Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok na obed vystúpila v parlamente so správou o stave republiky. Kritika sa neušla len vláde, ale aj parlamentnej opozícii. Medzi najzávažnejšie témy patrili bezpečnosť, vojna na Ukrajine, spravodlivosť a kritika orgánov činných v trestnom konaní zo strany politikov, rozhádaná a polorozpadnutá vláda Eduarda Hegera (OĽANO), či možnosť predčasných volieb.
Vojna na Ukrajine a dezinformácie
Čaputová sa v otázke rusko-ukrajinskej vojny dlhodobo stavia na strane Ukrajiny. Iné názory na vojnu pri tom rada označuje za hoaxy, alebo dezinformácie. V inom duchu tému nepoňala ani v tohtoročnej správe.
„Mnohí ešte stále veria, že dezinformácie a konšpirácie sú len produktom modernej doby a fenoménom sociálnych sietí a internetu. Žiaľ, nie je to tak – masívna časť z nich je súčasťou cielenej propagandy,“ upozornila. Často pri tom konšpiračné snahy bez patričných dôkazov latentne pripisuje Rusku.
Aj napriek kritike opozície zároveň tvrdí, že jej nejde o vojnu, ale o mier: „Náš záujem je pritom jediný, a je ním čo najskoršie obnovenie mieru,“ povedala.
NATO nám vraj pomáha
Pod paľbu kritiky sa v posledných mesiacoch dostala aj Severoatlantická aliancia a to konkrétne za prístup ku konfliktu u nášho východného suseda. Aliancia namiesto tvrdého vyjednávania mieru podporuje dodávky zbraní. Tie sú však na odbornej úrovni považované za jeden zo zdrojov konfliktu.
„Slovensko dostalo od našich spojencov v Severoatlantickej aliancii na zlepšenie našich obranných spôsobilostí presne takú podporu a pomoc, akú sme potrebovali a o akú sme žiadali,“ myslí si aj napriek tomu prezidentka.
Čurillovci a OČTK
V oblasti spravodlivosti je podľa Čaputovej nevyhnutné opustiť dlhodobé podceňovanie verbálnych útokov. Odsúdila zároveň tlak na ľudí v orgánoch vymožiteľnosti práva, verbálne útoky a vyhrážky novinárom. Za neprípustné považuje šírenie nenávisti, dehumanizáciu a ponižovanie názorového oponenta.
Na verbálne útoky podľa Čaputovej nemôžeme nazerať optikou spred niekoľkých rokov, keď bolo verejné šírenie informácií doménou regulovanej tlače a vysielateľov. Tvrdí, že sociálne médiá úplne zmenili situáciu. „Ak chceme ochrániť spoločnosť, nastal čas, aby všetky príslušné inštitúcie zamerali svoje úsilie na rozumné používanie už existujúcich pravidiel. Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije,“ myslí si.
Terčom zastrašovania a nenávistných útokov, podporovaných aj z politického prostredia, sa podľa nej stávajú aj sudcovia, prokurátori alebo vyšetrovatelia. „Ak sudca za svoje riadne zdôvodnené rozhodnutie čelí vyhrážkam a musí požiadať o policajnú ochranu, bola ďaleko prekročená legitímna miera kritiky,“ komentovala. Za neprípustné považuje tiež verbálne útoky a vyhrážky novinárom. Tými sa v poslednej dobe prezentoval napríklad minister financií Igor Matovič (OĽANO). „V súčasnosti je ešte zjavnejšie, že aj slová sú zbraň, ubližujú, zraňujú. Napriek tomu mnohí bezohľadne zapĺňajú priestor nenávisťou, ktorá mobilizuje k nenávisti ďalších,“ dodala Čaputová.
Chce strážiť zákonnosť legislatívneho procesu
Prezidentka bude s ešte väčšou pozornosťou strážiť kvalitu a zákonnosť legislatívneho procesu. Skrátené legislatívne konania boli podľa nej vládou nadužívané. Politikov požiadala, aby dbali na dodržiavanie vlastných procesných pravidiel. Upozornila, že k budovaniu dôvery neprispieva ani prebiehajúca polemika o spôsobe používania paragrafu 363.
Súčasná situácia si podľa Čaputovej vyžaduje odborne pripravenú legislatívu. Pripomína, že legislatívny proces má zákonom presne určené pravidlá, ktoré sledujú dôležité ciele, napríklad čo najvyššiu kvalitu prijímaných noriem.
„V legislatívnom procese sme však svedkami, že vláda predkladá zákony na skrátené legislatívne konanie aj vtedy, keď na to neexistujú dôvody a keď môžu mať zásadný dosah na verejné financie a hospodárenie samospráv,“ skonštatovala.
Nenápadná výzva na predčasné voľby?
Podľa Čaputovej hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude vraj lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov. V tomto roku je podľa hlavy štátu v domácej politike zmätok. Verejnosť stráca prehľad v tom, kto naozaj vládne a kto je v opozícii.
„Koaliční politici boli často sami sebe väčšími protivníkmi, ako im bola opozícia, a vzájomné útoky vyústili až do odchodu koaličného partnera,“ poukázala.
Menšinové vládnutie má sprevádzať oslabovanie funkčnosti parlamentu – cez neotváranie a odsúvanie schôdzí až po nejasný spôsob podpory vlády. Takýto spôsob vládnutia by krajinu vyčerpával aj v dobrých časoch, v ktorých však Slovensko momentálne nie je, skonštatovala v parlamente.
Mohlo by vás zaujímať:
Na súčasnej politickej kríze má podľa Čaputovej každý politik svoj podiel viny. Dôsledkom je, že vláda má podľa prieskumov verejnej mienky veľmi nízku dôveryhodnosť a vytráca sa autorita štátu aj autorita demokracie. „K tomuto významne prispieva tiež časť opozície, ktorá čoraz tvrdšie útočí nielen proti svojim oponentom, ale aj proti demokracii samotnej,“ podotkla.
V závere uviedla, že sú ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti spoločnosti.“Cieľom politiky nemá byť odstránenie protivníka. Slovenská politická realita akoby sa redukovala iba na to. Politika má byť pritom nástrojom vykonávania služby, nástrojom na spravovanie vecí verejných v prospech ľudí,“ povedala.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čaputovej odkaz vláde v správe o stave republiky: Cieľom politiky nemá byť odstránenie protivníka!