Čudný vianočný zvyk – pes dostal cesnak v slanine a potom ho majiteľ vyhodil von oknom

Nevieš piecť, nevydáš sa!

V Prešporku nebola domácnosť, kde by na Vianoce nepiekli. „Jeho obyvatelia milovali bratislavské rožky, bábovku, vianočku a prešporské bonbóny. Aké boli? Nech sa páči, tu je recept, vyskúšajte:

Na prípravu prešporských bonbónov potrebujeme:

10 dkg piškót

10 dkg práškového cukru

10 dkg čokolády na varenie 

6 dkg tuku Cera

5 dkg mandlí 

5 dkg lieskovcov

5 dkg orechov 

5 dkg kokosovej múčky 

5 polievkových lyžíc rumu

4 polievkové lyžice vychladnutej kávy 

Postup:

Do časti rumu namočíme asi 3 dkg hrozienok. Zvyšok rumu pridáme do masy, ktorú si pripravíme z pomletých piškót, práškového cukru, nastrúhanej čokolády, pomletých mandlí, lieskovcov, orechov, kokosovej múčky a kávy. Aby sme mali bonbóny rovnaké, použijeme formu z prázdnej bonboniéry. Po stuhnutí bonbóny vyklopíme z formy, ozdobíme hrozienkami a potrieme polevou, ktorú si pripravíme z čokolády na varenie a masla. 

Jednoznačne nesmeli počas sviatkov chýbať na stole „bajgle“, slávne makové a orechové pečivo v tvare podkovy. Podľa cechovej knihy pekárov s nimi v roku 1599 zožal obrovský úspech pekár Herman Fichtel. Od cechu získal splnomocnenie, aby ich od Vianoc do Turíc mohli piecť aj jeho potomkovia. Neskôr sa recept rozšíril do každej domácnosti a stal sa svojím spôsobom meradlom schopností slobodných dievčat. Tá, ktorá bajgle piecť nevedela, si vraj veľmi ťažko hľadala ženícha.“ 

K Vianociam patria neodmysliteľne medovníky a perníky. Perníky majú ešte dlhšiu históriu ako „bajgle“ a sú spojené so spomínanými vianočnými trhmi v nemecky hovoriacich krajinách. V ich ponuke nesmeli chýbať od stredoveku, menil sa hlavne ich tvar a zdobenie.

„Medovníky piekli spočiatku v kláštoroch, v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Vo veľkom ich vyrábali medovnikári z príslušného cechu, ktorý existoval v hlavnom meste od 14. storočia. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie a postupy skvalitňovali – ich výrobcovia pridávali do cesta rôzne chuťové prísady a aromatické koreniny, od 16. storočia využívali bohato zdobené figurálne, zvieracie, rastlinné a ornamentálne motívy, vďaka čomu prestali používať ploché drevené formy. Do tejto chvíle sme hovorili o medovníkoch. Po zavedení foriem s dekoratívnymi prvkami gotiky a renesancie začíname hovoriť o perníkoch. Ich historická výroba dosiahla vrchol v období baroka. Rozhodne sa perník, ako vďačný vianočný darček, na vianočných trhoch dobre predával.“

Táto chutná maškrta pretrvala do dnešných dní a ich vôňa sa na Vianoce šíri vo väčšine slovenských domácností.