Dôsledky rozviazaných rúk? A „očisty?“ Aj keď je to Ódorova vláda, ktorá bude musieť ESĽP vysvetľovať zákonnosť prehliadky notárskeho úradu vrátane zaistenia výpočtovej techniky, ako aj dostatočnosť vnútroštátnej legislatívy a praxe pokiaľ ide o ochranu pred svojvoľnými zásahmi do práva na súkromie v kauze košického notára, prípad sa začal odohrávať v apríli 2021. Tesne potom, ako si premiérske kreslo vymenil „otec očisty“ Igor Matovič s Eduardom Hegerom. Ministrom vnútra bol „otec rozviazaných rúk“ Roman Mikulec. A šéfom polície prezident Hamran. Navyše treba povedať, že ide už o druhú sťažnosť, ktorú ESĽP v tejto kauze oznámil slovenskej vláde.
Mohlo by vás zaujímať
Sťažnosť
Dňa 21. júla 2023 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) oznámil sťažovateľovi Kavečanskému, že k jeho sťažnosti podanej 17. októbra 2022 sa má najneskôr do 10. novembra 2023 vyjadriť slovenská vláda.
Sťažnosť sa týka prehliadky a zaistenia výpočtovej techniky v priestoroch notárskeho úradu sťažovateľa, ktorá bola vykonaná bez prítomnosti sťažovateľa, jeho advokáta alebo jeho zamestnankyne.
Neobťažovali sa ani s doručením príkazu
Písomný príkaz na vykonanie prehliadky nebol pred vykonaním prehliadky doručený sťažovateľovi alebo osobe oprávnenej konať v jeho mene.
Sťažovateľ sa sťažoval na Ústavnom súde SR podľa článkov 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), že prehliadka a zaistenie výpočtovej techniky, ktorá obsahovala pravdepodobne aj údaje, na ktoré sa vzťahuje ochrana notárskeho tajomstva, boli nezákonné.
Ďalej sa sťažoval, že príkazy na prehliadku neboli dostatočne odôvodnené. A neobsahovali žiadne relevantné dôvody alebo záruky proti zásahu do profesijného tajomstva.
Ústavný súd SR ho odkázal na trestné konanie
Dňa 1. júna 2022 Ústavný súd SR (IV. ÚS 286/2022) odmietol ústavnú sťažnosť, ktorá bola jediným dostupným vnútroštátnym prostriedkom nápravy ako predčasnú vzhľadom na to, že trestné konanie voči sťažovateľovi stále prebieha.
ESĽP
ESĽP stranám (vláde SR a sťažovateľovi) kladie podľa článku 8 Dohovoru otázku, či prehliadka notárskeho úradu sťažovateľa a zaistenie výpočtovej techniky boli v súlade so zákonom. A taktiež nevyhnutné v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru.
Ďalej, či vnútroštátna legislatíva a prax poskytovala sťažovateľovi dostatočnú ochranu pred svojvoľnými zásahmi do jeho práv zaručených článkom 8 Dohovoru.
ESĽP kladie aj otázku, či mal sťažovateľ vo vzťahu k svojim právam zaručeným článkom 8 Dohovoru k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Tak, ako to vyžaduje článok 13 Dohovoru.
Zdroj: TS
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Vláda musí vysvetľovať ESĽP zákonnosť postupov pri prehliadke úradu košického notára!