Fitneska Gabriela Halmová: Pre vážnu chorobu dokonca na istý čas oslepla!

Nákladný šport

Podľa Gabiky Halmovej sa môže bikiny fitness venovať každá jedna žena. Kritéria sú však z roka na rok prísnejšie. „Súťažia aj šesťdesiatničky a niekedy strčia do vrecka i mladé dievčatá. Kritériá sa líšia v rôznych asociáciách, ale celkove ide o ženskú zdravú postavu bez asymetrie. Samozrejme, že trend sa posúva smerom, že aj bikiny fitnesky začínajú byť svalnatejšie, vyrysovanejšie a majú stále menej podkožného tuku, čo už nepovažujem za až také zdravé, ani ženské,“ tvrdí blondínka. Spočiatku sa jej spomínaný šport nezdal ako priveľmi nákladný, no takisto si ho nemôže dovoliť každá žena. Už len plavky na súťaž stoja vyše 150 eur. Strava sa celkovo dá utiahnuť, no drahé sú výživové doplnky, vitamíny a permanentky do posilňovne.

„Registrácia na obyčajné súťaže stojí od 50 eur a na svetové súťaže 200 až 300 eur, niekedy aj viac. K tomu cesta, ubytovanie, špeciálny nástrek a hneď je z toho minimálne 200-500 eur a viac. Záleží preto aj na tom, koľko súťaží chcem absolvovať. Osobne som to radšej nerátala, lebo by ma porazilo,“ smeje sa športovkyňa.

Nemá sponzorov, všetko si hradí sama. Ak ich aj v minulosti mala, bolo to len na chvíľu a ponúkli jej inú alternatívu ako peniaze. „Okrem toho mám pocit, že v dnešnej dobe je mnoho ľudí v zúfalej situácii, ktorí by si zaslúžili pomoc oveľa viac, ako ja na nejaké hobby. Keď vyhráme, dostaneme diplom, pohár a medailu. Málokedy niečo vecné, alebo peniaze. Zarábať začínajú až držitelia PRO karty. Napríklad teraz som už na ďalšie súťaže nešla, pretože by som to finančne neutiahla. Je to paradox, že ma nestopne zdravie, alebo iné prekážky, ale peniaze vždy.“

Pre vzácnu chorobu dokonca oslepla

Napriek tomu, že po celý svoj život pravidelne športuje, trpí vzácnou chorobou. Je názov je Creutzfeld-Jakobova choroba, ktorá bola po prvýkrát popísaná v roku 1920 a vyskytuje sa veľmi zriedkavo. Pôvodná forma CJD je väčšinou následkom chorobnej zmeny génov a prejavuje sa najmä vo veku od 55-75 rokov. Naproti tomu prepukáva nová varianta často už v mladšom veku.

Tým, že sa o nej vie málo, nedá sa presne povedať, ako sa prejavuje. Niekedy totiž vyzerá ako úplne iné ochorenie. „Ja mám familiárnu formu, je to dedičné, ale nie u každého. Má ju moja mama, ja, ale moji dvaja bratia nie. Niektorí rodinní príslušníci, ktorí ju mali, sa sťažovali na ukrutnú bolesť hlavy, začali mať rôzne problémy spojené s centrálnym nervovým systémom, upadli do kómy a už sa neprebrali. Iní začali mať poruchy spánku, koordinácie, oslepli, začali mať poruchy pamäte, postupne boli ako handrové bábiky a pomaly zomierali.“