Zákon o štátnej službe. Hovorí jasne. Aj preto zrejme nik z opozície, či mainstreamových novinárov nedokázal odpovedať na to, kde boli, keď „čurillovci“ neboli takmer tri roky v súlade s týmto zákonom postavení mimo výkon služby. Miesto toho počúvame len o tom, ako konal nezákonne nový minister vnútra Šutaj Eštok. Lebo „naši chlapci“ predsa už sú chránení úradom pani Dlugošovej. Keby hneď aj získali túto ochranu v súlade so zákonom, získali ju až v septembri 2023. Teda nijako by to nevysvetľovalo, prečo Hamran s Mikulcom a Ódorom dovolili protiprávny stav. Zákon o štátnej službe a ďalšie predpisy teraz rezort vnútra použil aj pri odvolaniach. Tie podal voči dvom súdnym rozhodnutiam, podľa ktorých sa musí bývalý priamy nadriadený „čurillovcov“ Branko Kišš vrátiť do práce, a rovnako tak i „čurillovec Mašina.“
Mohlo by vás zaujímať
Rezort vnútra sa odvoláva
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) podalo voči uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 16Cpr/2/2023-45 dňa 16.11.20223 odvolanie (plk. Mgr. Branko Kišš).
MV SR trvá na tom, že v konkrétnom prípade nebola daná právomoc civilného súdu vec prejednať. A teda rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
„Súd má právomoc na preskúmanie zákonnosti vydaných rozhodnutí počas trvania služobného pomeru policajta, vrátane postupu pri jeho vydávaní, iba v režime správneho súdnictva.
„Je neprípustné, aby sa nevyužitie prostriedkov súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva nahrádzalo napr. určovacími žalobami. Alebo žalobami na plnenie v občiansko-právnom konaní. Prípadne nariaďovaním neodkladných opatrení.„
V prípade, ak súd po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistí, že vo veci samej absentuje právomoc civilného súdu, nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť,“ uviedol rezort vnútra.
Pričom prvá štátna tajomníčka ministerstva Lucia Kurilovská podotkla aj to, že neobstojí ani „oháňanie sa“ Úradom na ochranu oznamovateľov.
„MV SR má jasné zákonné odôvodnenie, pri ktorom nie je povinné žiadať o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov. Pretože v tomto prípade nejde o typický pracovno-právny úkon. Zo zákona o štátnej službe príslušníkov PZ nevyplýva žiadna výnimka,“ skonštatovala.
Zákon o štátnej službe
V konkrétnom prípade je predmetom sporu vzťah založený podľa zákona 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
„Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ je predpisom verejnoprávnej povahy. A je tzv. lex specialis pre vznik, zmenu a skončenie štátnej služby. „
MV SR
„Služobný pomer príslušníka Policajného zboru nemá znaky súkromno-právneho pomeru. Ale vždy mal a má znaky verejno-právneho pomeru.
Vzhľadom na jeho charakter a právnu povahu zvláštnosti štátu ako „zamestnávateľa“ policajta a súčasne nositeľa verejnej moci.
Keďže zákon o štátnej službe príslušníkov PZ neobsahuje výslovne splnomocnenie pre civilný súd konať vo veci sporu vyplývajúceho zo štátnej služby príslušníka PZ, aplikácia Civilného sporového poriadku a teda aj právomoc civilného súdu je absolútne vylúčená,“ píše v stanovisku ministerstvo vnútra.
„MV SR opakovane trvá na tom, že súd prvej inštancie mal preto rozhodnúť tak, že konanie zastaví. A vec postúpi príslušnému orgánu, teda v tomto prípade žalovanému – MV SR.“
MV SR
Rezort taktiež informoval, že rovnako bude postupovať aj v prípade jedného z „čurillovcov.“
„MV SR bude taktiež podávať odvolanie voči uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 52Cpr/6/2023-70 (Pplk. JUDr. Štefan Mašin).“
Zdroj: TS MV SR
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rezort vnútra sa v kauze „našich chlapcov“ odvolal: Súdy, ktoré konali, nemali právomoc rozhodnúť!