Demokracia nie je totalita. A neexistuje nič ako „liberálna demokracia.“ Ani „demokratická cenzúra.“ Teda vlastne existuje.. O návrhu zákona z dielne Veroniky Remišovej, ktorý nás vracia pred rok 1989, sme vás už informovali tu. O ňom, o vláde, slobode slova a slobode prejavu, sme sa porozprávali so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave, členkou Súdnej rady SR zvolenou sudcami, doktorkou Danou Jelinkovou Dudzíkovou.
“Po Februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia,” píše ÚPN na svojej stránke. Na začiatok by som sa teda rada opýtala, začíname sa podobať tejto dobe?
Demokracia nie je totalita
Každá zmena v štáte by sa mala diať demokratickým spôsobom. Teda pri dodržaní transparentnosti v procese prijímania zmien a za umožnenia účasti verejnosti, najmä tej odbornej na diskusii.
Diskusia znamená potrebu výmeny názorov, aby sa v mene prevencie eliminovali riziká a zdokonalili mechanizmy.
Ale pluralita
To automaticky predpokladá, že musí byť garantovaná sloboda prejavu a sloboda šírenia a prijímania informácií s výnimkou, keď zásah do týchto slobôd je odôvodnený ochranou ústavne zadefinovaných hodnôt, ktorými sú mravnosť, verejný poriadok, verejné zdravie, bezpečnosť štátu.
A nie jedna pravda
Potlačenie plurality názorov a presadzovanie len jednej jedinej pravdy je bez pochýb návrat do totality.
V rámci sudcovského stavu sme si tento jav vyskúšali s bývalou ministerkou Kolíkovou, ktorá pripravovala reformu justície bez diskusie a bez poznania potrieb justície.
Ona nás totiž vypla aj bez zákona, ktorý by ju na to oprávňoval.
Alternatíva
Keď sme pri vypínaní, mali sme tu už obdobie, kedy NBÚ na základe vládneho zákona vypínal alternatívne weby. Vraj, aby boli ľudia v čase vojny v bezpečí.. Bol podľa vás už tento zákon v súlade s demokratickým princípom plurality?
V rámci medzirezortného pripomienkového konania ohľadom prípravy zákonov týkajúcich sa fungovania právneho štátu vrátane slobody prejavu som sa zapájala do diskusie písaním pripomienok a mojich blogov so zverejnením odborných pripomienok.
Tak ako to robili aj niektorí ostatní moji kolegovia, ktorí sledujú legislatívne dianie. Vzhľadom k tomu, že v rámci mojej sudcovskej činnosti rozhodujem aj o žalobách podaných proti NBU, po prijatí zákona som sa k tejto téme už nevracala.
Jednoducho som čakala, či mi na stole pristane nejaká žaloba, aby som posúdila, či došlo k nezákonnému rozhodnutiu alebo nie.
Súdna rada SR
V slobode prejavu sa u nás rieši aj sloboda prejavu u sudcov. Asi najvypuklejšia bola kauza sudcu Števíka, ktorý napísal otvorený list prezidentke. Riešilo sa to i na pôde Súdnej rady SR.
Na pôde súdnej rady nie je táto záležitosť stále uzavretá, na príprave manuálu slobody prejavu slovenského sudcu sa aj ja podieľam.
Medzinárodné inštitúcie v poslednej dobe vydali aktualizované odporúčania vo vzťahu k sudcom reflektujúce práve na turbulentné obdobie vo svete.
Kauza Števík z môjho pohľadu otvára trinástu komnatu fungovania systému bŕzd a protiváh na Slovensku. Dosiaľ sa sudcom vyčítalo, že mlčali a ozvali sa len, keď im išlo o peniaze.
„Teraz, keď sa sudca ozve k fungovaniu súdnictva, balansovaniu mocí v štáte a legislatívnym zmenám, zdvíhajú niektorí obočie.“
Mám s tým aj osobnú skúsenosť v rámci môjho dvojhodinového vypočutia na pôde súdnej rady ohľadom realizácie mojej slobody prejavu.
Nie som jediná, ktorá to zo sudcov berie ako svoju povinnosť, byť účastná na debate o legislatíve a o smerovaní fungovania štátu, v rámci citu pre celospoločenskú zodpovednosť.
Totalita
Osobne si myslím, že Slovenská republika sa dostatočne nevysporiadala s komunistickým režimom a jeho praktiky neodsúdila nahlas a rázne. Mám pocit, že bez vykorenenia sa z tejto doby sa ďalej neposunieme.
Podľa uznesenia sudcovskej rady nášho súdu má sudca právo vyjadrovať sa k právnemu poriadku, k jeho úrovni a kvalite tak v štádiu prípravy a tvorby zákonov ako aj k platnému právnemu poriadku a v tomto smere viesť odbornú diskusiu.
Takže z toho plynie, že súdna moc má v tom jasno, komunikovať na odborné témy treba, a netreba si mýliť lojalitu k právu s lojalitou k vládnemu režimu.
„Demokratická cenzúra“
Najnovší zákon z pera Veroniky Remišovej zašiel ešte ďalej. Trestný čin šírenia nepovoleného obsahu, mne osobne už viac ako pripomína éru samizdatu.. K návrhu zákona, o ktorom sa veľmi nehovorí, ste sa vyjadrili na Právnych listoch. Na rozdiel od predkladateľky, ste právnička, sudkyňa a členka SR SR. Čo vás pri zákone napadlo ako prvé?
Raz do týždňa sa pozriem podrobnejšie na to, čo sa deje v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby som bola v obraze. Tentokrát som ostala nielen v obraze, ale aj v šoku. Z toho, že o takomto type návrhu zákona je mediálne ticho. Ja si myslím, že je to ticho pred búrkou.
Amaterizmus
Prekvapilo ma tiež, prečo tento návrh zákona pripravil práve rezort pani Remišovej. A tiež právny amaterizmus definície dezinformácie a pripravená pôda pre svojvôľu výkonnej moci pri aplikácii tohto zákona.
Nepáči sa mi, že nie je s týmto návrhom zákona vytvorená účinná súdna ochrana pre práva osôb, do ktorých orgány verejnej moci zasiahnu.
Len pre vysvetlenie, za účinnú súdnu ochranu nepovažujem konanie pred ústavným súdom o súlade zákona s ústavou. Účinná súdna ochrana by mala garantovať, aby súd v zákonom stanovenej dobe, ktorá by sa rátala na dni, musel rozhodnúť o tom, či bol zásah zákonný alebo nie.
Momentálne takýto mechanizmus nastavený nie je. Zaujímavé je aj načasovanie tohto zákona. Účinný má byť od 1.septembra 2023, pričom 30. septembra 2023 sa majú konať voľby,
„To vo mne evokuje možnosť aktuálnej výkonnej moci regulovať informácie, ktoré by sa mali dostať k voličom a táto predstava mi ako právnikovi nerobí dobre.“
Zákazy a tresty
Svojvôľa výkonnej moci.. Už len toto podľa mňa napovedá, že sa asi trochu od demokracie i právneho štátu vzdaľujeme. Preto by ma ako novinára i občana zaujímalo, ak tento zákon prejde a na základe neho “Ministerstvo pravdy” posúdi, že išlo o šírenie nelegálneho obsahu, nasledovať bude trest.. môže sa občan nejakým právnym spôsobom brániť proti svojvôli výkonnej moci?
Ten, komu je rozhodnutie orgánu verejnej správy určené a je ním dotknutý na svojich právach, má v zásade právo brániť sa správnou žalobou. Zákon však stanovuje výnimky, ktoré prieskumu nepodliehajú.
Každopádne treba navštíviť advokáta alebo centrum právnej pomoci, nakoľko sa jedná o právne zložitú oblasť. Pre takýto typ súdneho konania neexistujú lehoty na rozhodnutie. Existuje možnosť požiadať o odklad účinkov rozhodnutia. Ale aj tam je potrebné splniť zákonné podmienky.
Ja by som každopádne vzhľadom na závažnosť takejto právnej úpravy odporúčala, aby zákonodarca stanovil správnemu súdu lehotu povedzme 90 dní na finálne rozhodnutie.
Vláda môže všetko?
Je potrebné dodať, že rozhodnutia vlády takémuto súdnemu prieskumu nepodliehajú. Aj keď viem o tom, že existuje názorový prúd, že je daný dôvod na prelomenie takéhoto výkladu. Teším sa na odborné argumenty, ktoré by prípadne k takémuto názoru boli predložené.
„Ministerstvo pravdy“
Vo vzťahu k dezinformáciám so závažným dopadom (napríklad takým, ktoré ohrozujú samotné zriadenie štátu a fungovanie jeho orgánov) sa navrhuje zriadiť na Úrade vlády Slovenskej republiky koordinovaný systém. Ktorým budú opatrenia proti takýmto dezinformačným kapaniam koordinovane prijímané. A to so zapojením príslušných orgánov a pod koordináciou a rozhodovaním úradu vlády.
Kto by mal rozhodovať o tom, čo je dezinformácia? Ministerstvo pravdy?
Podľa návrhu zákona citujem:
„Orgány verejnej moci môžu prijímať opatrenia proti dezinformáciám, ktoré sa dotýkajú oblasti ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov, najmä ak majú negatívny vplyv na základné práva a slobody veľkého počtu osôb.“
Nuž, pokiaľ z tejto definície niekto zistí, čo sa bude predvídateľne diať, budem rada, ak to verejne odkomunikuje. Ja z tejto vety totiž viem vyčítať len to, že sa bude niečo diať, za niečo, čo neviem kto a ako posúdi. Takýto stav je od právnej istoty na míle vzdialený.
Najlepší občan je ten vypnutý..
Je v poriadku, ak chce vláda de facto opäť po rokoch rozhodovať o tom, čo si má občan myslieť a čo má brať ako pravdu?
Myslím si, že prostriedkom na odstránenie nedôvery občanov nie je vypínanie ľudí, ktorí majú opačný názor. Podľa môjho názoru to bude mať presne opačný efekt, keďže vidím aj na pojednávaniach, v akom nastavení sú ľudia.
Korene nedôvery treba vyhľadať a odstrániť. Podľa môjho názoru je základom komunikácia a tá u nás riadne pokrivkáva.
Názor ako trestný čin?
Tento zákon predkladá MIRRI, zasahuje však aj do oblasti trestného práva. Takže sa týmto zákonom zmenia aj trestné činy?
Návrh zákona dáva veľmi silnú kompetenciu úradu vlády stáť na vrchole pyramídy viacerých orgánov verejnej moci, ktoré budú súčasťou národného systému pre boj proti dezinformáciám.
Pričom okruh týchto orgánov nie je nateraz známy, keďže ho má určiť vláda Slovenskej republiky. Trestné činy tento zákon nemení, ale to, čo bude posudzované ako nelegálny obsah bude musieť mať znaky trestného činu.
„Som zvedavá, kto to bude vyhodnocovať, a hlavne, či nebude tak dochádzať zo strany relevantných orgánov tiež k spáchaniu trestných činov.“
Trestné činy a ich posudzovanie by som nechala na trestné súdnictvo. Celkovo by som uprednostnila menej represie, budovanie kultu represie nie je súčasťou právneho štátu.
Ústava SR
V Ústave SR je výslovne napísané, že cenzúra sa zakazuje. Aj keď s „dovetkom,“ že slobodu prejavu a právo právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Nevylučujú sa tieto dve ustanovenia navzájom?
Zákon by mal mať možnosť stanoviť výnimky, ale veľmi opatrne a vyvážene. Mne nie je napríklad jasné, čo konkrétne sa má navrhovaným zákonom chrániť, keďže zasahuje do slobody prejavu. A ani tá nevyhnutnosť z môjho pohľadu nebola dosiaľ preukázaná a zdôvodnená.
Dobrý a zlý novinár?
Zákon sa dotýka i novinárov. Najmä tých, ktorí pracujú v online spravodajských weboch. Ak teda novinár zverejní niečo, čo štátom riadená kontrola, posúdi ako nelegálny obsah, môže byť trestné stíhaný, a majiteľ portálu pokutovaný. kde zostalo právo na slobodu slova, právo na informácie?
Som prekvapená, že sa novinárska obec osobitne nevenuje tomuto návrhu zákona. Podľa mňa, pokiaľ bude tento zákon prijatý, dostaneme sa na čiernu listinu aj na pôde Európskej komisie v súvislosti s čerpaním eurofondov.
Remišovej právny štát
Tie sú podmienené práve fungovaním právneho štátu, keďže medzi finančné záujmy EU patrí liať peniaze do projektov štátov, kde právny štát nevykazuje žiadne vady.
„Preto tvrdenie v doložke zlučiteľnosti, že návrh zákona je v plne v súlade s právom EU, považujem za dosť odvážne. Neviem o tom, že by sa pani Remišová inšpirovala podobným typom zákona niekde u našich susedov.“
Ja som zachytila, že podobný zákon postihujúci represiou dezinformácie mal byť prijatý prednedávnom v Turecku, ale bol spojený aj s protestami. Neviem, ako to dopadlo, či ho parlament nakoniec schválil alebo bol zrušený.
RPMS vs Sachs
Rada pre mediálne služby, ktorá už zrejme podlieha viac rozhodnutiam z Bruselu, ako slovenskému právu, rieši aj rozhovor s uznávaným profesorom Jeffrey Sachsom, ktorý bol odvysielaný na TA3. „Lebo bol príliš kritický voči Západu.“ V návrhu zákona je ukrytých veľmi veľa podobných bodov. Je to, „čo sa nechce počuť“ neobjektívne?
V rámci správneho súdnictva v Bratislave rozhodujem aj o sporoch vyvolaných televíziami proti Rade pre mediálne služby v prípadoch, ak dostanú sankciu za porušenie povinnosti.
Preto by som nerada teraz konkrétne komentovala vyššie uvedený prípad, keďže nie je vylúčené, že pokiaľ TA 3 dostane sankciu a podá žalobu, budem o zákonnosti uloženej sankcie rozhodovať.
Aj zo zverejnených rozsudkov vyplýva, že sa stane, že rozhodnutie Rady pre mediálne služby je zrušené pre nezákonnosť, takže jej rozhodnutie nie je konečné.
Nastupuje správny súd v Bratislave, ktorý v prípade podania správnej žaloby vysloví svoj právny názor na zákonnosť rozhodnutia.
Na záver
Otázka, ktorú kladiem každému z justície: Sme ešte právny štát?
Odpoviem Vám obsahom prednesu prezidenta Európskej asociácie sudcov. Pán Duro Sessa ho predniesol v októbri 2022.
Uviedol, „že čelíme bezprecedentnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pandémiou covidu. Rozpadajú sa hodnoty právneho štátu.
Sudcovia musia chrániť ľudské práva a súčasne sa aktivujú sily, ktoré bojujú proti nezávislosti súdnictva. Sudcovia sú preto v netypickej roli ako ochrancovia demokracie. Tejto zodpovednosti sa nemôžu vzdať a niekedy sú osamotení.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Sudkyňa Jelinková Dudzíková pre eReport: Demokracia končí tam, kde začína svojvôľa vládnej moci!