrov slobody prejavu (čo bude predmetom konania na Súdnej rade), naráža táto kauza aj na porovnanie so zahraničím, ako aj na otázku, či k hodnoteniu slobody prejavu sudcov na Slovensku nedochádza selektívne,“ píše Jelinková Dudzíková.
Nie je list ako list
„Aj jedna z navrhovateliek kauzy Števík na Súdnej rade napísala v minulosti prezidentke Čaputovej otvorený list. Nie, nie je kritický voči pani prezidentke. Tón listu sa javí skôr oslavný, s prítomnou snahou votrieť sa do politickej priazne a verejnej pozornosti. Bez mandátu. Či takéto správanie má byť súčasťou mravnej výbavy sudcu, to nech si zodpovie každý sám,“ všíma si členka Súdnej rady SR.
Kritickí sudcovia sú trestaní
Jelinková Dudzíková ponúkla aj dva príklady odlišného hodnotenia slobody prejavu sudcu z nedávnej minulosti. Prvý sa týkal sudcu Šamka, ktorý verejne kritizoval uznesenie o vznesení obvinenia jedného zo sudcov v kauze Búrka. Šamko vtedy uviedol svoj odborný názor, podopretý judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
„Za takto realizovanú slobodu prejavu bol potrestaný predsedom Súdnej rady SR Jánom Mazákom napomenutím, voči ktorému podal opravný prostriedok,“ konštatuje Jelinková.
Tí druhí, chválení
Na druhej strane stojí prípad sudkyne ŠTS Pamely Záleskej. Tá obžalovaného prirovnala k psovi. Počas výkonu funkcie sudcu. Nečakal ju však za to žiaden disciplinárny postih. Tak ako ani za jej vyjadrenia o „sudcoch sviniach,“ či nezákonnom rozhodnutí. Vedenie ŠTS dokonca vyhlásilo, že „išlo o náležité ozrejmenie pozície obžalovaného.“
„Ohľadom selektívnej tolerancie realizácie slobody prejavu sudcu sa logicky natískajú otázky, či v Slovenskej republike má neetické správanie sudcu voči obžalovanému kvalitatívne iný rozmer, chránený osobitnou imunitou,“ hovorí skúsená právnička a dodáva:
Ak áno, tak si zodpovedzme, prečo tomu tak je. Pretože v našej spoločnosti neexistuje kastovanie, ani nadľudia (politici) či podľudia (obžalovaní, obvinení) a nemali by existovať ani nadsudcovia a podsudcovia.
Jelinková Dudzíková vo svojom komentári tiež poukazuje na judikatúru ESĽP ale i Nemeckého spolkového správneho súdu.
Zdroj: Trend
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Jelinková Dudzíková: Kritickí sudcovia sú trestaní, nekritickí chválení. Komu to prospieva?