Novodobý zoznam nepriateľov: Anonym označuje ľudí za hlasy agresora, Denník N mu tlieska

Po zoznamoch nepohodlných webov prišiel register nepohodlných ľudí. Stránka Hlasy agresora zverejňuje mená, fotografie a profily konkrétnych osôb. Denník N projekt otvorene propaguje.

Na Slovensku vznikla novodobá politická čierna listina. Anonymný prevádzkovateľ stránky Hlasy agresora si prisvojil právo rozhodovať, ktorí politici, komentátori, novinári či verejne známe osobnosti majú byť verejne spájané s Ruskom a označené za „hlasy agresora“.

Na zaradenie do zoznamu pritom nie je potrebné preukázať spoluprácu s Ruskom. Stačí nesprávny názor. Medzi kritériami sa objavuje kritika EÚ či NATO, odmietanie posielania zbraní Ukrajine, vystupovanie v nepohodlných médiách alebo neurčitá „naratívna blízkosť“.

Človek sa tak môže ocitnúť v registri len na základe svojich legitímnych politických názorov, zahraničnopolitických postojov alebo médií, v ktorých vystupuje.

Samotná stránka pritom pripúšťa, že zaradenie neznamená, že daná osoba koná v mene Ruska alebo je naň priamo napojená. Najskôr teda človeka označí za „hlas agresora“ a následne sa právnym dodatkom poistní, že tým vlastne žiadne také spojenie nepotvrdzuje.

Mená iných zverejňuje, svoje skrýva

Prevádzkovateľ zverejňuje mená, fotografie, roky narodenia a hodnotiace profily konkrétnych ľudí. Ich karty možno ďalej zdieľať na sociálnych sieťach a šíriť prostredníctvom ďalších internetových stránok.

Vlastnú identitu však autor registra tají. Tvrdí, že sa obáva vyhrážok, zásahov do súkromia alebo ďalších následkov.

Sám teda žiada ochranu pred dôsledkami vlastnej činnosti, no ľudí, ktorých označuje za “hlasy agresora”, verejne vystavuje silnej politickej a spoločenskej nálepke. Cieľ je jasný. Označení ľudia majú niesť reputačné následky. No človek, ktorý nad nimi vynáša rozsudky, zostáva ukrytý.

Denník N sa nepýta. Denník N sa teší

Od média, ktoré pravidelne zdôrazňuje demokraciu, transparentnosť a osobnú zodpovednosť, by bolo možné očakávať základné otázky, ktoré by jeho novinári určite veľmi aktívne kládli v iných prípadoch.

Denník N sa však rozhodol projekt nekontrolovať, ale nekriticky propagovať. Databázu predstavil ako zoznam „prorusky cítiacich politikov, dezinformátorov a konšpirátorov“ a bez problémov prevzal jazyk anonymného autora.

Namiesto otázok prišlo nadšenie z toho, že vznikol ďalší nástroj na označovanie ľudí, ktorých progresívne prostredie dlhodobo považuje za neprijateľných. Denník N tak anonymnému projektu poskytol presne to, čo potrebuje. Mediálnu legitimitu.

Podobný zoznam už vytvorila Gerulata

Hlasy agresora pritom neprichádzajú s úplne novým modelom. Už v roku 2022 zverejnila spoločnosť Gerulata Technologies zoznam údajných „proruských informačných zdrojov“, ktoré rozdelila do piatich stupňov hrozby. Rozsiahlejšiu verziu zahŕňajúcu aj vybrané používateľské účty následne poskytla slovenským bezpečnostným orgánom.

Gerulatu založil Michal Trnka, syn Miroslava Trnku, spoluzakladateľa spoločnosti ESET. Súkromná firma syna jedného z najvplyvnejších slovenských podnikateľov si vtedy prisvojila právo triediť médiá, stránky aj politických aktérov podľa toho, akú údajne predstavujú „hrozbu“, a svoje hodnotenia posúvala aj štátu.

Aj samotná Gerulata neskôr zdôrazňovala, že nešlo o zoznam ruských agentov ani trollov. Pripustila, že zaradení ľudia nemuseli byť s Ruskom nijako koordinovaní a svoje názory mohli šíriť autenticky alebo nevedome.

Nie je dokázané, že za Hlasmi agresora stojí Gerulata alebo ľudia s ňou spojení. Vzhľadom na podobnosť metodiky je však legitímne pýtať sa, či nejde o novú, anonymnú a ešte agresívnejšiu podobu rovnakého modelu.

S taktikou začali Konšpirátori.sk

Samotná taktika verejných zoznamov je však ešte staršia. Projekt Konšpirátori.sk už od roku 2016 zostavuje zoznam médií, na ktorých firmám neodporúča inzerovať. Práve on zaviedol do slovenskej praxe tento podlý model, ktorého dôsledkom môže byť ekonomické poškodzovanie nepohodlných médií.

Konšpirátori.sk však aspoň zverejňujú prevádzkovateľa, členov hodnotiacej komisie a formálne pravidlá hodnotenia. Predmetom ich zoznamu sú navyše internetové stránky, nie osobné registre jednotlivcov. Je to špinavá praktika, ale hlásia sa k nej konkrétni ľudia.

Gerulata túto logiku rozšírila na profily a politických aktérov, ktorých rozdelila podľa údajnej miery hrozby. Hlasy agresora ju teraz posúvajú ešte ďalej. Zverejňujú osobné profily, fotografie a politicky zaťažené hodnotenia konkrétnych ľudí, pričom autor zostáva anonymný.

Ani predtým, ani teraz nejde o boj proti nepravdám. Ide o organizované nálepkovanie politických a názorových oponentov a snahu o ich verejnú a reputačnú likvidáciu. V najnovšej podobe navyše bez transparentného autora, verejnej kontroly a osobnej zodpovednosti človeka, ktorý zoznam zostavuje.

Zdroj: hlasyagresora, denníkn, štandard