eReport.sk
justícia, spravodlivosť, zákon
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock

Zmätočné rozhodnutia ESĽP o covid opatreniach? Weis: Dávajú priestor totalitarizmu!

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol 20 sťažností podaných proti Slovenskej republike, pričom viaceré z nich sa týkali nariadení vlády a Úradu verejného zdravotníctva o protipandemických opatreniach. TASR o tom informoval Peter Bubla z tlačového oddelenia slovenského ministerstva spravodlivosti s odvolaním sa na rozhodnutia ESĽP zverejnené vo štvrtok.

Už samotná existencia týchto predpisov zasahovala a zasahuje do práv každého, kto sa nachádza na našom území.

Známy právnik a bloger Peter Weis si však myslí, že rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), týkajúce sa protipandemických opatrení, ktoré v európskych štátoch platili počas posledných dvoch rokov, sú rozpačité a nelogické. Odvoláva sa pri tom na rozhodnutie v prípade „Lorinc a 16 ďalších“, ktoré sa priamo týka opatrení zo strany slovenskej vlády. Súd nielenže priamo opatrenia neoznačil za kolektívne porušenie ľudských práv, no svoje rozhodnutie dokonca aj individualizoval, pričom sa opatrenia týkali každého jedného občana a porušenie práv ľudí bolo podľa skúseného právnika zjavné.

„Európsky súd tak v prípade Lorinc a 16 ďalších v rozpore so svojou doterajšou judikatúrou označil sťažnosti osôb, na ktoré sa legislatíva s celoštátnou pôsobnosťou evidentne vzťahovala za actio popularis. Pritom už samotná existencia týchto predpisov zasahovala a zasahuje do práv každého, kto sa nachádza na našom území,“ tvrdí Weis v blogu na portáli akw.sk.

Mohli byť porušené práva všetkých

ESĽP sa vo svojich rozhodnutiach sa podľa slovenského advokáta už na prvý pohľad postavil k jednotlivým opatreniam nejednoznačne a nezohľadnil ani to, že v prípade hocijakého porušenia práv by muselo pri takomto type opatrení ísť o porušenie práv všetkých obyvateľov štátu.

„Rovnaký predpis sa dotýka rovnakých základných práv a slobôd všetkých obyvateľov Slovenska (napríklad každý bol povinný nosiť prekrytie horných dýchacích ciest za rovnakých okolností, okrem výnimiek upravených predmetnými predpismi). V prípade napádania protiprávneho predpisu porušujúceho základné práva slobody viacerými sťažovateľmi preto nie je dobré možné sťažnosti individualizovať, ak napríklad sťažovateľom neboli za porušenie predmetných predpisov uložené sankcie zo strany úradnej moci, alebo ak napríklad nejde o sťažovateľov s individuálnymi potrebami, teda napríklad o hendikepované osoby, a pod.,“ upozorňuje Weis.

Najväčšie riziko zmätočného rozhodovania ESĽP vidí Weis v tom, že súd dáva jednotlivým štátom a ich vládam, vrátane vlády Eduarda Hegera (OĽANO), prechádzať z demokratického zriadenia na totalitné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje Weis rozhodnutia súdu ohľadom protipandemických opatrení za zmätočné. „Tento zmätočný postup európskeho súdu akoby skôr navádzal domnievať sa, že legislatívu v pandemickej oblasti aj bez jasného vyjadrenia súdu považoval súd za legislatívu, ktorá nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu.“

Komu vzniká nárok na finančné odškodnenie?

Weis taktiež upozorňuje, že ak by ESĽP jednoznačne rozhodol o porušení práv konkrétnych osôb, povaha opatrení by jasne napovedala, že by rovnako musel rozhodnúť aj v prípade sťažnosti iných osôb.

V takom prípade by nárok na finančné odškodnenie musel vzniknúť prakticky všetkým obyvateľom európskych krajín. Práve to možno spôsobuje zmätočný proces, ktorý Weis vidí v rozhodovaní: „Vyslovenie porušenia základných práv a slobôd voči konkrétnemu sťažovateľovi sa síce na jednej strane dotýka aj ostatných obyvateľov, keďže takéto predpisy už naďalej nie je možné uplatňovať voči žiadnej osobe bez rizika ďalších úspešných sťažností na ESĽP, avšak na druhej strane nárok na primerané finančné zadosťučinenie prípadne priznaný sťažovateľovi sa týka výlučne sťažovateľa, a teda ostatné osoby, aj keď ich základné práva a slobody boli porušené rovnako ako u sťažovateľa, tieto osoby nebudú mať nárok na primerané finančné zadosťučinenie bez toho, aby aj ony podali sťažnosť na ESĽP, aj keby mala byť ich sťažnosť obsahovo úplne totožná. V predmetnom smere je teda aj vzhľadom na doterajšiu judikatúru ESĽP v súvislosti s tzv. actio popularis argumentácia ESĽP v dotknutom rozhodnutí prinajmenšom nelogická, ak nie rozporuplná.“

Nešťastné rozhodnutie umožňujúce zmenu režimu?

Najväčšie riziko zmätočného rozhodovania ESĽP vidí Weis v tom, že súd dáva jednotlivým štátom a ich vládam, vrátane vlády Eduarda Hegera (OĽANO), prechádzať z demokratického zriadenia na totalitné.

„Každý, kto číta medzi riadkami vie, že ESĽP týmto nešťastným rozhodnutím potvrdil, že prerod z demokratického zriadenia v členských štátoch Rady Európy na totalitaristickú technokraciu je možný (možno až žiadaný a podporovaný) a bude požívať ochranu aj na medzinárodnej úrovni,“ uzavrel Weis.

ESĽP sa vo svojom rozhodnutí oprel o svoju judikatúru

Slovenskí sťažovatelia, ktorí sa na ESĽP obrátili tvrdili, že štát porušil ich práva povinnosťou nosiť rúška a preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, ktorý sa vyžadoval pre výnimky z rôznych obmedzení.

Sťažovatelia si nesplnili svoju povinnosť predložiť ESĽP presvedčivé dôkazy o tom, že v ich prípade existuje pravdepodobnosť porušenia práv. Zároveň neuviedli, ako konkrétne sa ich napadnuté opatrenia týkajú alebo budú týkať.

ESĽP sa vo svojom rozhodnutí oprel o svoju judikatúru, podľa ktorej Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje priestor pre podávanie tzv. actiopopularis (žaloba podaná kýmkoľvek vo verejnom záujme), a teda neumožňuje jednotlivcom sťažovať sa na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú podľa nich v rozpore s Dohovorom, pokiaľ nimi neboli priamo dotknutí alebo nehrozí riziko, že sa na nich bude táto legislatíva uplatňovať.

Sťažovatelia si nesplnili svoju povinnosť predložiť ESĽP presvedčivé dôkazy o tom, že v ich prípade existuje pravdepodobnosť porušenia práv. Zároveň neuviedli, ako konkrétne sa ich napadnuté opatrenia týkajú alebo budú týkať. Bez poskytnutia konkrétnych informácií od sťažovateľov nemohol ESĽP individuálne posúdiť ich situáciu ani otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, dodalo v tlačovej správe ministerstvo spravodlivosti.

Mohlo by vás zaujímať:

  1. Advokát Marek Para.
  2. Na kombosnímke zľava Ján Benčík a Slavomíra Henčeková.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Zmätočné rozhodnutia ESĽP o covid opatreniach? Weis: Dávajú priestor totalitarizmu!

Odoberať
Upozorniť na
guest
4 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Šport

Zaujímavosti