Tradičný trnavský jarmok (TTJ) patrí k najväčším na Slovensku. Počas štyroch dní čaká na návštevníkov bohatý program. O jeho popularite svedčí aj každoročná veľká návštevnosť. Kolotoče, stánky s rozličným tovarom, občerstvením, koncerty a ľudové remeslá. To všetko čaká nás, návštevníkov. No aký je jarmok z pohľadu remeselníka? Čo všetko musí urobiť, aby na jarmoku mohol predávať a oplatí sa im vôbec ísť na tento ročník?
Niekoľkonásobný nárast poplatkov za predajné miesta!
Väčšina remeselníkov začína s prípravou na sezónu jarmokov často aj polroka vopred. Obzvlášť ak ich výrobok vyžaduje náročnejšie technologické spracovanie, napríklad keramika, kováčstvo či drevorezba.
Účasť na jarmoku sa začína prihláškou. Časť tohto procesu prebieha elektronicky, časť v papierovej forme a organizátori vždy ochotne pomôžu, ak sú nejaké nejasnosti alebo treba ešte niečo potrebné doložiť. Remeselník dostane rozhodnutie o výbere, spolu s miestom, na ktorom bude počas jarmoku predávať. To má presne stanovené rozmery. Následne musí uhradiť poplatok za predajné miesto. Až tým je jeho účasť definitívne potvrdená. Tento rok prišlo na Tradičnom trnavskom jarmoku k veľkému, niekoľko násobnému nárastu poplatkov za predajné miesta. Tie aktuálne možno porovnávať už so zahraničnými metropolami, v ktorých však majú remeselníci väčšie predaje a je pre nich do budúcna výhodnejšie cestovať tam.
Foto: Tradičný trnavský jarmok- pohľad z Mestskej veže, TASR
Novinka, ktorú predajcovia musia zavádzať – ďalšia komplikácia navyše
Na tohtoročnom TTJ zavádzajú novinku, keď predajcovia musia umožniť zákazníkom platbu kartou, inak môžu dostať pokutu. Mesto Trnava tým chce jarmok modernizovať, zjednodušiť proces platenia a zvýšiť tak v konečnom dôsledku predajcom obrat. Pre niektorých remeselníkov je toto riešenie neefektívne a predstavuje dodatočnú komplikáciu v podobe zriadenia platobného terminálu. Ten nie všetci majú, nakoľko na iných jarmokoch to nebýva podmienkou. Navyše pri platbe kartou ide percento z predaja banke, a tak môže prísť k navýšeniu cien výrobkov na kompenzáciu týchto poplatkov. Ideálne by bolo ponechať túto možnosť ako voliteľnú a len ju predajcom odporúčať, prípadne zvýhodniť predajcov, ktorí túto možnosť ponúkajú. „Osobne poznám remeselníkov, ktorí práve preto na jarmok neprídu, hoci chodili pravidelne už dlhé roky. Neoplatí sa im to,“ hovorí remeselník. Ako to bude fungovať v praxi, či je toto riešenie výhoda alebo nevýhoda, uvidíme až tento rok.
Skutoční remeselníci verzus predajcovia priekupníci
Tradičný trnavský jarmok je po organizačnej stránke zvládnutý naozaj dobre, či ide o zabezpečenie hygieny alebo parkovania, aj keď z tohto ročníka majú predajcovia vzhľadom na aktuálnu situáciu mierne obavy. „Najviac ma mrzí, keď aj v zóne medzi nami, remeselníkmi, stretnem ľudí, ktorí sú len sekundárni predajcovia a svoje výrobky v skutočnosti nevyrobili, ale kúpili vo veľkoskladoch alebo na iných trhoch. Je mi jasné, že z prihlášky sa to zistiť nedá, no nebolo by na škodu vytvoriť zónu len pre vlastnoručné výrobky, aby zákazníci jednoznačne vedeli, čo kupujú.“ hovorí jeden z remeselníkov, ktorému výroba jedného produktu zaberie niekedy aj viac ako dva týždne. Takáto je realita na mnohých jarmokoch a trhoch a je ťažké ju vyriešiť. Je to na návštevníkoch, aby sami rozoznali remeselníka od sekundárneho predajcu a vybrali si dobrý a kvalitný výrobok.
Podmienky výhodné pre všetkých
Práca remeselníka nie je jednoduchá. Vyžaduje si talent, zručnosť, mnoho času, materiál a rôzne technologické zariadenia. Tradičný trnavský jarmok predstavuje výbornú príležitosť na prezentovanie ich práce. Je veľmi dôležité, aby podmienky aj v budúcnosti zostali nastavené tak, aby boli výhodné pre organizátora aj pre remeselníkov, pretože sú to práve oni, ktorí zachovávajú naše tradície a dávajú jarmoku jeho tvár.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Trnava chce „modernizovať“ aj jarmok. Oplatí sa ešte remeselníkom na ňom zúčastniť?