Postmortálna ochrana. Aj tá by sa výrazne posilnila. Ak by prešla zmena Občianskeho zákonníka. Tú navrhuje JUDr. Marica Pirošíková, advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP. Spolu s ďalšími právnikmi. Je medzi nimi i emeritný sudca Najvyššieho súdu SR, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR JUDr. Milan Ľalík. Petíciu s názvom „Zmena a doplnenie Občianskeho zákonníka, ochrana obetí neoprávnených zásahov,“ môže čitateľ podpísať tu. V článku sme sa s doktorkou Pirošíkovou venovali detailnejšie jednotlivým bodom petície, dôvodom, ktoré k nej viedli a najmä tomu, čo by mohla zmeniť.
Najnovšie z práva:
Petícia
Na svete je petícia, ktorej účelom je podporiť zmenu a doplnenie Občianskeho zákonníka. Prečo by mal občan podpísať danú petíciu, v ktorých konkrétnych veciach by sa zmena premietla do jeho života?
Podpisom petície podporí zmenu právnej úpravy, ktorou sa v prípade neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv sleduje zlepšenie jeho postavenia, A zabezpečuje väčšia ochrana pred retraumatizáciou a sekundárnou viktimizáciou.
Ďalej sa ňou zakotvuje nepremlčateľnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za takýto neoprávnený zásah. A možnosť jeho uplatnenia aj postmortálne.
Zároveň sa rozširuje okruh osôb oprávnených uplatňovať si postmortálnu ochranu osobnosti oproti súčasnému zneniu.
Postavenie obetí
Prvým bodom je zlepšenie postavenia obetí neoprávneného zásahu do práva na život, telesnú či psychickú integritu, súkromie, rodinný život. § 11 Občianskeho zákonníka hovorí: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Ukázala prax, že je toto ustanovenie nedostatočné? Ako ho žiadate pozmeniť?
Navrhujeme toto ustanovenie doplniť o vetu: „Dobré meno, občianska česť a existencia dobrých rodinných vzťahov sa prezumujú.“
Sa musí zlepšiť
Čo si má čitateľ predstaviť pod “ochranou obetí neoprávneného zásahu pred retraumatizáciou a sekundárnou viktimizáciou?”
V súčasnosti, takéto obete musia na súde preukazovať existenciu dobrých rodinných vzťahov. Deje sa to pri žalobách na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostných práv v súvislosti so smrťou blízkej osoby.
Súdy často vykonávajú výsluch žalobcov na druh, kvalitu, či intenzitu rodinného vzťahu s ich zomretým blízkym.
Čo im spôsobuje ťažkú retraumatizáciu a sekundárnu viktimizáciu. V praxi takýto postup po ľudskej a emocionálnej stránke výrazne zaťažuje aj súdy.
Navrhovaná právna úprava by mala takéto situácie eliminovať. Ak by prešla nami navrhovaná zákonná úprava definície, ktorá prezumuje dobré vzťahy medzi členmi rodiny.
Predišli by sme retraumatizácii i sekundárnej viktimizácii. Obete neoprávnených zásahov súvisiacich so smrťou osoby, by už nemuseli súdu preukazovať existenciu dobrých rodinných vzťahov.
Čo je určite pre blízke osoby zomretého, ktoré prišli o milovanú osobu, dôstojnejší prístup. Zároveň by to výrazne skrátilo dokazovanie.
Takéto druhy sporov znamenajú pre blízkych vracanie sa k udalostiam súvisiacom so smrťou a sú veľmi bolestivé, pretože bez neoprávneného zásahu do práva na život by ich deti, manželia, súrodenci, rodičia či starí rodičia ešte žili.
Sekundárna viktimizácia
Sekundárna viktimizácia znamená, že obeť čelí ďalšej ujme. Nie však v dôsledku priameho trestného činu, ale v dôsledku spôsobu, akým s ňou zaobchádzajú inštitúcie a iné osoby.
Môže byť spôsobená napríklad opakovaným vystavením obete páchateľovi. Opakovaným výsluchom o tých istých skutočnostiach. Použitím nevhodného jazyka, alebo necitlivými pripomienkami všetkých, ktorí prichádzajú do styku s obeťami.
Nemajetková ujma
Prečo navrhujete do Občianskeho zákonníka doplniť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepodlieha premlčaniu?
V tomto ohľade reagujeme na reštriktívnu prax súdov, podľa ktorej sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy premlčuje, keďže ide o majetkový nárok.
Pripomíname, že osobnostné práva sú nepremlčateľné. A stotožňujeme sa s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR z 25. septembra 2003, ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepodlieha premlčaniu.
S tým, že aj v tomto prípade ide právny inštrument, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby. Najvyšší súd dodal, že nie je preto možné, aby bolo ako právo čisto osobnej povahy osobnosti fyzickej osoby, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, vyčlenené z okruhu nepremlčateľných práv.
A to aj vtedy, keď sa náhrada príslušnej nemajetkovej ujmy fyzickej osoby vyjadruje prostredníctvom finančných prostriedkov.
Najvyšší súd ČR ďalej poznamenal, že úvahy o údajnej podobnosti uvedeného nároku s reparačnou funkciou majetkových nárokov so záverom, že nárok na priznanie zadosťučinenia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, nemajú v tomto prípade zákonný podklad.
Akokoľvek v praxi českých a slovenských súdov sa následne presadil opačný názor.
Premlčanie a ESĽP
Ako je to u nás?
Podľa praxe Najvyššieho súdu SR sa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k takémuto zásahu.
To má v praxi za následok napríklad vylúčenie možnosti domôcť sa odškodnenia pre obete domáceho násilia, či sexuálneho zneužívania.
Pripomínam, že pri týchto obetiach vzhľadom na ich osobitnú zraniteľnosť môže dôjsť k významným časovým odstupom medzi spáchaním skutku a podaním trestného oznámenia. Čo býva spôsobené strachom z páchateľa.
V týchto prípadoch môže byť zároveň problémom stanovenia dňa, kedy došlo k zásahu. Pretože pri ich páchaní mohlo dôjsť k opakovaných atakom na telesnú a/alebo psychickú integritu. ESĽP ale vyžaduje pri takýchto obetiach ich odškodnenie za utrpenú nemajetkovú ujmu.
Potreba súladu
Ktoré ustanovenia trestného a civilného práva chcete zosúladiť?
V tomto ohľade na úvod pripomeniem, že od 1. januára 2018 nadobudla účinnosť zmena Trestného zákona, ktorá predĺžila dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods. 5 Trestného zákona.
A to z troch rokov na pätnásť rokov po tom, čo osoba dovŕšila 18 rok svojho veku. Pričom zároveň došlo k rozšíreniu katalógu týchto trestných činov aj na trestný čin znásilnenia a sexuálneho zneužívania.
Nová premlčacia doba trestného stíhania sa tak vzťahuje na osoby, na ktorých bol spáchaný trestný čin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie.
Ďalej obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ako aj na tie osoby, na ktorých bol spáchaný trestný čin výroby detskej pornografie.
Maloleté obete
Dôvodom uvedenej zmeny bolo, že objektom týchto trestných činov je často dieťa. A aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že obete týchto trestných činov sa často odhodlali k ich nahláseniu až po uplynutí vtedy účinnej (trojročnej) premlčacej doby.
Prax vnútroštátnych súdov ale ukazuje, že sme síce predĺžili premlčaciu dobu v Trestnom zákone, v civilnom konaní o nároku na priznanie zadosťučinenia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právo obetí trestných činov uvedených v § 87 ods. 5 Trestného zákona vymôcť ho, značne limitované, pretože ak uplynie trojročná premlčacia lehota počítaná od momentu spáchania trestného činu, môžu byť odškodnené len podľa zákona o obetiach, nie podľa ustanovení § 11 nasl. Občianskeho zákonníka.
Poškodenie obetí
Pokiaľ ide o zákon o obetiach, výpočtovým základom je mesačná minimálna mzda. Platná za obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. To považujeme za absurdné.
Mohli by ste uviesť príklad?
Konkrétne to znamená, že napríklad obeť trestného činu sexuálneho zneužívania, v ktorom došlo v roku 2006 by dostala vzhľadom na výšku mesačnej minimálnej mzdy 2520 eur. V roku 2007 – 2008 2690 eur, v roku 2011 3170 eur, atď.
Navyše sa odškodnenie podľa zákona o obetiach ani nevzťahuje na všetky trestné činy uvedené v § 87 ods. 5 Trestného zákona, pri ktorých bola premlčacia lehota predĺžená.
„Takéto možnosti náhrady nemajetkovej ujmy zjavne nevyhovujú kritériám judikatúry ESĽP.“
Premlčacia doba, ktorú súdy aplikujú pri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do osobnostných práv znemožňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy aj vtedy, ak sa o zásahu oprávnené osoby dozvedia viac ako tri roky po udalosti, ktorá zakladá začiatok plynutia premlčacej doby.
Napríklad ide o obete, ktoré sa javia dlhodobo ako nezvestné. A ich pozostatky sú vypátrané neskôr, ako tri roky po skutku.
Deje sa tak ale i v prípadoch úmrtia blízkej osoby v dôsledku konania iného subjektu. Ktoré je predmetom iného úradného konania. A ktoré neskončí pred uplynutím premlčacej doby.
„Navrhovaná právna úprava by uvedené nedostatky eliminovala. A zosúladila prístup trestného práva, ktoré zvýšilo ochranu obetí a občianskeho práva, podľa ktorého sa postupuje pri ich odškodňovaní.“
Postmortálna ochrana
Čo je postmortálna ochrana a ako ju zákon vykonáva v súčasnosti? Prečo je zmena dôležitá?
Je to ochrana zaručená v § 15 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého patrí po smrti fyzickej osoby uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.
Toto ustanovenie navrhujeme zmeniť nasledovne: „Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, alebo inej blízkej osobe. Tieto osoby sú oprávnené uplatniť si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 § 13.“
Súdna prax
Opäť reagujeme na reštriktívnu prax súdov. Pôvodne Najvyšší súd SR (sp. zn. 5 Cdo 54/99) judikoval, že obsah práva osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka je zhodný s obsahom práva, ktoré patrilo zomrelému občanovi.
Teda sa možno domáhať upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia následkov, ale aj zadosťučinenia v akejkoľvek, teda i finančnej forme (porov. ust. § 15 v súvislosti s § 13 Občianskeho zákonníka).
NS SR
Ďalej uviedol, že niet pochybnosti o tom, že občianskoprávna ochrana osobnosti podľa ust. § 15 Občianskeho zákonníka je v súčasných podmienkach účinná len vtedy, ak sa zadosťučinenie prizná v peniazoch.
Len v takomto prípade pôsobí preventívne nielen voči rušiteľom. Ae aj voči ostatným, ktorí by chceli neoprávnene zasiahnuť do osobnostnej integrity zomrelej osoby.
Pripomíname, že podľa uvedených ustanovení si môžu uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch aj blízke osoby tých, ktorí prišli o život v dôsledku trestného činu.
V praxi Najvyššieho súdu SR sa však nakoniec presadil názor, že smrťou oprávnenej osoby právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zaniká.
Identifikovaný nedostatok aplikačnej praxe, je možné odstrániť výslovným ustanovením, že osoby uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka sa môžu domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zároveň považujeme za adekvátne rozšíriť možnosť postmortálneho uplatnenia tohto nároku pre širší okruh osôb. A to tak, ako ich definuje § 116 Občianskeho zákonníka.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Doktorka Pirošíková pre eReport o petícii, ktorá môže pomôcť obetiam trestných činov aj ich pozostalým