Zuzana Dančiaková: Korona mi vzala prácu, ale Vianoce mi nikto a nič nevezme!

Vždy viac myslela na iných ako na seba. Herečka Zuzana Dančiaková (48) sa trinásť rokov starala o otca, ktorý zomrel dva dni po jej narodeninách 4. augusta 2018. S priateľom plánovala svadbu, no teraz je dôležitejšie iné – musí byť oporou chorej mamine. Po mozgovej príhode začínala odznova. „Moja mama urobila za dva roky nesmierne pokroky. Chodí, smeje sa, píše…“ Láska a starostlivosť dcéry ju vrátili do života. Herečka, ktorú COVID-19 pripravil o prácu, sa nesmierne teší na Vianoce. „Každé sviatky som trávila u rodičov. Ale pri našom stole už tretí rok bude chýbať vzácny človek – náš otec.„

Hereckých príležitosti sa vzdala už pri otcovi, ale neľutuje. Ako obetu to nevníma. „Môj život – pracovný aj súkromný – išiel do úzadia. Začali sme bývať s maminou, pretože ju nemôžeme a nechceme nechať samú,“ rozpráva Zuzana. A potom prišla korona. Zuzana bola prvé mesiace zaskočená nielen opatreniami ale aj reakciami verejnosti. „Ľudia, ktorí napádali umelcov, aj mňa osobne, nech sa obujú do mojich topánok. Nie som “vymetačka“ žúrov, v Smotánke som sa ani raz neobjavila, nemám žiadne luxusné oblečenie, vôbec mi na tom nezáleží. Veľmi ma však trápilo, že nemôžem pracovať…“

Korona nás rozdelila

Prvý mesiac prišli o prácu ona aj jej priateľ Ľuboš. Pre herečku nastalo obdobie neistoty a strachu. A nebála sa to aj verejne priznať. Spustila sa lavína osočovania, nenávisti, ktorá ju nesmierne trápila. „Ľudia na nás nadávajú, kritizujú nás a kričia – čo vy umelci, o nič sa nestaráte! Ale veď my robíme vás ľudí šťastnejšími,“ vysloví mrazivú pravdu. „Každého človeka, ktorý mi anonymne napíše, či som si málo nahrabala, sa pýtam, či pozná môj príbeh. Korona nás nespojila, ale rozdelila. Toľko nenávisti a zloby som nevidela ani v knihách o stredoveku… Je to veľmi smutné.. Všetci sme na jednej lodi. Keď sa potopí kultúra, potopí sa všetko,“ myslí si herečka, ktorá tvrdo pocítila dopady prvej vlny.  „Samozrejme, nehovorím o zdravotníctve.. Hovorím o mojom zábere.. Ale pravda je, že my nemáme poriadne z čoho žiť, náš príjem je neistý,“ prezradila. „Môj priateľ robil v umeleckom priemysle. Pre divadlo pripravoval veľké scény, kulisy. Cez korunu, aby nás uživil, išiel robiť stolára.“ Zuzanu ľudia posielali do Tesca. „Prečo by som to mala robiť? Na to sú tu ľudia, ktorí majú kvalifikáciu. Nechcem im brať prácu. Ja chcem robiť to, čo som vyštudovala. Mám šesť rokov konzervatória, štyri roky Vysokej školy múzických umení. Ja som ako tínedžer nechodila po diskotékach. Bola som v škole alebo v divadle.. Prečo mám ísť vykladať tovar do Tesca?,“ pýta sa spravodlivým hnevom.