Ústavný súd SR. Sa tak celkom nedrží toho, čo hovorí judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva(ESĽP). S bývalou dlhoročnou zástupkyňou SR pred ESĽP doktorkou Maricou Pirošíkovou sme si o tom povedali viac aj v súvislosti s kauzou notára z Košíc. Ktorého štát držal nezákonne vo väzbe. A to ale zďaleka nie je všetko. Ako sme vás informovali, vláda SR bude musieť v jeho prípade vysvetľovať ESĽP aj zákonnosť postupov pri prehliadke jeho notárskeho úradu.
Mohlo by vás zaujímať
Ústavný súd SR
Pani doktorka, ste bývalou dlhoročnou zástupkyňou SR pred ESĽP. Aká je Vaša reakcia na túto sťažnosť?
Predovšetkým by som rada upozornila na to, že sťažovateľ v tejto kauze sa sťažoval na Ústavnom súde SR podľa čl. 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), že prehliadka a zaistenie výpočtovej techniky, ktorá obsahovala pravdepodobne aj údaje, na ktoré sa vzťahuje ochrana notárskeho tajomstva, boli nezákonné.
„Ďalej sa sťažoval, že príkazy na prehliadku neboli dostatočne odôvodnené a neobsahovali žiadne relevantné dôvody alebo záruky proti zásahu do profesijného tajomstva.“
V danej veci 1. júna 2022 Ústavný súd SR rozhodnutím IV. ÚS 286/2022 odmietol ústavnú sťažnosť, ktorá bola jediným dostupným vnútroštátnym prostriedkom nápravy ako predčasnú vzhľadom na to, že trestné konanie voči sťažovateľovi stále prebieha.
Preskúmať príkazy na prehliadku mal Ústavný súd SR, ktorý v tomto prípade opäť aplikoval prístup, ktorý ESĽP odmietol už v roku 2011 v prípade Michalák v. Slovensko.
Michalák v. Slovensko
O čo išlo v prípade Michalák?
Sťažovateľ sa na ESĽP inter alia sťažoval, že odpočúvanie jeho telefonických hovorov bolo nezákonné a svojvoľné. A že porušilo jeho právo na rešpektovanie súkromného života a korešpondenciu. Taktiež, že nemal účinný prostriedok nápravy v tomto ohľade. Odvolával sa na čl. 8 a 13 Dohovoru.
Podľa Ústavného SR súdu mal sťažovateľ Michalák vzniesť námietku voči dôkazom, ktoré boli získané odpočúvaním v súvislosti s trestným stíhaním vedeným voči nemu v prebiehajúcom trestnom konaní.
Všeobecné súdy by podľa ÚS SR museli preskúmať, či predmetné dôkazy boli získané v súlade so zákonom. Podľa Ústavného súdu SR, sťažovateľ mohol požiadať aj o odškodnenie podľa občianskeho práva.
Vláda SR
Ako sa k tejto veci postavila slovenská vláda?
Vláda SR preto pred ESĽP namietala, že sťažovateľ nevyčerpal vnútroštátne prostriedky nápravy s tým, že mal napadnúť dôkazy, ktoré boli získané odpočúvaním jeho telefonických hovorov v konaní pred trestným súdom; domáhať sa ochrany osobnosti pred občianskoprávnymi súdmi; a po vyčerpaní týchto prostriedkov sa mohol obrátiť na Ústavný súd SR podľa čl. 127 Ústavy.
ESĽP
Ako na tento postoj vlády SR zareagoval ESĽP?
Podľa ESĽP nebolo spochybnené, že došlo k odpočúvaniu sťažovateľových telefonických hovorov, ktoré viedlo k zásahu do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho súkromného života a korešpondencie.
Podľa ESĽP procesný rozmer odpočúvania telefonických hovorov sťažovateľa, ktorý mohol nepochybne napadnúť v trestnom konaní musí byť odlíšený od ochrany jeho súkromného života a korešpondencie, dostupnej mu podľa čl. 8 a 13 Dohovoru.
Zároveň uviedol, že hoci sa sťažovateľ pravdepodobne mohol domáhať nápravy pred všeobecnými súdmi vo vzťahu k potenciálnym porušeniam jeho práva na spravodlivý proces, toto nemalo priamy vplyv na sťažovateľove práva nezávisle chránené podľa čl. 8 a 13 Dohovoru.
Hovorí jasne
Pokiaľ išlo o možnosť sťažovateľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti, ESĽP poznamenal, že sa javí, že Ústavný súd SR prijal, či už implicitne alebo výslovne, že vo vzťahu k odpočúvaniu telefonických hovorov neexistovali žiadne právne prostriedky nápravy pred všeobecnými súdmi.
Žaloba na ochranu osobnosti nebola prostriedkom, ktorý bol sťažovateľ povinný vyčerpať.
„Následne uzavrel, že prostriedky, na ktoré sa odvolávala vláda, neboli účinné vo vzťahu k námietkam sťažovateľa podľa čl. 8. Súčasne, prostriedok, ktorý využil, bol zbytočný.“
ESĽP preto dospel k záveru, že došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru, posudzovaného spolu s čl. 8 Dohovoru.
Nekonáme tak, ako máme
Čo z toho vyplýva pre sťažnosť notára Kavečanského?
Aj v jeho prípade ÚS SR ústavnú sťažnosť nepreskúmal. A odkázal ho podobne ako p. Michaláka na trestné konanie.
S tým, že nezákonnosť získaných dôkazov je sťažovateľ ako obvinený oprávnený namietať aj priebežne v priebehu prípravného konania. Najmä však, pokiaľ dôjde k podaniu obžaloby, v procese vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní.
„Uvedený postoj Ústavného súdu SR tak opäť ignoroval judikatúru ESĽP.“
Aj preto kladie ESĽP vláde otázku, či vnútroštátna legislatíva a prax poskytovala sťažovateľovi dostatočnú ochranu pred svojvoľnými zásahmi do jeho práv zaručených čl. 8 Dohovoru.
A či mal sťažovateľ vo vzťahu k týmto právam k dispozícii účinný prostriedok nápravy tak, ako to vyžaduje čl. 13 Dohovoru.
Kvôli neznalosti?
Ako hodnotíte fakt, že Ústavný súd SR opätovne odkazuje sťažovateľov na prostriedky, ktoré sú podľa ESĽP neúčinné a neposkytujú adekvátne ochranu právam zaručeným článkom 8 Dohovoru?
Nerozumiem tomu, podľa mňa by sa mali sudcovia Ústavného súdu SR dôsledne oboznamovať s vyhlásenými rozsudkami ESĽP, ktoré im zasiela zástupkyňa SR pred ESĽP v súvislosti s výkonom rozsudkov dokonca v slovenskom preklade a reagovať na ne zmenou svojej praxe, ktorú aj tak budú musieť preukazovať Výboru ministrov RE.
Spomínaný rozsudok Michalák nebol totiž jediný. A Ústavnému súdu SR v dnešnom zložení táto určite doručila rozsudok Potoczká a Adamčo v. Slovensko z 23. januára 2023.
V ktorom svoj názor vyslovený v prípade Michalák zopakoval a dospel k záveru nielen o porušení čl. 8 Dohovoru, ale v dôsledku postoja Ústavného súdu SR aj porušení práva a účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13 Dohovoru.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pirošíková pre eReport: ESĽP sa vážne zaoberá nezákonnými prehliadkami a kritizovanou praxou ÚS SR!