eReport.sk
Pán predseda sa opäť činil
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Foto: tasr

Predseda SR SR mal narušiť zákonný priebeh volieb na sudcu ESĽP. Vďaka čomu vyhral prezidentkin poradca!


Pán predseda sa opäť činil. Veď ako sa hovorí, „ruka ruku myje,“ čo pre niektoré skupiny v tomto „štáte dánskom,“ platí stonásobne. A „pamätníci“ si iste pamätajú, že pán predseda Súdnej rady SR sa jej predsedom stal tak, že ho do ústavného orgánu sudcovskej legitimity, nominovala Matovičova vláda a za predsedu ho vlastne s rozporom o trojdeľbe moci v štáte, ktorá je zakotvená v Ústave SR, zvolila taktiež moc vládna, nie tá sudcovská. O najnovších šokujúcich postupoch, ktoré len dokladajú to, v akom „právnom marazme“ sa náš štát vďaka „očiste“ a samotnej pani magisterke ocitol, informovala na portáli Právne listy, sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková. Jej list, ktorý adresovala premiérovi a vláde SR, vám prinášame v plnom znení.

Mohlo by vás zaujímať

  1. Blíži sa jeho koniec?
  2. Všetci sme si rovní
  3. Spravodlivosť sama

„Nejasnosti“

„Vážený pán predseda vlády, podpredseda vlády, členky a členovia vlády, ako predsedníčka volebnej komisie na voľbu troch kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, ktoré voľby sa konali na pôde Súdnej rady Slovenskej republiky na 9. zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) v dňoch 19. až 21. septembra 2023, si Vás dovoľujem informovať o tom, že  predmetné voľby sprevádzali výkladové nejasnosti zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmätočná tlačová správa, ako aj spor o platnosť rozhodujúceho hlasovacieho lístka. A narušenie procesu rokovania a hlasovania volebnej komisie osobami zainteresovanými na výsledku hlasovania,“ začala list členka SR SR volená sudcami.

Zvolení- nezvolení..

„Pri voľbe troch kandidátov na sudcu ESĽP za Slovenskú republiku boli v prvý zasadací deň 19.09.2023  zvolení dvaja kandidáti – Radoslav Procházka a Zuzana Vikarská. Ešte v ten deň vyšla oficiálna tlačová správa súdnej rady, že bude vyhlásená nová voľba.

V tlačovej správe zo dňa 19.09.2023 bolo uvedené, citujem „Voľba tretieho kandidáta by sa mala uskutočniť do 60 dní. Rada Európy by mala voliť nového sudcu ESĽP za SR v júni 2024 zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenskou vládou.,“ informovala sudkyňa.

(pozn. aut. Otázkou je, prečo vyšla ešte v ten deň takáto správa za celú Súdnu radu SR…)

Menilo sa uznesenie

„Nasledujúci druhý zasadací deň na návrh Andreja Majerníka došlo k zmene právneho výkladu ustanovenia zákona pripúšťajúceho rôzny výklad.

Návrh znel, že sa nebude konať voľba nová. (s novými prihláseniami uchádzačov do 60 dní ako bolo uvedené v tlačovej správe zo dňa 19.09.2023).

„Ale voľba opakovaná, v ktorej sa bude hlasovať len o dvoch osobách neúspešných kandidátov s najvyšším počtom hlasov. Jednalo sa o kandidátov Ondreja Laciaka a Mariána Gibu.

Ako predsedníčka volebnej komisie som uviedla, že je potrebné, aby takýto výklad schválila súdna rada uznesením.

Súdna rada prijala dňa 20.09.2023 uznesenie č. 336/2023. Podľa ktorého znenia, sa volebný akt opakovanej voľby k voľbe kandidátov na sudcov ESĽP vykonal od dňa 20. septembra 2023 od 14.00 hod. do dňa 21. septembra 2023 do 14.00 hod., „ informovala sudkyňa Jelinková Dudzíková.

Podivné telefonáty

„Dodatočne vyšlo najavo, že už večer v prvý zasadací deň po ukončení zasadnutia dňa 19.09.2023 boli kandidáti Laciak aj Giba telefonicky kontaktovaní  Súdnou radou SR.

Aby sa opätovne dostavili na Súdnu radu SR, keďže zverejnená tlačová správa neplatí.“

„Podotýkam, že ku kontaktovaniu kandidátov došlo bez toho, aby takýto postup súdna rada ako kolektívny orgán schválila. Alebo, aby k tomu volebná komisia prijala stanovisko.“  

Všetci sme si rovní, len niektorí rovnejší

„V súvislosti so zmenou právneho výkladu vystala diskusia o tom, či je možné, aby Súdna rada SR na tom istom zasadnutí, ale v nasledujúce rokovacie dni, hlasovala o kandidátoch  v inom zložení.

Ako v prvý zasadací deň, kedy došlo k ich vypočutiu. (prvý zasadací deň nebola prítomná členka súdnej rady Alena Svetlovská a bola prítomná Eva Mišíková. Pričom v druhý zasadací deň chýbala Eva Mišíková a bola prítomná Alena Svetlovská).

To samozrejme (oprávnene) evokovalo otázky spojené s rovnakým zaobchádzaním. Výsledkom rokovania bol záver, že Súdna rada SR by mala rozhodovať v tom istom zložení ako v prvý rokovací deň,“ pokračovala sudkyňa ďalej.

Zvláštne aktivity pána podpredsedu

„Po ukončení  opakovanej voľby zasadala dňa 21.09.2023 volebná komisia. Pri sčítavaní hlasov sme zistili, že podpredseda Súdnej rady SR Ján Gandžala pri jednom z kandidátov nezakrúžkoval svoju voľbu. Ale meno kandidáta len podčiarkol.

Podľa článku XIX ods. 5 rokovacieho poriadku súdnej rady volebná komisia vydá členom súdnej rady hlasovací lístok označený menom a priezviskom člena súdnej rady a s uvedením alternatív hlasovania „za“, „proti“ a „zdržal sa“.

„Člen súdnej rady po prevzatí hlasovacieho lístka upraví hlasovací lístok vyjadrením svojej voľby tak, že na hlasovacom lístku pri každom kandidátovi zakrúžkuje tú alternatívu, za ktorú hlasuje.“

Podľa článku XIX ods. 11 písm. a) rokovacieho poriadku Súdnej rady SR hlasovací lístok je neplatný, ak člen Súdnej rady SR nevyjadrí svoju voľbu pri niektorom z navrhnutých kandidátov.

V rovnakom duchu znelo aj výslovné poučenie uvedené na každom hlasovacom lístku.

Dôležité je uviesť, že v prípade neplatnosti hlasovacieho lístka Jána Gandžalu, by nebol úspešný ani jeden kandidát. A bolo by potrebné vyhlásiť na jedno voľné miesto voľby nové.

Ako volebná komisia  sme postupovali v zmysle článku XIX ods. 12 rokovacieho poriadku Súdnej rady SR. Podľa ktorého v prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia.

Pristúpili sme k hlasovaniu o uznesení, že hlasovací lístok Jána Gandžalu je platný.  Hlasovanie volebnej komisie po dlhšom zvažovaní dopadlo tak, že dvaja členovia volebnej komisie boli za. A jeden proti platnosti hlasovacieho lístka. 

„Čiže napriek tomu, že Ján Gandžala svoju voľbu nezakrúžkoval, ako určuje rokovací poriadok Súdnej rady SR, hlasovací lístok bol hlasmi dva ku jednému uznaný za platný.“

Pán predseda sa opäť činil

„K procesu zasadnutia volebnej komisie a hlasovania jej členov sa žiada dodať, že tento proces bol dvakrát narušený.

A to raz vstupom predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka.  A následne vstupom podpredsedu Súdnej rady SR Jána Gandžalu do miestnosti, kde volebná komisia zasadala a hlasovala.  

„Obaja po vstupe do miestnosti vyjadrili  svoj subjektívny názor. V prospech platnosti hlasovacieho lístka, ktorým by sa zaručil úspech nimi zvoleného kandidáta. Na vstup do miestnosti, v ktorej zasadala volebná komisia, neboli vyzvaní a ani pozvaní.“

Na základe právnej normy pripúšťajúcej rôzny výklad a polemiky o platnosti hlasovacieho lístka  sa stal víťazom opakovanej voľby Marián Giba.

Ktorého navrhovateľmi do volieb boli Ján Mazák, Ján Gandžala a Andrej Majerník,“ uviedla členka Súdnej rady SR volená sudcami.

Prečo sa niekto ponáhľa?

„Záverom uvádzam, že proces voľby kandidátov na post sudcu ESĽP ako aj sudcu Všeobecného súdu Európskej únie vyvolal v odbornej obci pochybnosti. A to najmä v otázke načasovania volieb, keďže mandát sudkyne  ESĽP Alene Poláčkovej uplynie až 28. decembra 2024.

Odsúhlasenie osôb kandidátov, ktoré vzišli z predmetných volieb na post sudcu ESĽP a Všeobecného súdu EU, je v kompetencii vlády Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že renomé Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí by nemalo byť  spochybnené z dôvodu transparentnosti a rozhodovania pri úplnosti informácií, som si Vám dovolila dať do pozornosti vyššie uvedené skutočnosti,“ uzavrela sudkyňa Jelinková Dudzíková.

Záverom

Pozn. autora:

Keď si to zhrnieme, pán podpredseda SR SR hlasoval lístkom, ktorý bol neplatným podľa pravidiel SR SR. Spolu s predsedom SR SR Jánom Mazákom ovplyvňovali výsledok voľby.

S tým, že vyhrať by mal ich kandidát. Ten nakoniec vyhral.. Potom, ako v prvý deň SR SR zvolila úplne iných kandidátov. A pán Giba neuspel.

Je v poriadku, aby takto konali predseda a podpredseda najvyššieho ústavného orgánu sudcovskej legitimity? Ako veľmi je to v súlade s princípmi právneho štátu? A zásadami demokracie? A čo si o tom myslí pani prezidentka, „ochrankyňa právneho štátu a demokracie?“

Zdroj: Právne Listy

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Predseda SR SR mal narušiť zákonný priebeh volieb na sudcu ESĽP. Vďaka čomu vyhral prezidentkin poradca!

Odoberať
Upozorniť na
7 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

KOMENTOVALI STE: