Čudný vianočný zvyk – pes dostal cesnak v slanine a potom ho majiteľ vyhodil von oknom

Mešťania mali iné zábavky. Od neskorého stredoveku bola pekným zvykom prítomnosť starostu a mestských radcov na polnočnej omši v Dóme sv. Martina. Po jej skončení dal starosta príkaz rozdať žobrákom, ktorí sa zhŕkli okolo chrámu peniaze, ryby a koláče. V 15. a 16. storočí mali furmani v Pressburgu vo zvyku previezť sa počas vianočnej noci po zamrznutom Dunaji. Kto nebezpečnú cestu absolvoval ako prvý, toho starosta odmenil a potom s členmi mestskej rady nasledoval jeho príklad. Po polnočnej omši sa ten, kto ešte vládal, mohol vydať po dunajskom ľade k rakúskym hraniciam, k hostincu Kristofek, kde ho už čakali varené víno a pečená ryba. V 16. storočí sa v Prešporku udomácnili vianočné hry, teda hranie rôznych biblických výjavov.

Magické úkony však, podobne ako na vidieku, vykonávali aj v meste.

 V domácnostiach si tradične púšťali lodičky z orechových škrupín, do ktorých vsunuli ceduľky so svojimi menami a položili ich na vodu vo vedre. Verili, že z mládenca a dievčiny, loďky ktorých sa stretli, bude pár; majiteľovi prevrátenej škrupinky hrozila smrť. Na Štedrý večer dievčatá z Zuckermandla uprene sledovali hladinu Dunaja, lebo na nej mohli uzrieť tvár svojho nastávajúceho. Varili aj guľôčky z cesta, do ktorých ukryli ceduľky s menami. Tá, ktorá vyplávala na hladinu ako prvá, odhalila identitu budúcich manželov…“