Signatári výzvy podporujú kroky vlády. Slovenskí právnici sa rozhodli zverejniť novú výzvu reagujúcu na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti. Táto Výzva nadväzuje na predchádzajúcu výzvu. Ktorú v roku 2021 podpísalo viac ako 400 právnikov vrátanie 233 advokátov a 123 sudcov a emeritných sudcov. Výzva z roku 2021 upozorňovala okrem iného na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach. A vystríhala pred zneužívaním trestných konaní na politické účely.
Mohlo by vás zaujímať
Keď sa moc zneužíva
Nová výzva upozorňuje na dva prieskumy SAK. Ktoré uskutočnili s ohľadom na narastajúce znepokojenie odbornej verejnosti ohľadom praxe OČTK v súvislosti s výkonom väzby.
V rámci prvého z nich uskutočneného v roku 2021, 72% opýtaných (51 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 20 respondentov (28 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli.
V ďalej otázke bolo snahou zistiť, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie.
Až 98 % odpovedí od advokátov zapojených do prieskumu potvrdilo existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní zo strany OČTK. A až 100% odpovedí potvrdilo existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní.
A zhubný stav trvá
V rámci druhého z nich uskutočneného v roku 2023 64% opýtaných (70 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 40 respondentov (36 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli.
V ďalšej otázke bolo snahou zistiť, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie.
Až 98,6 % odpovedí od advokátov zapojených do prieskumu potvrdilo existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní zo strany OČTK. A 98,6 % odpovedí potvrdilo existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní výskum SAK.
Politizácia trestného práva
Ďalej signatári druhej výzvy upozorňujú na to, že situácia sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora. Kvôli ktorému došlo v roku 2020 k takej účelovej zmene právnej úpravy, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax.
„A pod ktorého vedením sa Úrad Špeciálnej prokuratúry začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí. Čím systematicky porušoval prezumpciu neviny.“
Mediálnymi vyhláseniami sa Úrad špeciálnej prokuratúry zastával aj niektorých vyšetrovateľov NAKA, ktorí čelili podozreniam z trestnej činnosti.
Signatári druhej výzvy pripomínajú šokujúce informácie od bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Ján Kaľavského. O tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť a vydierať.
„Taktiež si vymýšľať dôkazy, falšovať úradné záznamy, zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom. A úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam.“
Signatári preto podporujú zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Pričom poukazujú aj na fakt, že k pochybeniam majúcim vplyv na základné ľudské práva a slobody identifikovaným najvyššími súdnymi autoritami, došlo v mnohých prípadoch v rámci výkonu jej právomoci.
Ústavný súd SR a ESĽP
V novej výzve upozorňujú aj na to, že o opodstatnenosti ich kritiky obsiahnutej vo Výzve z roku 2021, svedčí reakcia Ústavného súdu SR. Ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Obsiahnutá v jeho následných rozsudkoch. Ako aj sťažnostiach oznámených vláde Slovenskej republiky.
Pripomínajú rozsudky Erik Adamčo a Vasaráb a Paulus, v ktorých ESĽP konštatoval porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. A sťažnosti oznámené vláde týkajúce sa neprimeraných podmienok väzby (Ribár).
„Taktiež neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke pri policajnom zásahu v jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca. Počas ktorého sťažovateľka Brhlová utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej ošetrenie v nemocnici. A ktorý nebol podľa sťažovateľky následne účinne vyšetrený.„
Pripomínajú, že ESĽP oznámil vláde tento rok aj sťažnosti Jaroslava Haščáka spojené do jedného konania. A sťažnosti Róberta Fica. Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru Slovenskou republikou. Účelom článku 18 Dohovoru je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov.
Signatári výzvy podporujú kroky vlády
Signatári druhej výzvy so znepokojením vnímajú ako predstavitelia opozície, v minulosti mnohí z nich plne zodpovední za porušovanie základných princípov právneho štátu, ktoré uviedli vo Výzve z roku 2021, v súčasnosti odmietajú potrebné legislatívne zmeny. Reagujúce na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, vrátane ESĽP.
Pokiaľ ide o navrhované zmeny týkajúce sa zákona o ochrane oznamovateľov, signatári pripomínajú judikatúru ESĽP. A z nej vyplývajúcu požiadavku nezávislosti. Ktorej musí vyhovovať vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR.
Súčasný právny stav má podľa signatárov za následok taký výklad zákona, ktorý vo svojich dôsledkoch umožňuje, aby príslušníci Policajného zboru SR obvinení z trestnej činnosti, ktoré vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ďalej pracovali na Úrade inšpekčnej služby.
Čo je v absolútnom rozpore s uvedenou požiadavkou nezávislosti vyšetrovania.
„Vzhľadom na vzniknutú situáciu, je potrebná okamžitá reakcia štátu. A aj z tohto dôvodu je namieste skrátené legislatívne konanie. Uvedené má podľa signatárov zabrániť tomu, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestných činov, ktorých sa dopustili príslušníci Policajného zboru SR.“
Situácia vzniknutá na Slovensku je podľa signatárov druhej výzvy o to závažnejšia, že podľa tvrdenia bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského zverejneného 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní mali tí, ktorí profitujú zo súčasného znenia zákona a bol im nedávno udelený status chránených oznamovateľov, ľudí podliehajúcich ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy.
Pretrvávanie týchto problémov môže viesť k ohrozeniu plnenia pozitívnych povinností štátnych orgánov, tak ako vyplývajú z judikatúry ESĽP. Ide tak o hmotnoprávne pozitívne záväzky prijať primerané opatrenia na ochranu života, telesnej a fyzickej integrity, či súkromia pred nezákonnými a svojvoľnými zásahmi osobitne zo strany orgánov verejnej moci.
A v prípade porušenia týchto hmotnoprávnych povinností, pozitívne procesnoprávne záväzky vykonať účinné nezávislé vyšetrovanie predmetných udalostí.
Zmeny v trestnom práve
Pokiaľ ide o zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku pripomínajú signatári druhej výzvy príslušné časti správy CPT o návšteve na Slovensku z roku 2018.
Podľa ktorých by najvyššou prioritou malo byť dosiahnutie toho, že pozbavenie osobnej slobody sa v každom štádiu trestného súdnictva, od prípravného konania až po výkon rozsudkov, bude nariaďovať až ako skutočne posledná možnosť.
Mimovládky a opozícia
Na záver opätovne, ako aj v prvej Výzve z roku 2021, konštatujú, že považujú za nebezpečné, ak je porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku a zabraňovanie potrebným legislatívnym zmenám odôvodňované zo strany opozície a niektorých mimovládnych organizácií neadekvátnym odkazom na európske hodnoty.
Podľa signatárov Výzvy je nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenskej opozície. Ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. Pričom o situácii na Slovensku budú signatári výzvy tieto medzinárodné inštitúcie informovať.
Medzi signatármi novej výzvy reagujúcej na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti, ktorá bola na stránke pravnystat.eu zverejnená len včera sú aj: JUDr. Milan Ľalík, emeritný sudca a bývalý podpredseda ÚS SR, Dr.h.c.prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc., Dr.h.c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., Doc. JUDr. Branislav Fábry PhD., Doc. JUDr. Adrián Vaško, PhD, prokurátori GP SR JUDr. Katarína Roskoványi, či JUDr. Jaroslav Kozolka.
Ale aj mnohí známi advokáti, vrátane JUDr. Jaroslava Klátika, JUDr. Michala Mandzáka, JUDr. Dušana Ivana, JUDr. Petra Filipa, JUDr. Marici Pirošíkovej, PhD. (v súčasnosti aj poradkyňa ministra spravodlivosti), či JUDr. Martina Ribára, ktorého sťažnosťou sa už zaoberá ESĽP.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Právnická obec sa spojila v spoločnej výzve: Existencia ÚŠP a zneužívanie OČTK ohrozuje právny štát!