Čudný vianočný zvyk – pes dostal cesnak v slanine a potom ho majiteľ vyhodil von oknom

Viete, kedy a kde sa u nás objavil prvý vianočný stromček na námestí a kto vymyslel vianočné trhy? O novodobých aj starších vianočných zvykoch našich predkov, a že niektoré sú naozaj zvláštne, sme sa porozprávali s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou (53).

Stromček na námestí a vianočné trhy

Začneme novšími dejinami a mestom, teda stromčekom na námestí tak, ako ho poznáme dnes. „V európskych mestách sa tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach ujala od 19. storočia. Prišla z Nemecka. Organizovali sa pri ňom rozličné charitatívne akcie. V Bratislave sa takýto strom objavil roku 1896 pred Mestský divadlom a mal už aj elektrické osvetlenie.“

Takisto z nemecky hovoriacich krajín k nám prišli obľúbené vianočné trhy. V Bratislave na Hlavnom námestí sa tradujú  len od roku 1993, predtým sa u nás trhy pred Vianocami konali, ľudia však na nich kupovali iba suroviny potrebné na varenie a pečenie, ale v Drážďanoch “fičali“ od roku 1434, v Budyšíne od roku 1384 a tie viedenské dokonca už od roku 1294.

Príbytky si naši kresťanskí predkovia zdobili vetvičkami ihličnanov už dávno, ale zdobenie celého stromčeka k nám preniklo až koncom 19. storočia.

„Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdobami, perníkmi a sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenenými ozdobami, girlandami, ktoré si mešťania kupovali, ale veľa ozdôb vyrábali deti doma. Boli z papiera, slamy, mladé dievčatá ich zhotovovali šitím aj vyšívaním. Na prelome 19. a 20. storočia už bolo možné kúpiť čokoládové ozdoby, ktoré používame dnes.“  

A kde sa dalo k takémuto stromčeku dostať? Chudobnejší si poň zašli rovno do lesa, mešťania si ho kupovali na trhu; tradícia teda zostala, len v súčasnosti k nej pribudli možnosti nákupu vo veľkých obchodných centrách.

„Kúpené stromčeky zdobila rodina v tajnosti, aby deti verili, že ho spolu s darčekmi prináša sám Ježiško. Podľa priestorových možností ich domáci stavali buď do kúta izby na stolček alebo osobitný drevený či kovový stojan, ak bol veľmi vysoký, mohol tróniť aj uprostred izby.“