Amnesty International: To, čo robí Izrael Palestínčanom je apartheid proti palestínskej populácii a zločinom proti ľudskosti

Situácia na Blízkom východe a najmä v okolí Gazy a na niektorých palestínskych územiach pripomína genocídu. Ak niektorí politici hovorili o genocíde v prípade ruskej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine, tak to, čo robí izraelská armáda v Gaze a jej okolí nie je nič iné ako genocída tamojšieho ľudu. O ospravedlniť to nemôže ani ospravedlňujúce tvrdenie, že ide o zničenie bojovníkov palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Izrael uplatňuje režim útlaku a nadvlády

To, koľko doteraz zomrelo nevinných civilistov, vrátane žien a detí, hovorí jasnou rečou o tom, že tu ide aj o niečo iné ako len o zničenie Hamasu. Ostatne, o izraelskom apartheide proti palestínskej populácii pojednáva aj tlačová správa Amnesty International, ktorá nesie názov Izraelský apartheid proti palestínskej populácii: Krutý režim nadvlády je zločinom proti ľudskosti. Správa odhaľuje, ako Izrael uplatňuje režim útlaku a nadvlády nad palestínskym obyvateľstvom na všetkých územiach, kde rozhoduje o ich právach, čo zahŕňa Palestínčanky a Palestínčanov žijúcich v Izraeli, na Okupovaných palestínskych územiach (OPÚ), ako aj vysídlených ľudí, ktorí žijú ako utečenci a utečenky v iných krajinách.

Obsiahly 182-stranový dokument podrobne opisuje rozsiahle zaberanie palestínskych území a majetku, nezákonné zabíjanie, nútené vysídľovanie, drakonické obmedzovanie pohybu a upieranie možnosti získať štátne občianstvo a národnosť spolu vytvárajú režim, ktorý podľa medzinárodného práva možno označiť ako apartheid. Izrael tento režim udržiava porušovaním ľudských práv, ktoré podľa zistení Amnesty International zodpovedá apartheidu ako zločinu proti ľudskosti definovanému v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „Rímsky štatút“) a Medzinárodnom dohovore o potláčaní a trestaní zločinu apartheidu (ďalej len „Dohovor o trestaní apartheidu“).

Palestínčania ako podradná rasová skupina

Amnesty International vyzýva Medzinárodný trestný súd (ICC), aby v prebiehajúcom vyšetrovaní zločinov na OPÚ preskúmal, či na týchto okupovaných územiach dochádza k zločinu apartheidu. Amnesty International zároveň vyzýva všetky štáty, aby využili univerzálnu jurisdikciu a pomohli priviesť páchateľov zločinov tejto politiky pred súd. „Naša správa odhaľuje skutočný rozsah izraelského režimu apartheidu. Štát zaobchádza s palestínskym obyvateľstvom ako s podradnou rasovou skupinou, ktorú systematicky oberá o práva – či už ide o ľudí, ktorí žijú v Gaze, východnom Jeruzaleme, Hebrone, alebo priamo na území Izraela,“ skonštatovala pri príležitosti vydania výskumnej správy generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.

Na základe zistení došla AI k záverom, že kruté politiky segregácie, vylúčenia a vyvlastňovania na všetkých územiach pod izraelskou kontrolou vykazujú jasné charakteristiky apartheidu, a preto je medzinárodné spoločenstvo povinné konať. „Systém postavený na inštitucionálnom rasizme a dlhodobom útlaku miliónov ľudí nie je možné nijako ospravedlniť. Apartheid nemá v našom svete miesto. Krajiny, ktoré sa rozhodnú Izraelu udeliť výnimku z tohto pravidla, sa ocitnú na nesprávnej strane histórie. Vlády, ktoré pokračujú v dodávkach zbraní do Izraela či chránia krajinu pred zodpovednosťou, ktorú by voči nej mohla vyvodiť OSN, tak podporujú režim apartheidu,“ doplnil riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.

Závažné porušovanie ľudských práv

Tieto štáty podľa Slobodu podkopávajú medzinárodný právny poriadok a zhoršujú utrpenie Palestínčanov a Palestínčaniek. Medzinárodné spoločenstvo musí čeliť realite: Izrael praktizuje apartheid. Našou spoločnou povinnosťou je podľa riaditeľa Amnesty International Slovensko využiť všetky možnosti na dosiahnutie spravodlivosti vrátane tých, ktoré sme doteraz tak hanebne ignorovali. Zistenia Amnesty International nadväzujú na ohromnú prácu palestínskych, izraelských a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré na opis situácie v Izraeli a/alebo na OPÚ čoraz viac aplikujú rámec apartheidu. „Ide o závažné porušenie ľudských práv, ktoré je zakázané medzinárodným právom,“ konštatuje Amnesty International, ktorá vykonala v téme rozsiahly výskum a právnu analýzu.

Amnesty International zaznamenala, že k zločinom popísaným v Dohovore o trestaní apartheidu a Rímskom štatúte dochádza na všetkých územiach pod kontrolou Izraela, hoci na OPÚ sú násilnejšie a častejšie než v Izraeli. Nezákonné zabíjanie palestínskych demonštrantov a demonštrantiek patrí k najzreteľnejším ukážkam nezákonného konania, ktoré izraelské štátne zložky využívajú na zachovanie statusu quo. Od roku 2018 sa ľudia v pásme Gazy zhromažďovali na pravidelných protestoch pri hraničnej zóne vymedzenej Izraelom, kde týždeň čo týždeň skandovali heslá za právo utečencov a utečeniek na návrat do vlasti a za ukončenie blokády pásma Gazy.

Nezákonné usmrtenie tisícov Palestíncov

Najvyšší štátni predstavitelia a predstaviteľky Izraela ešte pred začiatkom protestov upozornili, že každá Palestínčanka a každý Palestínčan, ktorí sa priblížia k hraničnému plotu, budú zastrelení. Do konca roka 2019 izraelská armáda počas týchto protestov zabila 214 civilistov a civilistiek vrátane 46 detí. Izraelské ozbrojené zložky nezákonne usmrtili tisíce palestínskych civilistov a civilistiek. Vo svetle týchto okolností Amnesty International vyzýva medzinárodné spoločenstvo na zavedenie komplexného zbrojného embarga proti Izraelu. Embargo by sa malo vzťahovať na všetky zbrane a muníciu, ako aj na výstroj ozbrojených zložiek a iné vybavenie orgánov presadzovania práva.

Bezpečnostná rada OSN by však okrem zbrojného embarga mala zaviesť aj cielené sankcie, ako napríklad zmrazenie majetku izraelských predstaviteľov a predstaviteliek, ktorí a ktoré sa v najväčšej miere podieľajú na zločine apartheidu. Od svojho založenia v roku 1948 v Palestíne štát Izrael realizoval politiku s cieľom vytvoriť a následne udržiavať židovskú demografickú väčšinu. Súčasťou opatrení na dosiahnutie tohto cieľa bola aj maximalizácia kontroly nad pôdou a prírodnými zdrojmi. V roku 1967 Izrael rozšíril túto politiku na územie Západného brehu Jordánu (ďalej len „Západný breh“) a pásmo Gazy.

Palestínska populácia ako populačná hrozba

Do dnešného dňa Izrael spravuje všetky územia pod svojou kontrolou tak, aby zabezpečil prosperovanie židovským občanom a občiankam Izraela na úkor palestínskej populácie a s vylúčením palestínskych utečencov a utečeniek. Amnesty International uznáva, že Židia, rovnako ako Palestínčania, si nárokujú právo na sebaurčenie. Organizácia zároveň nespochybňuje snahu Izraela byť domovom pre Židovky a Židov, pričom fakt, že Izrael sa definuje ako „židovský štát“, sám osebe neznamená, že jeho zámerom sú útlak a nadvláda. Správa Amnesty International však dokazuje, že izraelské vlády jedna po druhej považovali a stále považujú palestínsku populáciu za populačnú hrozbu.

Štát dlhodobo uplatňuje proti Palestínčankám a Palestínčanom opatrenia na kontrolu a znižovanie ich prítomnosti v Izraeli a na Okupovaných palestínskych územiach. Tieto demografické ciele dobre ilustrujú aj oficiálne plány na „judaizáciu“ území Izraela a Západného brehu vrátane východného Jeruzalema. Realizácia týchto plánov vystavuje tisíce Palestínčaniek a Palestínčanov riziku núteného vysídlenia. Amnesty International na viacerých príkladoch dokazuje, že izraelské štátne orgány pristupujú k Palestínčanom a Palestínčankám ako k príslušníkom a príslušníčkam podradenej rasovej skupiny, ktorú definuje ich nežidovský, arabský status. Táto rasová diskriminácia je zakotvená v zákonoch, ktoré sa týkajú Palestínčaniek a Palestínčanov na OPÚ, ako aj v Izraeli.

Izrael hrubo porušuje ľudskoprávne normy

Palestínskym občanom a občiankam Izraela štát upiera právo na národnosť, od čoho sa odvíja ich odlišné právne postavenie v porovnaní so židovskými občanmi a občiankami. Na Západnom brehu a v pásme Gazy izraelská vláda od roku 1967 spravuje registre obyvateľstva, avšak Palestínčanky a Palestínčania žijúci na týchto územiach nemajú izraelské občianstvo. Väčšina z nich je považovaná za ľudí bez štátnej príslušnosti a zákon im ukladá povinnosť nechať si vystaviť doklad totožnosti od izraelskej armády, aby mohli žiť a pracovať na Okupovaných palestínskych územiach. Izrael zároveň hrubo porušuje medzinárodné ľudskoprávne normy v oblasti ochrany práv utečencov.

Napriek tomu, že 21% populácie Izraela tvoria jeho palestínski občania a občianky, vláda neváha prijímať zákony, ktoré ich otvorene diskriminujú. V roku 2018 táto diskriminácia vyústila až do prijatia ústavného zákona, ktorý po prvý raz zakotvil v ústave definíciu Izraela výlučne ako „národného židovského štátu“. Tento zákon zároveň podporuje stavbu židovských sídel a arabčinu obral o štatút úradného jazyka. Správa Amnesty International dokumentuje aj skutočnosť, že Palestínčania a Palestínčanky si v dôsledku rasistického konfiškovania pôdy a spleti rasistických zákonov o prideľovaní pôdy, zonácii a územnom plánovaní de facto nemôžu prenajímať pozemky na 80 % územia vo vlastníctve štátu.

Osadníci vyháňajú palestínske rodiny

Desaťročia úmyselne nerovného zaobchádzania ponechali palestínskych občanov a občianky Izraela v permanentnej ekonomickej nevýhode oproti ich židovským spoluobčanom a spoluobčiankam. Vyvlastňovanie majetku Palestínčanov a Palestínčaniek a ich vysídľovanie je kľúčovým pilierom izraelského režimu apartheidu. Od svojho založenia izraelský štát krutým spôsobom obral Palestínčanky a Palestínčanov o pôdu obrovskej rozlohy. Nespočetné zákony a nariadenia, ktoré štát dodnes uplatňuje, nútia palestínsku populáciu žiť v malých enklávach. Od roku 1948 Izrael zdemoloval tisíce palestínskych domov a ďalších nehnuteľností naprieč všetkými územiami vo svojej jurisdikcii a pod svojou kontrolou.

Palestínske štvrte vo východnom Jeruzaleme sú častým terčom útokov osadníckych organizácií, ktoré sa s plnou podporou izraelskej vlády usilujú vyhnať palestínske rodiny a odovzdať ich domy židovským osadníkom. V jednej z týchto štvrtí, Šejch Džarrah, od mája minulého roka pravidelne prebiehali protesty proti nútenému vysťahovaniu rodín, ktoré s nasadením zápasia o svoje domovy, zatiaľ čo čelia žalobám osadníckych organizácií. V pásme Gazy žijú viac ako dva milióny Palestínčaniek a Palestínčanov pod izraelskou blokádou, ktorá spôsobila humanitárnu krízu. Pre týchto ľudí je takmer nemožné vycestovať do zahraničia alebo na ostatné palestínske územia, a Izrael ich tak de facto izoluje od zvyšku sveta.

AI vyzýva na zastavenie krutých praktík

„Systém povolení, ktorý funguje na OPÚ, dokonale charakterizuje bezohľadnú izraelskú diskrimináciu palestínskej populácie. Zatiaľ čo Palestínčanky a Palestínčania zostávajú uväznení pod blokádou, alebo celé hodiny viaznu na kontrolných stanovištiach a čakajú na schválenie stále nových povolení, občania a občianky Izraela – vrátane osadníkov a osadníčok z okupovaných území – sa môžu pohybovať slobodne, ako sa im zachce,“ povedala Agnès Callamard. Amnesty International preskúmala všetky bezpečnostné dôvody, ktorými Izrael ospravedlňuje svoje zaobchádzanie s Palestínčanmi a Palestínčankami. Podľa zistení AI síce niektoré z opatrení mohli byť navrhnuté v záujme bezpečnosti, avšak v praxi sa vykonávajú hrubo neprimeraným a diskriminačným spôsobom, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom.

Mohlo by vás zaujímať:

1. 
   Biden: Pásmu Gazy a Západnému brehu by mala vládnuť palestínska samospráva
2. 
   Borrell: Vznik palestínskeho štátu je najlepšou zárukou bezpečnosti Izraela
3. 
   Erdogan označil Izrael za fašistický štát. To sa nepozdáva Scholzovi: TOTO je absurdné tvrdenie!
4. 
   Prezident Pavel varuje pred konfliktom na Blízkom východe: Za všetko môže Palestína!

Ďalšie opatrenia nemajú absolútne žiadne rozumné opodstatnenie z hľadiska bezpečnosti a je zjavné, že boli prijaté so zámerom utláčať a ovládať palestínsku populáciu. AI navrhuje viacero špecifických krokov, prostredníctvom ktorých by izraelské orgány mohli skoncovať s režimom apartheidu a diskrimináciou, segregáciou a útlakom, ktorými ho udržiavajú. Organizácia v prvom rade vyzýva na zastavenie krutých praktík búrania domov a núteného vysťahovania. Izrael musí zrovnoprávniť všetkých Palestínčanov a Palestínčanky v Izraeli aj na OPÚ a chrániť a dodržiavať ich práva rovnako ako práva židovského obyvateľstva tak, ako to vyplýva z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

Násilie už zničilo príliš mnoho životov

Palestínskym utečencom a utečenkám a ich potomkom musí Izrael umožniť návrat do miest, kde pôvodne žili ich rodiny. Obetiam porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti musí štát poskytnúť odškodnenie v plnom rozsahu. Rozsah a závažnosť porušovania ľudských práv, ktoré Amnesty International zdokumentovala vo svojej výskumnej správe, by mali byť zároveň výzvou pre medzinárodné spoločenstvo. Všetky štáty by mali radikálne zmeniť svoj prístup k ľudskoprávnej kríze v Izraeli a na OPÚ. Podľa AI sa Palestínčania a Palestínčanky ani izraelskí Židia a Židovky nedostanú z bludného kruhu násilia bez toho, aby sme riešili skutočné príčiny tohto problému.

„Toto násilie už zničilo príliš mnoho životov. Izrael musí skoncovať s režimom apartheidu a začať pristupovať k Palestínčanom a Palestínčankám ako k ľudským bytostiam s rovnakými právami a dôstojnosťou. Kým nedôjde k tejto zmene, všetci ľudia, ktorých domov leží medzi Stredozemným morom a riekou Jordán môžu o mieri a bezpečnosti iba snívať,“ dodal na záver Rado Sloboda.

Zdroj: amntesty.sk