Veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov pre Hospodárske noviny potvrdil, že Rusko nemá v pláne napadnúť Ukrajinu. Obšírnejšie sa vyjadril taktiež o tom, prečo sa Rusko cíti byť stále viac a viac bezpečnostne ohrozené a vyjadril taktiež nádej, že európske krajiny, ktoré stále pri zrode európskych integračných projektov, sa k celej situácii postavia čoskoro racionálne.
Bratčikov hneď na začiatku rozhovoru rezolútne odmietol vojnu s Ukrajinou: „Dokonca aj pomyslenie na vojnu medzi našimi národmi je pre nás neprijateľné. Rusko sa ani raz, nikde, nikdy nevyhrážalo, že „napadne Ukrajinu“,“ tvrdí veľvyslanec.
Chystajú sa provokácie Ruska?
Bratčikov si myslí, že na východe Ukrajiny sa nachádzajú organizované skupiny, na ktoré nemá hlavné mesto Kyjev vplyv a ktoré môžu byť využité na provokáciu Ruska. „Možno sa vytvára akýsi informačný rámec pre prípravu rozsiahlych provokácií vojenského charakteru na východe Ukrajiny proti Donbasu. Tam je sústredených približne stotisíc príslušníkov ukrajinskej armády a nacionalistických formácií, na ktoré má Kyjev veľmi malý vplyv. Na Ukrajinu sa urýchlene a vo veľkom dodávajú zbrane. USA a niektorí ich spojenci znižujú počet členov diplomatických misií v Kyjeve, ale súčasne zvyšujú množstvo vojenských inštruktorov v ukrajinskej armáde. Je ich už niekoľko stovák. S akým cieľom sa to robí?,“ pýta sa Bratčikov.
Z takéhoto konanie západných krajín má Rusko podľa veľvyslanca oprávnené obavy: „Na Západe radi hovoria a píšu o imaginárnej ruskej hrozbe, ale ignorujú, zamlčujú obavy Ruska zo skutočných hrozieb pre jeho bezpečnosť. Tie sa mnohonásobne zvýšili v dôsledku rozširovania NATO a rozmiestnenia úderných síl bloku v bezprostrednej blízkosti našich hraníc.“
Rusko chce, aby boli jeho bezpečnostné záujmy brané vážne
Ruské bezpečnostné požiadavky sú podľa zástupcov štátu na Slovensku legitímne a mali by byť brané so všetkou serióznosťou. „Rusko chce, aby sa jeho legitímne bezpečnostné záujmy brali vážne. Aby Spojené štáty a NATO plnili záväzky, ktoré prevzali na seba podpísaním dokumentov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na najvyššej úrovni, konkrétne záväzkov vyplývajúcich z Charty európskej bezpečnosti z roku 1999 a z Astanskej deklarácie z roku 2010. Tieto dokumenty priamo hovoria o rovnakom práve každého štátu na bezpečnosť a o neprípustnosti jej posilňovania na úkor iných štátov,“ konštatuje Bratčikov, odkazujúc na príslušné dokumenty medzinárodného charakteru.
Rozširovanie NATO je vraj zamerané proti Rusku
Bratčikov zároveň pripomína protiruské hlasy v NATO, ktorých výraznosť za posledné roky kontinuálne rástla. Myslí si dokonca, že rozširovanie NATO je vyslovene projektom zameraným proti Rusku: „V súčasnosti sa už nikto netají tým, že rozširovanie NATO bolo a je zamerané proti Rusku. Nijako zvlášť sa nezamlčuje ani skutočnosť, že po rozpade Sovietskeho zväzu sa v Kyjeve cielene snažili dostať k moci rusofóbne sily.“
Bude vás zaujímať:
Poukazuje taktiež na určité pokrytecké správanie, ktoré vníma zo strany USA a vybraných členov NATO. „Rusku sa snažia diktovať, kde a koľko môže rozmiestniť vojakov na vlastnom území. Zároveň však Spojené štáty, Veľká Británia a ďalšie štáty NATO budujú údernú výzbroj v krajinách východnej Európy, mnohonásobne zväčšujú rozsah a počet vojenských cvičení v Čiernom a Baltskom mori. Čoraz častejšie pritom zaznievajú neskrývané vyhrážky na adresu Ruska,“ upozorňuje Bratčikov.
Dúfajú, že európske krajiny majú viac porozumenia
Nádej vidí Rusko hlavne v postoji európskych krajín. Je pravdou, že Nemecko a Francúzsko sa zatiaľ postavili k vojenským akciám USA v Európe skôr odmietavo. „Stále však dúfame, že krajiny, ktoré nesú na svojich pleciach hlavnú ťarchu európskych integračných projektov, a teda aj veľkú zodpovednosť, preukážu viac porozumenia pre to, že vytvorením nových deliacich čiar sa na našom spoločnom kontinente nedá dosiahnuť stabilný mier a prosperitu,“ dodal veľvyslanec.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ruský veľvyslanec Bratčikov: Pomyslenie na vojnu s Ukrajinou je pre nás neprijateľné