Keď je väzba trestom. Nie, to naozaj nie je tak, že „basa nemá byť za odmenu,“ ako mi nedávno niekto vysvetľoval. Problémom je aj to, že tu ani len nejde o „basu.“ Súd vás neodsúdil. Nemáte si vo výkone väzby odpykať žiadny trest. Nevadí.. „tu sme v očiste.“ Mlčia naši neziskoví bojovníci za právo a spravodlivosť, mlčí mainstream i tí, ktorí to dopustili. Znásobili. Lebo už môžu. Ruky nemajú zviazané zákonom, ale majú ich „rozviazané.“ Preto sa asi niet čomu diviť, keď aj v prípade advokáta Martina Ribára figuruje vyšetrovateľ Pavol Ďurka- jeden „z Hamranových našich chlapcov.“ S doktorom Ribárom som hovorila o tom, aké to vo väzbe bolo, i o tom, či sa mu za jej nezákonnosť vôbec niekto ospravedlnil. I o sťažnosti na ESĽP.
Mohlo by vás zaujímať
Začiatok nezákonnej väzby
Pán Ribár, kým sa dostaneme k samotnej sťažnosti, povedzme si viac o vašej väzbe. V ktorej ste boli nezákonne 565 dní. Aký je pocit, keď človek zo dňa na deň skončí v cele? Je niečo, čo človeku môže pomôcť “zostať pri zmysloch?”
Je to šialený pocit. V prvom momente som to pokladal za nedorozumenie, ktoré sa musí rýchlo vysvetliť. Už v deň zadržania a obvinenia som pri svojom výsluchu uviedol množstvo dôkazov, ktoré vyvracali moje obvinenia. A ktoré sa dali veľmi rýchlo overiť.
Po rozhodnutí súdu o vzatí do väzby, som veril, že Najvyšší súd SR musí to rozhodnutie zrušiť ako úplne nezmyselné. Najmä, ak v celom odôvodnení Špecializovaného trestného súdu sa ani 1x (!!!) neuvádzalo moje meno. K iným obvineným áno, ale k mojej osobe tam nebolo nič uvedené.
„Znie to neuveriteľne, až neskutočne, ale opakujem, v celom odôvodnení Špecializovaného trestného súdu o vzatí do väzby sa moje meno ani raz nespomenulo! (moje meno bolo uvedené výlučne vo výrokovej časti uznesenia)“
Napriek tomu Najvyšší súd uvedené rozhodnutie potvrdil, a ja som bol právoplatne vo väzbe.
Zostať „pri zmysloch“ bolo psychicky nesmierne náročné. Nad vodou ma držalo vedomie, že som nič nezákonné neurobil, teda pocit absolútnej krivdy a túžba očistiť svoje meno ako i preukázať svoju nevinu. A tiež myšlienky na moju rodinu. To je to, čo vás donúti všetko vydržať a všetko prežiť.
Keď je väzba trestom
S tým, za akých podmienok výkon väzby u vás prebiehal, ste sa podaním sťažnosti obrátili na ESĽP. Keďže sťažnosť, tak ako má, obsahuje “právnický žargón,” skúsme si tie podmienky priblížiť ľudsky.
O tom by som vedel rozprávať aj hodiny… Akokoľvek precízne a podrobne by som to opisoval, niekto, kto „tam“ reálne fyzicky nebol, si to nedokáže predstaviť.
Uvediem teda aspoň „pár strohých faktov.“ Na cele som bol 23 hodín denne. Jej veľkosť o rozmeroch 4x2m vrátane zariadenia neposkytuje priestor na pohyb.
Vychádzky som mal povolené 1 hod. denne. V uzatvorených koridoroch bez možnosti horizontálneho výhľadu (najmenšie vychádzkové koridory o rozmeroch cca. 4×1,8m, koridory boli na streche budovy – 4 betónové steny, namiesto stropu roxorová sieť).
Pre pred zákonom nevinných
K tomu si prirátajte budenie nočnými kontrolami, čo samozrejme znamenalo nedostatok neprerušovaného spánku. Ďalej, keďže jediným časom, kedy som celu mohol opustiť, bola spomínaná hodinová „vychádzka,“ išlo o absolútnu nečinnosť.
Tiež dlhodobá absencia slnečného svetla/prirodzeného denného svetla – na cele nebolo „prirodzené“ svetlo, iba prítmie, pološero a len umelé osvetlenie. Ktoré si ani neviete vypnúť/zapnúť. Obmedzený prístup ku knihám, nedostatočná strava, nedostatočný prístup k teplej vode/hygiene.
„Taktiež mi neboli umožnené návštevy s rodinou. Prvýkrát mi ju povolili po 11 mesiacoch- videl som manželku cez sklo. Nielenže som rodinu takmer rok nevidel. Nebolo mi s nimi umožnené ani telefonovať. A to viac ako štrnásť mesiacov. Moje listy im boli doručované po dvoch až štyroch týždňoch.“
To je štandardný postup? A v súlade so zákonom? Kto o tom rozhodoval?
Rozhodoval o tom vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka – jeden z „našich chlapcov“. Rozhodnúť tak mohol, lebo mu to umožňoval zákon.
Keď som sa však domáhal jeho odôvodnenia, odpovede na otázku „prečo?“ nikdy som ju nedostal. Aj toto je predmetom sťažnosti na ESĽP.
Čo sa týka prístupu príslušníkov ZVJS (Zboru väzenskej a justičnej správy) bol maximálne korektný a ľudský. Je to veľmi náročná práca, sami príslušníci ZVJS by radi zmenili mnohé veci k lepšiemu.
A vážne vám poškodí zdravie
Je pravda, že ste si z tohto nezákonného väznenia odniesol mnohé zdravotné následky?
Áno, žiaľ, je to tak. Pred mojou väzbou som bol aktívnym športovcom, športoval som denne, bol som vo výbornej fyzickej kondícii – a zrazu absolútna nečinnosť.
Aj pri bežnej chôdzi zaťažujete svaly, kostrový systém, chrbticu, a zrazu – nič, žiaden pohyb, vychádzka na 1 hodinu denne, v čase kovidu 30 minút, čo je absolútne nedostatočné.
Keď k tomu pridáme stravu bez živín, žiadne slnko, nedostatočný spánok (spánková deprivácia – v noci vás zobudia nočné kontroly, cez deň nemôžete spať, zakazuje to ústavný poriadok), veľmi zdravý ani zostať nemôžete.
„Navyše stres z toho všetkého, pocit krivdy a nekonečný smútok za deťmi, manželkou, rodinou ma doslova „zožrali“ zvnútra – „odišli“ mi platničky, bedrové kĺby a oči.“
Už mám za sebou výmenu jedného bedrového kĺbu, čaká ma aj výmena druhého bedrového kĺbu, až následne si budem dať vedieť do poriadku chrbticu. Predtým som nepoužíval okuliare, môj zrak bol výborný. Po prepustení z väzby mi lekár diagnostikoval zelený zákal…
Na druhej strane, nikdy predtým som nebol tak mentálne silný ako dnes. Nikdy predtým som nemal tak „vysporiadané“ veci vo svojom vnútri. A nikdy predtým som nemal jasno v tom, čo je a čo nie je naozaj pre mňa v živote dôležité.
Sťažnosť na ESĽP
ESĽP vašu sťažnosť prijal a vláda SR bude musieť vysvetliť veci, ktoré v nej namietate. Potom ESĽP rozhodne. Čo by pre vás znamenalo aspoň nejakú satisfakciu? (Keďže tých 565 dní vám žiadne rozhodnutie nevráti)
Od môjho prepustenia z väzby som sa začal angažovať vo verejnom priestore. A venovať sa podmienkam väzby i pochybeniach v trestných konaniach. Ako i oblasti princípov právneho štátu a ich porušovania, najmä vo vzťahu k trestným konaniam.
Nerobím to pre seba, ale pre iných – nespasím svet, a nedokážem mnoho vecí zmeniť, ale ak sa mi aj prostredníctvom tejto sťažnosti na ESĽP podarí „aspoň niečo“ zmeniť k lepšiemu, bude to pre mňa zadosťučinenie. Čas sa nedá vrátiť späť, ani sa to všetko zlé „neodstane“ – ale ak to niečo zlepší pre iných, budem mať pocit, že to všetko malo a má aspoň nejaký zmysel.
Kolíkovej systém..
Zaujímalo by ma ešte, bez ohľadu na ESĽP, ako sa s faktom, že ste vo väzbe boli nezákonne vysporiadal náš právny systém. Sudca ŠTS, ktorý vás tam poslal bol disciplinárne potrestaný? Alebo “je to v poriadku, lebo jeho právny názor bol, že tam máte ísť?„
Nikto za nezákonnú väzbu nebol nijako potrestaný a ani sankcionovaný. Nikto sa mi za nezákonnú väzbu ani len neospravedlnil.
„Bývalá ministerka (ne)spravodlivosti Kolíková dokonca uviedla, že moje prepustenie je vlastne znakom toho, že systém funguje.“
Ako momentálne pokračuje váš proces? Veríte potom všetkom ešte v spravodlivosť?
Momentálne som obžalovaný v dvoch konaniach. V prvej veci, pre ktorú som bol vo väzbe koná Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Je predpoklad, že na jeseň tohto roku padne rozhodnutie.
Napriek všetkému verím v spravodlivosť, tá sa môže aj „pomýliť“, alebo aj „meškať“ – na súde preukážem svoju nevinu, predložil som množstvo dôkazov o svojej nevine a ešte mnoho ich predložím súdu „v pravý čas“.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Advokát Ribár pre eReport: Kolíková o mojej nezákonnej väzbe tvrdila, že „systém dobre funguje.“ Zostali mi doživotné zdravotné následky!