Čudný vianočný zvyk – pes dostal cesnak v slanine a potom ho majiteľ vyhodil von oknom

Čo jedli v Prešporku?

Keďže v Bratislave žili bohatší i chudobnejší ľudia, podobne ako v súčasnosti, na Vianoce varili z domácich druhov zvierat a vtákov, z pestrej diviny karpatských lesov, vodného a lesného vtáctva, húb a širokej ponuky dunajských rýb. „Štedrá večera v Prešporku sa začínala o devätnástej po tom, čo sa v meste ozvali výstrely z malého krátkeho dela zvaného mažiar. Poriadny mešťan si k stolu skôr nesadol. K stolu musela rodina zasadnúť zmierená a v slávnostnom odeve. Nesmelo na ňom chýbať kvalitné víno, oplátky s medom, ryba z Dunaja a tri vianočné pôstne polievky – vianočná rybacia, vianočná kapustnica a šošovica štedrovečernica (starší názov štedrovečernej polievky). Po nej prišli na rad ryby – čierny kapor alebo dravce typu šťuka, zubáč, pstruh, sumec – na rôzny spôsob. Keď hovoríme o rybách, áno aj o haringoch, pripravovali sa na prírodný spôsob, vyprážané kúsky prišli do módy až v 50. rokoch 20. storočia ako prejav blahobytu. Na záver boli pupáky z vianočkového cesta s makom alebo s orechmi. U chudobnejších dominovali na stole strukoviny, obilniny a jedlá z nich. Deti obľubovali najmä Ježiškovu kašu, ktorú dnes poznáme pod názvom krupicová.“

Po večeri sa mestská a šľachtická rodina presunula do salónu, kde si jej členovia rozbaľovali darčeky. Popritom spievali koledy, deti maškrtili spomínané koláče, rodičia popíjali vianočný punč, otcovia si zapálili vianočnú cigaru a…. „Ak bývala família v niektorej z hlavných ulíc mesta, presne večer o ôsmej ju čakalo pouličné divadlo. Vtedy vysadli prešporskí fiakristi v cylindroch a vo sviatočných oblekoch na svoje fiakre a za výdatného práskania bičom brázdili dôležité prešporské ulice. Divadlo prilákalo veľa zvedavcov. O polnoci sa tradične rozozvučali zvony a nasledovala polnočná omša.“