Quod licet Iovi, non licet bovi. Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.. to ma napadlo ako prvé, po rozhovore s emeritným ústavným sudcom, advokátom doc. JUDr. Jánom Drgoncom DrSc., o dianí v posledných dňoch. V našom peknom, demokratickom a právnom štáte. Kde sa síce piesok leje a sype vodopád, ale hlavné je, že sa tak deje v súlade s „liberálnou demokraciou.“ Takže je všetko v poriadku. Iba žeby nie..
Kolíková vs. Ústava
Tak nám zmenili ústavu. Dalo by sa povedať, že dostala KO..
„Tak nám zabili Ferdinanda,“ začal tajný Bretschneider rozhovor so Švejkom v Palivcovej krčme. Mária Kolíková poslednou zmenou Ústavy vstúpila do dejín. V štýle hodnom Švejka, na ktorého som si vďaka tomu spomenul. Možno aj v štýle hodnom Palivcovej krčmy.
Kolíková postupne predložila návrh dvadsiatej, dvadsiatej prvej aj dvadsiatej druhej zmeny Ústavy SR. Nikto u nás ani vo svete nedal do parlamentu toľko schválených návrhov na zmenu ústavy. Veľmi uvážených návrhov.
Dvadsiatou zmenou Ústavný súd SR stratil právomoc rozhodnúť, či ústavný zákon porušuje Ústavu SR.
Vďaka tomu nemôže preskúmať, či dvadsiata druhá zmena neporušuje ústavu. Inými slovami, Kolíková si roku 2020 pripravila pôdu na to, čo urobila roku 2023. Nie je to úžasne prezieravé?
Quod licet Iovi, non licet bovi
Porušuje posledná zmena ústavy Ústavu Slovenskej republiky?
Dvadsiata druhá zmena zaviedla predčasné skrátenie volebného obdobia parlamentu. Uznesením poslancov národnej rady. Vylúčila skrátenie volebného obdobia v referende.
„Päť miliónov Slovákov nemôže urobiť to, čo môže Pročko, Kozelová alebo Šipoš, keď sa dajú dohromady. Rovní a rovnejší v praxi.“
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
Propagátorka problémov s Ústavou SR Judita Laššáková povedala: „Ak je niečo dovolené poslancom, musí to byť o to viac dovolené suverénovi.“
Suverénom podľa článku 2 odsek 1 stále platnej ústavy sú občania. To je prvý silný argument o nesúlade poslednej zmeny ústavy so „základnou výbavou“ Ústavy SR.
Taký je koniec všetkých dní s Ústavou SR?
Nie. Taký je iba začiatok. Na to, aby referendum plnilo svoje poslanie, musí byť o závažných otázkach verejného záujmu. Skrátenie volebného obdobia parlamentu je jednou z najzávažnejších otázok verejného záujmu.
Ak nie úplne najzávažnejšou. Z akého dôvodu musí byť rozhodovanie o natoľko závažnej otázke verejného záujmu vylúčené z referenda v odôvodnení návrhu na zmenu Ústavy SR nezaznelo.
„Zaujíma vás prečo? Predsa len tak. Namiesto lusknutia prstov. Vari aj pre diktátorské chúťky Márie Kolíkovej?“
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
Referendum
Téma referenda má aj zložité zákutia. Jeho ústavná úprava má množstvo chýb. Na tom sa zhodujú politológovia s ústavnými právnikmi, novinármi i politikmi. Prijatím dvadsiatej druhej zmeny ústavy sa problémy s referendom znížili. Či?
V texte ústavy „vylepšenej“ ústavným zákonom č. 24/2023 Z.z., teda dvadsiatou druhou novelou Ústavy SR sa okrem iného do článku 73 vložil odsek 3 o skrátení volebného obdobia národnej rady uznesením NRSR.
„Po úprave článku 73 odsek 3 v ňom chýba slovo „iba“. Tým zostali otvorené zadné vrátka pre výklad podľa ktorého „ak je niečo dovolené ústavnému orgánu,“ teda parlamentu, tým viac to musí byť dovolené suverénovi moci, teda voličovi, od ktorého všetka moc v štáte pochádza.“
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
O poschodie vyššie sa zas noríme do bahna, z ktorého Kolíková údajne vyviedla štát. Ale neotvárajme predčasne Pandorinu skrinku.
Len sa pripravme na to, že po najbližších voľbách, ak na ne dôjde, v prvých hodinách zasadania nového parlamentu. bude treba ústavu zmeniť a doplniť tak, aby sa obnovila jej úloha ozajstného, nepredstieraného základného zákona štátu. S kvalitou právnej úpravy.
Predčasné voľby – misia nemožná?
Už naposledy sme sa spolu bavili o tom, že všade inde by pád vlády znamenal predčasné voľby. U nás sme ale svedkami jemne povedané, „odlišného procesu.“
Presne tak. Ústava SR v článku 115 umožňuje parlamentu vysloviť nedôveru vláde Slovenskej republiky. Podľa tej istej ústavy vyslovenie nedôvery vláde zostáva bez právnych následkov.
„Nekrytý šek“ do mocenského boja. Kuriozita. Nedostatok predvídavosti otčimov slovenskej ústavy? Alebo dôsledok zvrátenej predvídavosti?
„Súčasná vláda“
Ako ste poznamenali, pád vlády vo väčšine štátov na svete je dôvodom na vyhlásenie predčasných parlamentných volieb. Vznikne nový parlament. Ustanoví si novú vládu. Riešenie na Slovensku neprichádza do úvahy. Ústava SR ho výslovne neprikazuje.
To vláde, zvlášť takej, ako nám teraz vládne, stačí ako dôvod na zotrvanie vo funkcii, z ktorej ju parlament vyhodil. Vykopol.
„My si tajíme pravdu šetrnými slovami o „súčasnej vláde“ a podobnými drístami. Nie. Hegerova vláda nie je „súčasná.““
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
„Súčasná vláda“ je umelé, azda až umelecké spojenie slov, ktoré sa zaviedlo do slovenských médií so zlým úmyslom. Na oklamanie obyvateľstva. „Súčasná vláda“ premosťuje vládu v dvoch ústavných podobách.
Nie je v demisii
Niektorí používajú aj tvar „vláda v demisii.“ Je to dobrý terminus technicus?
Nie. Tvar „vláda v demisi,“ je obľúbený najmä médiami. V skutočnosti vláda môže stratiť postavenie vlády dvomi spôsobmi.
„Vládou v demisii“ je vláda, ktorá má dôvody, kvôli ktorým vyrozumie parlament, že končí. Že odchádza. Že prestáva byť vládou. Nevyhovuje jej ďalej vládnuť. Alebo vláda požiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa vyslovila, či jej naďalej dôveruje. Ak parlament nepotvrdí svoju dôveru vo vládu, vláda sa presunie do demisie.
„Potom je druhá možnosť. Vláda chce, možno aj veľmi chce, zotrvať v postavení vlády, no parlament má vlády plné zuby. Väčšinou hlasov vysloví vláde nedôveru. Taká vláda nie je v demisii. Je na nútenom odchode.“
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
Právny štát
Smer, z ktorého príde návrh na pád vlády, má v právnom štáte kriteriálny význam pre rýchlosť, s akou sa vláda vystrieda, nahradí novou vládou. Vláda, ktorá podá demisiu, oznámi parlamentu, že viac nehodlá vládnuť, je „dobrá“ vláda.
Spoločnosť nemá dôvod obávať sa, ako bude štát fungovať počas vládnutia členov danej vlády. Môže zotrvávať v zaradení vlády aj dlhší čas, dokiaľ ju nahradí nová vláda.
Zajtra bude neskoro!
Inak je to s vládou, ktorá musí odísť, lebo jej parlament vyslovil nedôveru. Taká vláda je „zlou“ vládou. Ako inak by jej parlament vyslovil nedôveru? Preto je vo verejnom záujme, aby sa vláda v nedôvere pratala kade ľahšie čo najrýchlejšie.
„Zajtra bude neskoro.“ Ústava musí ustanoviť lehotu, dokiaľ musí vláda v nedôvere vypratať kancelárie a pobrať sa kade ľahšie.
Vláda, ktorej predsedal Eduard Heger, sa 15. decembra 2022 nestala „vládou v demisii.“ Hegerova vláda z rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky sa stala vládou v nedôvere.
„Je to vláda, ktorej parlament neverí, lebo je neschopná. Skutočnosti treba dať pevný ústavný základ. Aby jasné slová vylúčili žonglovanie s inými slovami, ako to vidíme od 15. decembra 2022.“
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
..a bude hůř
Máme „po búrke,“ začne sa nad Ústavou SR vyjasňovať, alebo môžeme očakávať „ďalšie besnenie živlov?“
Čakajte prietrž mračien. V súlade s ústavou „Hegerova vláda“ stratila dôveru, „získala nedôveru“ národnej rady dňa 15. decembra 2022.
Ak sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie volebné obdobie uskutočnia na deň presne podľa predchádzajúcich volieb, 29. februára 2024, potom „vláda v nedôvere“ si môže voľkať od 15. decembra 2022 do 29. februára 2024.
Slovensko, krajina neobmedzených možností..
Je to ale v súlade s ústavou?
V tom je ten najlepší fígeľ. Nedopustí sa ničoho protiústavného. Ba jej postavenie sa posilní. Národná rada Slovenskej republiky už nebude môcť rozhodovať o ďalšom vyslovení nedôvery vláde Slovenskej republiky. Ba ani jednotlivým členom „vlády v nedôvere.“
Prekvapujúce je, že Igor Matovič toto „biele miesto na mape Ústavy Slovenskej republiky“ nevyužil okamžite po ustanovení vlády, ktorej predsedal.
„Keby sa viac zaujímal o znenie Ústavy SR, mohol zostaviť „vládu v nedôvere“ už v apríli 2020. A celú „vládu v nedôvere“ mohol viesť a riadiť až do nových parlamentných volieb vo februári 2024.“
JUDr. Ján Drgonec, emeritný ústavný sudca
Budú vôbec nejaké voľby?
Osobne odhadujem, že tak v máji príde do parlamentu návrh na odročenie volieb na dobu pro prijatí štátneho rozpočtu na rok 2024. Všetci vieme, aké náročné je prijať vyvážený štátny rozpočet. To treba urobiť s rozvahou a v pokoji.
Tesne po voľbách, keď by sa mala zostavovať nová vláda, rozvahu a pokoj treba na iné, ako na rokovanie o štátnom rozpočte.
Nuž. Quod licet Iovi, non licet bovi…
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Dr. Drgonec pre eReport: Na predčasné voľby bolo už včera neskoro!