Vyjadriť slobodne svoj názor sa v súčasnosti u nás akosi prestáva nosiť. A to si nahovárame, že sme demokratická spoločnosť uznávajúca a vyznávajúca pluralitu názorov. Teda aspoň o to sme v tzv. Nežnej revolúcii v roku 1989 bojovali. Redakcia Ereportu sa nemusí stotožňovať so všetkými zverejnenými názormi.
Pravda mnohých bolí, a preto ju nechcú počuť a chcú ju umlčať. A najmä tých, ktorí sa ju snažia povedať, hoci je nepríjemná. Zjavne na to doplatil i známy právnik a bloger Peter Weis, ktorý sa prednedávnom dostal do problémov a rieši ho Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory. V týchto dňoch sa ho v blogu (TU) zastala advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková, ktorá sa v súvislosti s disciplinárnym návrhom na kolegu Weisa, niektorými nazývaného aj „diablov advokát“, rozhodla poukázať na nasledovné medzinárodné dokumenty a judikatúru ESĽP.
Výskum sa môže vykonávať na ľuďoch iba dobrovoľne
Právnik Peter Weis si narobil problémy medzi našimi koaličnými politikmi a ich „odborníkmi“ tým, že písal, podľa nich, nepravdivé články ohľadom COVID-19, jeho dôsledkov či liečby, a následne aj očkovania proti nemu. Vychádzal pri tom zo zistení a výskumov zahraničných odborníkov, ktorých však tí naši vôbec neuznávali. „V Slovenskej republike materiálny právny štát zomrel na kovid (najmä na hybridné opatrenia s ním spojené). Účinné prostriedky právnej nápravy neexistujú a tento stav je navodený evidentne úmyselne. Je s najväčšou pravdepodobnosťou koordinovaný cudzou štátnou mocou. Sudcovia, vedci, lekári, ktorí sa dovolávali používania zdravého rozumu, ozajstnej liečby, právneho testu proporcionality, boli, alebo sú aktívne umlčiavaní a verejne pranierovaní,“ tvrdil Weis, za čo si vyslúžil problémy, nemilosť a riešenie Disciplinárnym senátom Slovenskej advokátskej komory (SAK).
Weis sa netajil ani tým, že kroky vlády proti tzv. konšpiračným médiám považuje za cenzúru. Na jeho stranu sa v týchto dňoch postavila advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva Marica Pirošíková, ktorá sa zamerala na viaceré články Dohovoru o ľudských právach a tiež biomedicíne.
Pirošíková sa sústredila svoju pozornosť aj na vysvetlenie situácie okolo „dobrovoľného“ a neskôr dokonca už pomaly povinného očkovania proti koronavírusu. Poukázala tiež na to, že ľudia vo väčšine prípadov neboli správe informovaní o následkoch a rizikách zákroku.
A navyše, očkovanie experimentálnymi vakcínami na vedecký výskum v oblasti biológie a medicíny sa musí vykonávať slobodne, s prihliadnutím na ustanovenia spomínaného Dohovoru a takýto výskum sa môže vykonávať na ľuďoch iba po splnení všetkých stanovených podmienok.
Advokát a právnik Peter Weis. – Foto: Zdroj: screenshot video
Prejavy sledujúce verejný záujem majú zvýšenú ochranu
Skúsená advokátka Marica Pirošíková poukazuje a na Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, kde sa uvádza, že výskum na človeku možno uskutočniť len v prípade, ak neexistuje porovnateľne účinná alternatíva. Obchádzaných a zámerne nedodržiavaných vecí bolo podľa advokátky počas covidového „šialenstva“ veľa, netýkali sa však iba dospelých, ale čo je najhoršie, aj detí či tehotných žien. „Rezolúcie nie sú síce pre štáty právne záväzné, predstavujú však významný súhrn odporúčaní. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) ich pri rozhodovacej činnosti zohľadňuje a odkazuje na ich obsah,“ vysvetľuje advokátka. Pirošíková vo svojom blogu poukazuje aj na viaceré sťažnosti proti povinnému očkovaniu najmä z radov niektorých francúzskych profesií ako hasiči či zdravotníci.
Francúzski sťažovatelia tvrdia, že nariadenie obligatórneho očkovania proti Covid-19 podmienečne schválenými vakcínami predstavuje neprimeraný zásah do ich ľudských práv a slobôd, pričom odkazujú na významné medzinárodné dokumenty, ako Norimberský lekársky kódex, Dohovor o ľudských právach a biomedicíne zaručujúci dobrovoľnú účasť na biomedicínskom pokuse, či Rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2361 (2021).
Related Posts
„Na záver pripomínam, že judikatúra ESĽP osobitne chráni prejavy, ktoré sledujú verejný záujem. ESĽP tento pojem vykladá široko, nemusí sa týkať len verejných inštitúcií alebo činiteľov. Prejavom sledujúcim verejný záujem prináleží podľa judikatúry ESĽP zvýšená ochrana,“ píše na záver naša skúsená advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva Marica Pirošíková. Celú jej podrobnú analýzu si môžete prečítať TU.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Advokátka Pirošíková o stihaní Weisa: Rozpitvala disciplinárne konanie voči „diablovmu advokátovi“