Sudca sa obul do „továrne na kajúcnikov“: Nepochopiteľne glorifikujeme priznania obvinených!

Inštitút kajúcnikov sa v poslednom období na Slovensku stal jedným z hlavných nástrojov vyšetrovateľov a prokurátorov pri objasňovaní trestnej činnosti v mediálne najsledovanejších kauzách. Ľudovít Makó, František Imrecze, Bernard Slobodník, Michal Suchoba či František Böhm sú najznámejší z kajúcnikov, ktorých pozná aj širšia verejnosť. Podľa sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka však režim „továrne na výrobu kajúcnikov“ nie je správny a vyšetrovatelia by sa mali vrátiť k hľadaniu ďalších dôkazov.

Dôvodov pre ukončenie systému kajúcnikov je podľa sudcu viacero. „V ur­či­tých prí­pa­doch ide o prá­vo a spravodlivosť a vte­dy sa nes­mie ml­čať. Ten­to vý­rok ne­dáv­no po­ve­dal sú­čas­ný špe­ciál­ny prokurátor. A má prav­du. Sú ve­ci, pri kto­rých je po­vin­nos­ťou ne­zos­tať ti­cho. Tre­ba o nich ho­vo­riť a to prí­pad­ne aj opa­ko­va­ne,“ začal svoj rozsiahly text na portáli Právne listy Peter Šamko.

No aj keď súhlasil s výrokom Daniela Lipšica, na vec sa pozrel z úplne opačného uhla. „Pod­sta­tou tres­tné­ho ko­na­nia je od­ha­ľo­va­nie tres­tných či­nov a ich pá­cha­te­ľov. Ma­li by sme sa však ko­neč­ne za­my­slieť nad tým, či sys­tém „vý­ro­by“ ka­júc­ni­kov a zú­že­nie do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní spravid­la len na zís­ka­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho pros­tred­níc­tvom väz­by je sku­toč­ne ten správ­ny spôsob, ako chce­me nas­to­ľo­vať prá­vo a spra­vod­li­vosť. V práv­nom štá­te by účel ne­mal svä­tiť prostried­ky,“ zamyslel sa sudca.

Systémové vytváranie kajúcnikov

Pou­ká­zať pritom chcel na – podľa neho – nes­práv­nosť pretr­vá­va­jú­ce­ho ná­zo­ru v niek­to­rých odbor­ných kru­hoch ako aj v mé­diách, kto­ré priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho neus­tá­le sto­tož­ňu­jú s prav­dou, respektíve so zis­te­ným skut­ko­vým sta­vom. „Rov­na­ko tak je mo­tí­vom na na­pí­sa­nie toh­to člán­ku aj pou­ká­za­nie na sys­té­mo­vé vy­tvá­ra­nie re­ťa­ze ka­júc­ni­kov, kto­rá de­for­mu­je do­ka­zo­va­nie v trestnom prá­ve a vr­há tieň aj na prí­pad­né prav­di­vé priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho. Ne­zried­ka to to­tiž vy­ze­rá tak, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní nej­dú tam, kde ich pri­ve­dú dô­ka­zy, ale dô­ka­zy idú tam, kam ich poš­lú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní,“ uviedol Šamko.

Nepozdáva sa mu, že ani pre or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a ani pre mé­diá nez­na­me­ná popiera­nie vi­ny zo stra­ny ob­vi­ne­né­ho to, že by iš­lo o jas­ný dô­kaz o ne­vi­ne ob­vi­ne­né­ho v tom sme­re, že by sa nes­tal sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní. Av­šak pri opač­nej si­tuácii je priz­na­nie obvinené­ho a je­ho „pre­me­na“ na ka­júc­ni­ka vnímané ako dô­kaz prav­dy.

„Ide o ne­po­cho­pi­teľ­né glo­ri­fi­ko­va­nie priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho je len je­den z dô­kaz­ných pros­tried­kov, ob­sah vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho vô­bec ne­mu­sí byť prav­di­vý, respek­tí­ve ne­mu­sí byť prav­di­vý v ce­lej svo­jej šír­ke. Priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho, prí­pad­ne po­pie­ra­nie ob­vi­ne­né­ho pre­to ne­mož­no sto­tož­ňo­vať so zis­te­ným skut­ko­vým sta­vom o kto­rom nie sú dôvod­né po­chyb­nos­ti,“ vyhlásil Šamko s tým, že dôležitým sa takto stáva počet a nie kvalita získaných výpovedí.

Najznámejším slovenských kajúcnikom je Ľudovít Makó, ktorý vypovedal proti vplyvným osobám vo viacerých kauzách. – Foto: tasr

Motívy k falošnému priznaniu

„Pri­čom prí­pad­né roz­po­ry vo vý­po­ve­diach sa auto­ma­tic­ky ozna­ču­jú za mar­gi­nál­ne, ne­pod­stat­né, či po­cho­pi­teľ­né vzhľa­dom k ply­nu­tiu ča­su. V niek­to­rých roz­hod­nu­tiach or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ozna­ču­jú do­kon­ca vý­po­veď ka­júc­ni­ka za nes­po­chyb­ni­teľ­ný dô­kaz a to aj za si­tuácie, že ho nik­to ďal­ší ne­potvr­dzu­je, že je roz­por­ný, že si od­po­ru­je aj s pred­chá­dza­jú­ci­mi vý­po­ve­ďa­mi to­ho is­té­ho ka­júc­ni­ka a po­dob­ne,“ vysvetlil.

Upozorňuje, že už len tie­to okol­nos­ti vzni­ku ka­júc­ni­kov by ma­li na­bá­dať k opatr­nos­ti pri hodnotení ich vý­po­ve­dí. „Av­šak tu ide zjav­ne o spô­sob „vý­ro­by“ ka­júc­ni­kov v pod­mien­kach obme­dzenia ich osob­nej slo­bo­dy, čo už sa­mo o se­be hra­ni­čí s ur­či­tou for­mou nát­la­ku na vô­ľu obvi­ne­né­ho, aby spolu­pra­co­val,“ doplnil.

Zdôraznil, že exis­tu­jú rôz­ne mo­tí­vy, kto­ré mô­žu viesť ob­vi­ne­né­ho k fa­loš­né­mu priz­na­niu. Uvádza snahu vyhnúť sa väzbe, zníženie či podmienenie trestu či ochrana majetku rodinných príslušníkov. „Je sku­toč­ne ná­ho­da, že sa ka­júc­ni­ci ro­dia tak­mer vý­hrad­ne len v pod­mien­kach väz­by, či ce­ly po­li­caj­né­ho za­is­te­nia? Ale­bo inak, exis­tu­je ne­ja­ký ka­júc­nik v me­diál­ne zná­mych kau­zách, kto­rý by ne­bol na slo­bo­de?“ kladie si rečnícku otázku.

„Pre­čo by sa ob­vi­ne­ný ne­mal priz­nať k to­mu čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, bez oh­ľa­du na to, či je to prav­da, a udať aj iné oso­by, keď vie, že sa tak dos­ta­ne na slo­bo­du a navy­še mož­no skon­čí len s pod­mien­kou?“ pokračuje v dopytovaní sa Šamko.

Za sudcu vymenoval Petra Šamka ešte v roku 2008 prezident Ivan Gašparovič. – Foto: tasr

Treba brániť zákonnosť

Ďalej píše, že už to nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, ale ide o cie­le­ný prís­tup up­lat­ňo­va­ný v tres­tnom práve. Podľa neho ide o sús­tav­ne sys­te­ma­tic­ky bu­do­va­ný sys­tém, kto­rý je za­lo­že­ný na hromadení ka­júc­ni­kov a zá­ro­veň je od ka­júc­ni­kov zá­vis­lý, pre­to­že na svo­je pre­ži­tie pot­re­bu­je produ­ko­va­nie ďal­ších a ďal­ších ob­vi­ne­ných.

„Ab­so­lút­ne ne­mož­no po­va­žo­vať za správ­ny ta­ký pos­tup vo vy­šet­ro­va­ní, kto­ré­ho hlav­nou úlohou je za­bez­pe­čiť priz­ná­va­jú­cu vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho, a to ani v prí­pa­de, ak by bo­la prav­di­vá, a tak zá­ro­veň do­siah­nuť aj potvr­de­nie vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka (t. j. iné­ho ob­vi­ne­né­ho), kto­rý ho vo svo­jej vý­po­ve­di udal,“ priblížil sudca s tým, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka má byť za­čiat­kom do­ka­zo­va­nia a nie je­ho kon­com.

Na špeciálneho prokurátora sa valí jeden problém za druhým:

1. 
   Imrecze sa o svoj život neobáva: Vo väzbe ma nikto netýral, necítim sa ako udavač!
2. 
   Kysel ako zástupca Lipšica? Ani náhodou! Žilinka rozhodol, list prokurátorov to nezmení
3. 
   Lipšic aj Krajniak majú problém: Znovu otvoria prípad, ktorý naštartovalo trestné oznámenie Fica!
4. 
   Prišiel na psa mráz? Žilinka podal návrh na disciplinárne stíhanie Daniela Lipšica
5. 
   Snaha o zastrašenie? „Čurillovci“ podali podnet na sudcu Šamka, lebo o nich blogoval!
6. 
   VIDEO Sudca Peter Šamko: Neviem si predstaviť situáciu, keď sa pácha pytliactvo v obydlí!
7. 
   Vydieral Matovičov šéf Finančnej správy Suchobu? Aj napriek zverejnenej komunikácii to popiera
8. 
   Žilinka verejne ponížil Lipšica. Čo si však môže voči nemu skutočne dovoliť?

„Preu­ka­zo­va­nie si­ly zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní je zá­kla­dom sú­čas­né­ho trestného pro­ce­su a pre­to ak nie­čo tre­ba brá­niť, tak je to zá­kon­nosť, lo­gic­ké mys­le­nie a zdra­vý rozum v tres­tnom prá­ve a nie vy­bra­ných jed­not­liv­cov, kto­rí sa cí­tia dot­knu­tí, že si niek­to dovoľuje kon­tro­lo­vať ich prá­cu,“ zakončil Šamko.