Svet si tieto dni pripomína smutné výročie. 20. marca 2003 krátko po 3 hodine ráno oznámil americký prezident George W.Bush, že vydal povel na začatie útoku v Iraku. Operáciu spustil okrem iného aj pod falošnou zámienkou, že vtedajší režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia. Vojna si vyžiadala státisíce obetí.
20 rokov po začiatku bombardovania sa ozýva stále viac hlasov, že vojna bola zbytočná a Irak spomínané zbrane nikdy nemal. O pozadí vojny sa pri príležitosti výročia rozrozprával pre denník Prava bývalý inšpektor OSN Robert Kelley. „Boli sme si celkom istí, že Bagdad nemá žiadne zbrane hromadného ničenia. Ale vedeli sme, že nás do toho zatiahnu,“ povedal Kelley, ktorý v súčasnosti spolupracuje so Štokholmským medzinárodným inštitútom pre výskum mieru.
V Iraku pracovali už dávno pred vojnou
Kelley pracoval v Los Alamos a v Livermore v národných laboratóriách jadrových zbraní. Denník Pravda píše, že okolo roku 1980 začal spolupracovať s tajným službami. V tom čase sa zaoberali spravodajskými informáciami týkajúcimi sa zahraničných atómových zbraňových systémov. Keď sa objavili problémy s Irakom, poslali ho tam.
Mohlo by vás zaujímať
„V rokoch 1992 až 1993 som bol šéfom MAAE v Iraku. Osobne som dozeral na to, ako v krajine odpaľovali budovy a ničili zariadenia, ktoré sa týkali spomínaných programov. A nemusel som si len predstavovať, ako sa situácia vyvíja. Ak sme sa vtedy rozprávali s ľuďmi v CIA, že by sme im chceli dať viac informácií o tom, čo sme objavili, tak nám odpovedali, že iracký program zbraní hromadného ničenia sa predsa skončil. Preto nie je potrebné na jeho skúmanie dávať ďalšie peniaze. Tajné služby sa už vtedy viac venovali Severnej Kórei a Iránu,“ vysvetľoval Kelley denníku.
Pred 11.septembrom návrat do Iraku neočakávali
Do MAAE sa vrátil v roku 2001, krátko pred 11. septembrom. „Vtedy som vôbec neočakával, že pôjdeme späť do Iraku. Po 11. septembri, keď sa začala blížiť vojna, sme si nemysleli, že to má niečo spoločné so zbraňami hromadného ničenia. Boli sme si celkom istí, že Bagdad žiadne nemá. Ale vedeli sme, že nás do toho zatiahnu,“ spomína bývalý inšpektor OSN.
Ešte pred inšpekciami si vraj vytvorili informačnú sieť z otvorených zdrojov a médií. Niektorí prebehlíci z Iraku údajne hovorili o veciach, ktorým nie vždy rozumeli, ale mohli byť pravdivé. Bolo ich teda dobré preveriť. Aj preto chceli ísť do Iraku. „Napríklad, ak sme mali k dispozícii satelitné fotky nejakých opravených budov, o ktorých sme vedeli, na čo ich používali v minulosti, chceli sme zistiť, čo sa tam deje. Nič z toho však nakoniec nebolo dôležité.“
Vymyslený príbeh z dielne CIA
Američania však podľa neho začali riešiť dve veci – jednou bol príbeh o hliníkových trubiciach, ktoré vraj mali slúžiť na postavenie centrifúg na obohatenie uránu pre bomby. Druhou bol údajný iracký nákup uránu z Nigeru. „Oba tieto príbehy boli pomerne hlúpe. Už v polovici 90. rokov sme skúmali hliníkové trubice. Pustili sa do toho ľudia, ktorí sa vyznajú v atómových a raketových technológiách. Preverovali 50-tisíc takýchto trubíc, ktoré už boli v Iraku, ten ich nepotreboval kupovať. Záverom výskumu bolo, že trubice nemajú nič spoločné s riadenými strelami ani s jadrovými technológiami. No CIA prišla s príbehom, že sú dôležité a zatlačila nás do kúta, lebo túto informáciu posunula denníku New York Times. A keď sa nás novinári a verejnosť pýtali, prečo s tým niečo nerobíme, museli sme to brať vážne a veľmi pozorne poukázať na to, že tento príbeh je obrovská lož,“ priblížil spôsob, akým USA pracovala.
Príbeh číslo 2
Problém údajného nákupu uránu z Nigeru bol podľa jeho slov ešte horší. Podľa Kelleya to, čo im hovorili, nedávalo žiadny zmysel. CIA inšpektorom neukázala žiadne dokumenty, ktoré by ich teóriu potvrdzovali. „Tvrdila, že Iračania sa snažia kúpiť urán z Nigeru a že je to znak niečoho zlého. My sme argumentovali, že tento príbeh nie je pravdivý. Že je to nezmysel, veď Bagdad už mal väčšie množstvo uránu, ako to, o ktorom sa diskutovalo. Na americkom ministerstve zahraničných vecí boli ľudia, ktorí tajne odovzdali MAAE dokumenty o tomto prípade. Môjmu šéfovi a mne. Povedali nám, aby sme ich vyhodnotili my. Môjmu šéfovi trvalo tak štyri hodiny, aby dokumenty prešiel a zistil, aké sú v nich podvrhy. Napríklad v nich boli mená ľudí, ktorí mali niečo podpísať, no boli už mŕtvi. Aj dieťa by prišlo na to, že sú to falzifikáty. No museli sme riešiť takéto veci, lebo verejnosť to očakávala a nevedela, že CIA klame.“
Mali sme najviac informácií, ale nikto nás nepočúval
Americká vláda podľa Kelleya ignorovala najlepšie spravodajské informácie od ľudí, ktorí na nich pracovali. Podľa neho mali inšpektori ako on najviac informácií, pretože boli v teréne. Dávali dokopy správy Bezpečnostnej rade OSN. „Mám bezpečnostnú previerku veľmi vysokej úrovne. Pracovali sme s najlepšími spravodajskými informáciami. Všetci, čo sme boli v Iraku, sme sa počas našich životov venovali tomu, ako vytvoriť bomby. Na začiatku som spomenul Národný krízový vyhľadávací tím. V podstate každý americký inšpektor v Iraku mal za sebou aj protiteroristickú kariéru týkajúcu sa jadrových zbraní. Boli to mimoriadne skúsení ľudia. Ale potom do toho vstúpili názory na OSN, a tak si vo Washingtone mysleli, že nás môžu ignorovať,“ priblížil odborník. Zdôraznil, že mnoho informácií, o ktoré sa vláda USA akože opierala boli nezmysly.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Exinšpektor OSN o vojne v Iraku: CIA aj Washington klamali. Bagdad nemal jadrové zbrane a oni to vedeli!