Väzba ako trest. S dlhoročnou zástupkyňou SR pred ESĽP, doktorkou Maricou Pirošíkovou, ktorá v súčasnosti pôsobí ako advokátka, sme sa porozprávali o dvoch sťažnostiach. Európsky súd pre ľudské práva(ESĽP) totiž zaviazal vládu SR, aby konala. A podala vysvetlenie. Prvým prípadom je kauza košického notára Vojtecha Kavečanského, ktorý si vo väzbe posedel nezákonne. To, ako následky to malo nielen preňho, ale i pre jeho rodinu, si môžete prečítať tu. Druhým je sťažnosť známeho advokáta Martina Ribára. Ktorý zažil otrasné podmienky vo výkone väzby, taktiež nezákonne. Treba taktiež poznamenať, že človek vo väzbe je pred zákonom nevinný.
Mohlo by vás zaujímať
Kavečanský a Ribár
Čo znamená, že sťažnosti Kavečanský a Ribár boli oznámené vláde SR?
Znamená to, že ESĽP sa nimi bude vážne zaoberať. Pretože po ich predbežnom preskúmaní nedospel k záveru o ich zjavnej nepodloženosti. Čo by malo za následok ich vyhlásenie za neprijateľné bez ich oznámenia vláde.
Pripomínam, že vyše deväťdesiat percent sťažností ESĽP vyhlási za neprijateľné bez takéhoto postupu (samosudcami, výborom troch sudcov alebo sedemčlennou komorou).
Vláda teda musí do 20. septembra 2023 reagovať na otázky položené ESĽP. Následne sa k nim vyjadria sťažovatelia, ktorý sformulujú aj svoje požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie. Ku ktorým sa ešte vyjadrí slovenská vláda. Na čo ESĽP vo veciach rozhodne.
Väzba ako trest
Na čo sťažuje pán Kavečanský?
Jeho sťažnosť sa týka podmienok väzby v Ústave na výkon väzby Košice. Sťažovateľ, ktorý trpel post-traumatickou stresovou poruchou bol vo väzbe od 4. augusta 2021 do 27. mája 2022.
Podľa sťažovateľa boli podmienky väzby neprimerané. Pokiaľ ide o veľkosť cely, osvetlenie, čerstvý vzduch, prechádzky (bol v cele 23 hodín denne), lekársku starostlivosť, spánkovú depriváciu a osobnú hygienu – čo malo negatívny vplyv na jeho zdravotný stav.
„Navyše vo väzbe nepokračovala liečba jeho post-traumatickej stresovej poruchy. Návštevy externého lekára sa vykonávali za prítomnosti príslušníka väzenskej stráže a sťažovateľ bol počas nich spútaný na rukách a nohách.“
Taktiež sťažovateľove kontakty s členmi jeho rodiny boli obmedzené. V priemere každých 33 dní mu boli povolené nekontaktné návštevy. Prvá kontaktná návšteva mu bola povolená až po ôsmych mesiacoch od pozbavenia jeho osobnej slobody.
Sťažovateľ namietal aj to, že osoby vo väzbe majú horšie podmienky ako osoby vo výkone trestu. Sťažovateľ pred ESĽP namieta porušenie článkov 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) samostatne, ako aj v spojení s článkom 14 Dohovoru.
Kavečanský v. SR
K čomu sa má v prípade Kavečanský vyjadriť vláda SR?
ESĽP kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky väzby – osobitne počet väzňov umiestnených v rovnakej cele, jej sanitárne podmienky a nemožnosť tráviť čas na čerstvom vzduchu – predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.
„Ďalej, či vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľa orgány adekvátne splnili svoju povinnosť zabezpečiť zdravie a blaho väzňa poskytnúc mu potrebnú lekársku starostlivosť, ako to vyžaduje článok 3 Dohovoru.“
ESĽP kladie aj otázku, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život vzhľadom na obmedzenia aplikované počas jeho stretnutí s rodinou.
Osobitne, či boli tieto obmedzenia zákonné, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. ESĽP bude musieť vláda SR zodpovedať aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný v rozpore s článkom 14 Dohovoru v spojení s článkom 3 a 8 Dohovoru.
Advokát Ribár
O čo ide v prípade Ribár?
Sťažnosť sa týka podmienok väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica vrátane možností kontaktu s rodinou. Sťažovateľ udáva, že od 30. októbra 2019 do 14. mája 2021 bol držaný vo väzbe za neadekvátnych podmienok pokiaľ ide o veľkosť cely, osvetlenie, čerstvý vzduch, spánkovú depriváciu, aktivity mimo celu (bol v cele 23 hodín denne) a osobnú hygienu.
„Navyše, sťažovateľove kontakty s rodinou vo forme návštev a telefonických hovorov boli obmedzené a neboli vôbec povolené počas jedenástich a pätnástich mesiacov po pozbavení jeho osobnej slobody. „
Sťažovateľ pred ESĽP ďalej tvrdí, že podmienky osôb vo väzbe sú horšie ako podmienky osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Namieta porušenie článkov 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) samostatne, ako aj v spojení s článkom 14 Dohovoru.
K čomu sa má v prípade Ribár vyjadriť vláda SR?
ESĽP kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky väzby – osobitne sanitárne podmienky a nemožnosť tráviť čas na čerstvom vzduchu – predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.
ESĽP kladie aj otázku, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život. A to vzhľadom na obmedzenia aplikované na sťažovateľa pokiaľ ide o možnosť volať členom svojej rodiny a stretávanie sa s nimi.
„Osobitne, či boli tieto obmedzenia zákonné, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.“
ESĽP bude musieť vláda SR zodpovedať aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný v rozpore s článkom 14 Dohovoru v spojení s článkom 3 a 8 Dohovoru.
Dohovor
Čo si myslíte o týchto sťažnostiach?
Podľa majú veľkú šancu na úspech. Pripomínam, že pokiaľ ide o osoby pozbavené osobnej slobody, článok 3 Dohovoru zakazujúci mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a trest, ukladá štátu, aby sa uistil, že každý väzeň je väznený za podmienok, ktoré sú zlučiteľné s úctou k ľudskej dôstojnosti.
A že podmienky väzby nevystavujú dotyčného tiesni alebo pocitom utrpenia takej intenzity, ktorá prevyšuje nevyhnutnú mieru vlastnú pozbaveniu slobody. S ohľadom na praktické požiadavky budú zdravie a blaho väzňa zaistené adekvátnym spôsobom.
„Skutočnosť, že podmienky, ktorým bol pozbavený osobnej slobody vystavený, neboli vytvorené úmyselne, nie je z hľadiska článku 3 relevantná. Neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzbe štát nemôže ospravedlniť nedostatkom finančných prostriedkov.“
V tomto ohľade sú pre ESĽP relevantné aj Európske väzenské pravidlá a štandardy vytvorené Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „CPT”) a závery CPT týkajúce návštev uskutočnených v konkrétnych detenčných zariadeniach v danom štáte.
Horšie ako stredovek
Aké sú závery CPT týkajúce sa Slovenskej republiky?
CPT pri svojich návštevách Slovenskej republiky opakovane konštatoval zásadné nedostatky, pokiaľ ide o podmienky väzby. Kritizoval napríklad skutočnosť, že osoby sú vo vynútenej nečinnosti 23 hodín v celách bez možnosti ďalších aktivít. Čo považoval za absolútne neprijateľné.
Tiež kritizoval „bezkontaktnosť“ návštev alebo obmedzené kontakty s rodinou. Opakovane vyzýval Slovenskú republiku na uskutočnenie zmien.
Dokonca v roku 2018 upozornil na to, že zásada spolupráce sa neobmedzuje iba na uľahčenie práce navštevujúcich delegácií, ale vyžaduje, aby sa odporúčania CPT aj účinne vykonávali v praxi.
„Spútavanie počas lekárskeho ošetrenia a zákrokov CPT netoleruje ani pri odsúdených na doživotie a takúto prax označil za neprijateľnú, pretože porušuje ich dôstojnosť.“
Podľa CPT skúsenosti rôznych európskych krajín ukázali, že je reálne možné vyhnúť sa použitiu pút pri lekárskom ošetrení. Bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť zdravotníckeho personálu alebo lekárske tajomstvo.
Jednou z možností je podľa CPT nainštalovanie signalizačného systému, ktorý by lekárovi umožnil rýchlo privolať príslušníkov zboru v tých výnimočných prípadoch, keď by bol počas lekárskeho ošetrenia pacient nepokojný alebo agresívny.
CPT kritizoval aj prítomnosť príslušníkov zboru pri lekárskych vyšetreniach s poukazom na ohrozenie zachovania lekárskeho tajomstva.
CPT, Kavečanský a Ribár
Pokiaľ ide o obsah sťažností Ribár a Kavečanský upozorňujem na príslušné časti správy CPT o návšteve na Slovensku, ktorá sa konala od 19. až 28. marca 2018 znejúce nasledovne:
„49. Okrem toho odsúdení na doživotie v podskupine D1 boli v obidvoch ústavoch často spútaní aj počas lekárskeho ošetrenia a zákrokov (vrátane zubného ošetrenia). Navyše nebolo zachované lekárske tajomstvo. Pretože pri lekárskom ošetrení/zákroku bol bežne prítomný aj jeden alebo niekoľko príslušníkov zboru.
Ďalej, odsúdení na doživotie v ústave v Banskej Bystrici boli pri rozhovore s psychológom alebo väzenským kaplánom vždy oddelení mrežami (svojej cely alebo spoločenskej miestnosti) a vždy bol prítomný príslušník zboru.
Prax spútavania odsúdených počas lekárskeho ošetrenia je podľa názoru CPT neprijateľná, pretože porušuje ich dôstojnosť. Bráni vytvoreniu správneho vzťahu medzi lekárom a pacientom a navyše by mohla poškodiť stanovenie objektívneho lekárskeho nálezu. …
Prítomnosť príslušníkov zboru pri všetkých týchto stretnutiach/vyšetreniach ohrozuje zachovanie lekárskeho tajomstva.„
Kontakt s vonkajším svetom
Dotýka sa táto správa aj návštev a hovorov?
Áno. Uviedla, že legislatívne novely z roku 2014 priniesli zlepšenia z hľadiska možnosti návštev a telefonických hovorov. Všetci väzni majú podľa nich nárok minimálne na jednu návštevu mesačne v trvaní dvoch hodín.
Pričom zákonom stanovené minimum pre telefonické hovory sa zvýšilo z 15 na 20 minút dvakrát do mesiaca.
Pokiaľ ide o telefonické hovory, CPT uznal, že v praxi bolo určitým kategóriám väzňov pravidelne umožňované uskutočňovať výrazne viac telefonických hovorov. A to najmä v prípade väzobne stíhaných a mladistvých v ústave v Banskej Bystrici.
Ako aj väzňom vo výkone trestu zaradených do stupňov pod maximálnym stupňom stráženia, tak v Banskej Bystrici, ako aj v Leopoldove. …
Napriek uvedenému musí CPT opätovne pripomenul, že všetci väzni by mali mať nárok a v praxi aj možnosť uskutočniť minimálne jeden telefonický hovor primeranej dĺžky týždenne.
A na ekvivalent aspoň jednej hodiny návštevného času týždenne (podľa možnosti by mali mať možnosť prijať návštevu každý týždeň). Výbor opätovne odporučil, aby slovenské úrady zabezpečili súlad s vyššie uvedenými minimálnymi požiadavkami.
Návštevy vo väzbe
Problémom bola podľa CPT aj skutočnosť, že návštevy osôb vo výkone väzby a osôb vo výkone trestu zaradených do maximálneho stupňa stráženia, sa systematicky uskutočňovali tak, že väzňa od jeho návštevníkov delil sklený panel. Riaditeľ ústavu mohol povoliť návštevy bez takéhoto oddelenia len v “opodstatnených prípadoch”.
CPT uznal, že v niektorých prípadoch je z bezpečnostných dôvodov alebo na ochranu legitímnych záujmov vyšetrovania opodstatnené prijímať návštevy v kabínach.
„Pre všetky zákonom stanovené kategórie väznených osôb by však mali byť pravidlom návštevy s priamym kontaktom. Pričom „bezkontaktné“ návštevy by mali byť len výnimkou.“
„Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť podľa CPT vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené. A musí sa zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa,“ uzavrela dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková.
A ja na záver len dodám, že prípady Kavečanský a Ribár, nie sú jedinými. Mnoho advokátov hovorí o tom, že väzba sa u nás dnes využíva ako trest. A ľudia, ktorí v nej boli, hovoria to isté. Za posledné tri roky máme na Slovensku taktiež 21 rozhodnutí ÚS SR. O nezákonných väzbách. Kde sú naše veľké „nezávislé mimovládky,“ ktoré sa starajú „o zlepšenie justície a právny štát?“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pirošíková pre eReport o neľudských podmienkach väzby a sťažnostiach pred ESĽP: Vláda bude musieť vysvetľovať!