Zahraniční odborníci
Zaujalo Vás osobitne ešte nejaké vystúpenie?
Veľmi zaujímavé bolo aj vystúpenie pani Aline Cheynet de Beaupré, ktorá je profesorkou súkromného práva na univerzite d`Orléans.
Opakovane bola prizvaná ako konzultant pre výbory francúzskeho národného zhromaždenia a senát. V úvode svojho vystúpenia poznamenala, že Francúzsko ratifikovalo Istanbulský dohovor už v roku 2014.
Upozornila, že vďaka Istanbulskému dohovoru došlo k takej zmene, že vo Francúzsku žena nie je iba biologický koncept. Od roku 2016 môžu osoby meniť pohlavie, buď chirurgickým zásahom, alebo hormonálnou liečbou, alebo jednoducho tým, že sa vyhlásia za ženu.
To platí samozrejme aj pre mužov. To má samozrejme vplyv na násilie páchané na ženách, pretože biologická žena nie je jediná, ktorej sa to týka. Je tiež potrebné zohľadniť páry, páry mužov, páry žien, páry heterosexuálne… V rámci tohto páru každý môže vykonať zmenu.
Čiže to sú pomerne závažné zmeny týkajúce sa násilia páchaného na ženách, čo je názov, ktorý používa Istanbulský dohovor.
Toto má vplyv na ďalšiu otázku, a to sexuálne násilie, domáce násilie… Existuje teda množstvo typov násilia, ku ktorým sa pristupuje rôzne, čo vedie k diskriminácii. Rovnosť medzi mužmi a ženami sa teda mieša a prichádza o svoju silu na základe pojmu rodu.
„Pozitíva“
Uviedla aj nejaké pozitívne aspekty Istanbulského dohovoru? Napríklad zníženie násilia na ženách?
Podľa pani profesorky nemal Istanbulský dohovor vo Francúzsku veľký dopad v súvislosti s ochranou žien pred násilím ani na legislatívu, ani na rozhodovaciu činnosť súdov a neprejavil sa pozitívne ani v znížení násilia.
Uviedla, že podľa štatistík, ktoré dohľadala, je každé tri dni zabitá vo Francúzsku žena svojim partnerom alebo bývalým partnerom. Poznamenala, že tieto čísla sú uvádzané bez akýchkoľvek vysvetlení, nie je tam žiadna analýza.
Podľa pani profesorky za nezdá, že by štát dával prioritu ochrane detí pred násilím. To je odsudzované na najrôznejších fórach. Ako príklad uviedla, zabitie päťročného dievčatka v máji 2023. Išlo o prípad otca, ktorý podal na matku sťažnosť na nezastupovanie dieťaťa. Matka podala na otca sťažnosť pre násilie. Získala ochranu a dosiahla to, že otec bol vysťahovaný.
Nebol ale zakázaný jeho styk s dieťaťom, a to je teda tá situácia, ktorá viedla k neželanému výsledku. Francúzsky právny systém preto nepovažuje za dokonalý.
Objavuje sa nové nebezpečenstvo pre ženy, pretože keď už nemôžu oddeliť mužov a ženy, tak rastie počet miest, alebo inštitúcií, kde sa budú vzájomne miešať muži a ženy, ženy teda nebudú môcť ťažiť z ochrany.
Na záver citovala z rozhodnutia bulharského ústavného súdu, že ak spoločnosť stratí schopnosť odlišovať ženy od mužov, stane sa boj proti násiliu na ženách nevymáhateľnou povinnosťou. Francúzsko toho je podľa nej bohužiaľ príkladom.
ESĽP a ochrana žien
Ako teda zabezpečiť lepšiu ochranu žien na národnej a medzinárodnej úrovni?
Na konferencii som predovšetkým upozornila na to, že účinnú ochranu obetiam zabezpečuje na medzinárodnej úrovni ESĽP, ktorý z článkov 2, 3, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sformuloval významné pozitívne záväzky štátu pokiaľ ide o účinnú ochranu obetí domáceho násilia, či sexuálneho zneužívania, ako aj vo vzťahu k ich náležitému vyšetreniu.
V prípade M. T. a S. T. v. Slovensko ESĽP zdôraznil, že tento postoj v zásade nie je obmedzený na prípady fyzického násilia.
Ale naopak osobitne v prípadoch domáceho násilia sa môže vzťahovať aj na psychické násilie.
A detí
ESĽP vo svojej judikatúre osobitne zdôraznil povinnosť štátu zabezpečiť ochranu dieťaťa pred zneužitím. K porušeniu podľa ESĽP preto dochádza, ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv.
Je otázkou, či si francúzske orgány splnili túto povinnosť v prípade zabitého dievčatka, o ktorom hovorila v senáte francúzska profesorka.
Podľa ESĽP k porušeniu pozitívnych povinností dochádza už vtedy, ak daný pracovník neuskutočnil dostupné primerané opatrenia, ktoré skutočne mohli zmeniť alebo zmierniť spáchanú škodu.
Ak by nedošlo k náležitej ochrane v prípade známej hrozby násilia a jeho účinnému vyšetreniu, obete sa môžu podľa čl. 127 Ústavy SR obrátiť na ústavný súd
A namietať porušenie pozitívnych záväzkov štátu vyplývajúcich z článkov 2, 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ak dôjde k zastaveniu trestného konania, možno v prípade pochybností o účinnom vyšetrení požadovať s odkazom na články 2,3, či 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. od ústavného súdu zrušenie takéhoto rozhodnutia.
Čo pomôže oveľa viac
Aké sú teda Vaše odporúčania na záver?
Okrem už uvedenej ochrany zabezpečovanej ústavným súdom a ESĽP, určite sú potrebné legislatívne zmeny v prípade identifikovaných nedostatkov.
Dôležitý je aj interdisciplinárny prístup vrátane vzdelávania. V rámci ktorých budú aj naďalej vyšetrovatelia, prokurátori, sociálni pracovníci, či sudcovia pravidelne oboznamovaní s relevantnou judikatúrou ESĽP.
A budú im poskytované aj informácie aj z iných vedných odborov, ako psychológia, psychiatria. A to nielen pokiaľ ide o formy domáceho násilia a sexuálneho zneužívania. Ale aj správanie obetí takejto trestnej činnosti, či možných prienikov tohto javu v rámci poručenských sporov o deti.
Zdroj: youtube-Report TV
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Pirošíková po diskusii v českom senáte: Ratifikácia Istanbulského dohovoru nezvýši ochranu obetí!