Pomoc alebo hrozba? Zástancovia Istanbulského dohovoru tvrdia, že jeho úlohou je zabezpečiť ženám väčšiu ochranu pred domácim, či iným násilím. A preto je potrebné, aby sa k nej pripojili všetky členské štáty Únie. Pod pekným obalom sa ale môžu skrývať rôzne nástrahy. Na pôde senátu Českej republiky prebehla konferencia s názvom „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?.“ Tej sa zúčastnili mnohí odborníci či už z oblasti práva, ale i sociológie. Na pozvanie predsedu českého senátu na nej vystúpila i JUDr. Marica Pirošíková, PhD., bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, v súčasnosti pôsobiaca ako advokátka a poradkyňa ministra spravodlivosti SR.
Pomoc alebo hrozba?
Pani doktorka v úvode svojho vystúpenia ste priblížili dôvody, pre ktoré Robert Fico (Smer-SD) vo februári 2018 verejne vyhlásil, že nedá súhlas na to, aby vláda predložila Istanbulský dohovor na ratifikáciu, aké to sú?
Odôvodnil to existenciou legitímnych a zjavných rozporov medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.
Zároveň prijal záväzok, že všetko užitočné z Istanbulského dohovoru, čo nie je v slovenskom práve, do neho bude inkorporované, aby ochrana žien, pokiaľ ide o násilie, bola na principiálne európskej úrovni.
Ale upozornil, že pre vládnu koalíciu sú neprijateľné tie pasáže, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine.
Vyhlásenie kresťanských cirkví
Upozornili ste aj na spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku k manželstvu, rodine a k Istanbulskému dohovoru z 13. februára 2018. Čo uviedli k dohovoru?
Ich pripomienky boli veľmi podobné tým, ktoré odzneli na pôde senátu ČR. Po prvé im vadilo, že k žiadnemu ustanoveniu dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady okrem niekoľkých nepodstatných výnimiek.
Ďalej, že téma násilia v rodine si žiada komplexný prístup. Môže sa týkať nielen žien, ale aj ďalších zraniteľných osôb.
Predstavitelia vyjadrili ďalej svoj nesúhlas s ideológiami, ktoré rovnosť prezentujú ako rovnakosť a prichádzajú až k popretiu rozdielov medzi mužmi a ženami.
Konkrétne kritizovali, že Istanbulský dohovor vidí koreň domáceho násilia aj v zaužívaných „rolách“ mužov a žien, ktoré nazýva stereotypnými, a žiada na riešenie tohto problému ustúpiť od špecifických čŕt biologicky danej ľudskej prirodzenosti muža a ženy v prospech tzv. rodovej rovnosti.
Pojem „rod“ pritom definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (čl. 3, písm. c). Dohovor vyžaduje, aby odsúdeniahodné „stereotypné roly“ (čl. 12, ods. 1), ako aj zavádzanie „nestereotypných rodových rolí“ (čl. 14, ods. 1) posudzovala nejasne definovaná „skupina expertov“ (čl. 66), nadradená aj národným parlamentom.
Ideologický nástroj?
Stotožňujete sa s týmto názorom po právnej a odbornej stránke?
Príspevky, ktoré odzneli v senáte, v rámci ktorých boli prezentované advokátom a vysokoškolským pedagógom Jakubom Křížom aj výňatky zo správ GREVIA potvrdzujú tieto obavy.
Pripomínam, že GREVIO je skupina expertov ktorá dohliada na vykonávanie dohovoru zmluvnými stranami.
Jakub Kříž sa zaoberal tou rovinou kritiky, podľa ktorej Istanbulský prekračuje rozumnú hranicu medzi neutrálnou právnou reguláciou a vynucovaním špecifického či ideologického pohľadu na svet.
Nezlučiteľnosť Istanbulského dohovoru s bulharskou ústavou
Čím to podporil?
Najskôr upozornil na rozhodnutie bulharského ústavného súdu, ktorý dospel k záveru o nezlučiteľnosti Istanbulského dohovoru s bulharskou ústavou.
Bulharský ústavný súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v dohovore vedľa seba autonómne koexistujú dva odlišné koncepty, biologické pohlavie, sex, a rod, ktorý je determinovaný subjektívnym vnímaním. Je vymedzený tak, že prekračuje binaritu pohlavia.
Podľa bulharského ústavného súdu dohovor vedie k možnosti voľnej autonómnej sebaidentifikácie vlastného pohlavia a zabezpečenie celkového právneho uznania zmeny pohlavia zo strany štátu.
Z tohto pohľadu môže mať biologický muž ženské pohlavie a naopak. Ústavný súd tiež upozornil, že táto dualita a význam pojmov používaných v dohovore nevedie k dosiahnutiu rovnosti pohlaví, ale fakticky odstraňuje rozdiely medzi pohlaviami.
Nakoniec jeho úvahy končia tým, že bulharský ústavný poriadok chápe pohlavie v jeho biologickom zmysle a ako binárnu kategóriu, s čím je Istanbulský dohovor v rozpore.
Podľa ústavného súdu ak ale spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať medzi mužom a ženou, boj proti násiliu na ženách zostáva iba formálnym, ale neúplným záväzkom.
GREVIO
Spomínal ste aj výňatky zo správ GREVIA, môžete to čitateľom ozrejmiť?
Áno, pokiaľ ide o preukázanie ideologického zaťaženia Istanbulského dohovoru, Jakub Kříž upozornil aj na výňatky zo správ GREVIA.
Napríklad na to, že vo vzťahu k Poľsku GREVIO upozorňuje, že súdy zachovávajú rešpekt k rodine ako základnej jednotke spoločnosti, čo je neprijateľné, pretože úlohou je bojovať s rodovými stereotypmi.
Pokiaľ ide o Taliansko, GREVIO bol obzvlášť znepokojený objavujúcimi sa náznakmi tendencie reinterpretovať a preorientovať politiku rovnosti žien a mužov na politiku rodiny a materstva.
Odsúdenie si vykoledovala aj Čierna Hora, kde je podľa GREVIA „úcta k tradičnej rodine silná aj medzi odborníkmi poverenými intervenciou v rodinách“.
Ďalej, že ženám sú často prisudzované tradičné rodové roly matiek a manželiek a že s týmto neduhom treba bojovať podporou mimovládnych organizácií.
Zvláštny boj…
Ďalej GREVIO považuje za dôležitú oblasť vzdelávania. Vyžaduje preto, aby negatívne rodové stereotypy boli aktívne odbúravané na všetkých úrovniach vzdelávania. Andorra napríklad bola GREVIOM ocenená za organizovanie seminárov za účelom dekonštrukcie stereotypov a analýzy sociálnych konštruktov, ako je napríklad mýtus romantickej lásky.
Problém mýtu romantickej lásky spočíva podľa GREVIA v tom, že udržuje nerovnosti medzi pohlaviami a môže hrať úlohu pri vzniku násilných partnerských vzťahov.
Andorra tak bola povzbudená k tomu, aby každá škola vykonávala každoročné preskúmanie krokov prijatých na vybavenie žiakov potrebnými zručnosťami.
Zo správy GREVIA týkajúcej Talianska sa možno dozvedieť, že podpora voličov sa presunula k tradičnejším a konzervatívnejším hnutiam vyznávajúcim rodovo neutrálny prístup.
Neutrálny prístup k pohlaviu je podľa GREVIA v rozpore s Istanbulským dohovorom. Neutrálny prístup sa prejavuje napríklad tým, že talianske školy spolupracujú s rodovými organizáciami menej ako predtým.
Pričom GREVIO upozorňuje taliansku vládu, že zabezpečiť rodovo citlivé vzdelanie je podľa dohovoru ich povinnosťou.
Na druhej strane rozhovoru sa dozviete i názory zahraničných odborníkov, ale i to, čo hovorí Európsky súd pre ľudské práva a čo podľa bývalej dlhoročnej zástupkyne SR pred ESĽP Marice Pirošíkovej treba namiesto prijatia Istanbulského dohovoru urobiť.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Pirošíková po diskusii v českom senáte: Ratifikácia Istanbulského dohovoru nezvýši ochranu obetí!