Povstanie proti juhokórejskému prezidentovi Yoon Suk-yeolovi, ktorý vyhlásil v krajine stanné právo, mu zabránilo získať diktátorské právomoci. Môže tiež pomôcť vyhnúť sa studenej vojne s Čínou.
V auguste 2023 americký prezident Joe Biden hostil juhokórejského prezidenta Yoona a japonského premiéra Kishidu Fumia na Camp Davide, kde traja oslavovali svoje „spoločné demokratické hodnoty“. Tento týždeň, menej než 18 mesiacov neskôr, sa Yoon pokúsil uchopiť diktátorskú moc v rámci puču.
Neúspešný puč
Ako sme sa dostali sem? A čo sa stalo? Udalosti sa pohli rýchlo, no kríza začala, keď Yoon v utorok večer oznámil, že zavádza výnimočný stav so stanným právom. Odvolával sa pri tom na zablokovanie Národného zhromaždenia a subverzívnu hrozbu zo strany opozície. Keď cez Soul prechádzali tanky a helikoptéry obletovali mesto, Yoon poslal vojenské jednotky do Zhromaždenia, aby potenciálne zatkli poslancov. Polícia pred budovou sa snažila zablokovať ostatných, pretože opozícia mala značnú väčšinu a mohla jeho vyhlásenie zvrátiť hlasovaním. Juhokórejčania, ktorí majú skúsenosti s porážaním diktátorov, sa okamžite zmobilizovali. Zhromaždili sa pri budove parlamentu a pomohli poslancom vstúpiť do budovy. Národné zhromaždenie čoskoro hlasovalo 190–0 za zrušenie stanného práva. Po niekoľkých hodinách Yoon oznámil, že sa vzdáva. Jeho pokus o uchopenie moci zlyhal. Pravdepodobne bude odvolaný.
Yoon, bývalý generálny prokurátor, sa stal prezidentom v roku 2022 po tesnom víťazstve nad liberálnym kandidátom Lee Jae Myungom. Jeho administratíva sa odvtedy zmietala v mnohých škandáloch a obvineniach z korupcie, niektoré sa týkajú jeho manželky Kim Keon Hee. Yoon už čelil nepriateľskému parlamentu. No po volebnom neúspechu v tomto roku, keď opozícia získala ďalšie kreslá, mal obzvlášť problémy so schvaľovaním politík. K spusteniu puču došlo, keď Národné zhromaždenie znížilo jeho preferovaný rozpočet a plánovalo odvolať šéfa štátnej audítorskej agentúry a prokurátorov, ktorí odmietli obviniť prvú dámu. Yoon je v Južnej Kórei mimoriadne nepopulárny, a to počas väčšiny jeho prezidentského obdobia. Nedávna správa uviedla, že jeho popularita vzrástla druhý týždeň po sebe, čo znie ako dobrá správa. Až kým nezistíte, že vzrástla len na 25,7 %. Jeho pokus o puč zlyhal aj preto, že nemá podporu verejnosti.
Autoritárske sklony
Toto by nemalo prekvapiť: Yoon je malý tyran. Organizoval prvý vojenský sprievod cez Soul od doby, keď bola kolegyňa Park Geun Hye ašpirujúca na diktátorku z úradu vyhnaná počas Revolúcie sviečok v rokoch 2016–17. Tohtoročná prehliadka sa niesla v duchu Severnej Kórey a predviedla balistickú strelu. Je to ironické, keďže Yoon často obviňuje svoju domácu opozíciu práve z tajného podporovania Severnej Kórey. V auguste 2023 vo svojom prejave, niekoľko dní pred návštevou Camp Davidu, Yoon varoval pred piatou kolónou „protištátnych síl“. Tie sa vraj snažia zničiť Južnú Kóreu zvnútra. „Sily komunistického totalitarizmu,“ vyhlásil, „sa vždy maskovali ako aktivisti za demokraciu, ľudské práva alebo pokrokoví aktivisti, pričom používali odporné a neetické taktiky a falošnú propagandu.“. Yoon podobne spomínal hrozbu „protištátnych prvkov“ a sympatizantov Severnej Kórey, keď oznámil vyhlásenie stanného práva.
Yoonove autoritárske sklony neunikli pozornosti. Reuters informoval o jeho obviňovaní domácich kritikov zo sympatií ku komunizmu a novinárka E. Tammy Kim varovala v The New Yorker pred Yoonovým úpadkom demokracie, najmä v otázke slobody tlače. A to vrátane razií proti novinárom, ktorí boli vnímaní ako nepriatelia administratívy. Situácia je tak zlá, že tento rok V-Dem Institute, ktorý vydáva správy o stave svetovej demokracie, zaradil Južnú Kóreu do svojho zoznamu desiatich krajín, ktoré sa stávajú autoritárskymi. Inými slovami, Južná Kórea, ktorá sa stala demokratickou až koncom 80. a 90. rokov, teraz kráča späť. Jeden graf v správe ukazuje doslovný autoritársky obrat pod vedením Yoona.
Vlastizradca?
Ak ste Američan a nevedeli ste o tomto, nie ste sami. Aj keď ste vášnivý čitateľ svetových správ, pravdepodobne ste vedeli len dve veci o Yoonovi: Kedysi spieval nekonečnú pieseň Don McLeana „American Pie“. A opravil vzťahy s Japonskom, aby pomohol USA čeliť Severnej Kórei. Prvá z týchto vecí je – bohužiaľ – pravda. Druhá časť je prinajmenšom neúplná.
Príbeh o Yoonovi, ktorý rozprával Joe Biden a niektoré americké think tanky, je ten, že je to vizionársky mierotvorca a oddaný demokrat, ktorý odložil historické napätia medzi Južnou Kóreou a Japonskom, aby podporil trojstrannú bezpečnostnú spoluprácu a odstrašil Severnú Kóreu. Spoločné vyhlásenie z Camp Davidu napríklad uvádza, že Biden „pochválil prezidenta Yoona a premiéra Kishidu za ich odvážne vedenie pri transformácii vzťahov medzi Japonskom a ROK.“. Yoon však bol ochotný rozšíriť spoluprácu s Japonskom z jasného dôvodu. Je konzervatívec z Južnej Kórey a juhokórejskí konzervatívci sú mäkkí v otázke japonského imperializmu. Prečo? Pretože mnohí z nich boli kolaboranti.
Yoonovo zmierenie s Japonskom je v Južnej Kórei kontroverzné nie preto, že ide o Japonsko ako také. Ale preto, že odmieta zodpovednosť Japonska za nútenú pracovnú silu počas vojny. Skutočne, „dohoda“, ktorá pripravila pôdu pre bezpečnostnú spoluprácu, bola v skutočnosti Yoonovým spôsobom, ako dať Južnej Kórei – a nie Japonsku – zodpovednosť za kompenzáciu obetí koloniálnej okupácie. Toto nie je dávna história. Okolo 1 800 bývalých nútených pracovníkov je stále nažive v Južnej Kórei.
Bábka Spojených štátov
A zatiaľ čo Južná Kórea a Japonsko sú susedmi Severnej Kórey a podliehajú jej raketovým testom, trojstranná spolupráca má väčšie ciele. Je zameraná na Čínu, podobne ako dohoda AUKUS, ktorá poskytuje Austrálii útočné ponorky, a všeobecná zahraničná politika Bidena. V podstate Biden vnímal Yoona ako vhodný nástroj pre svoju globálnu stratégiu veľmocenskej konkurencie. Rovnako ako väčšina juhokórejských konzervatívcov, Yoon sa zhoduje so Spojenými štátmi v oblasti zahraničnej politiky a bol považovaný za spoľahlivého partnera proti Číne. Od svojho nástupu k moci v roku 2022 USA rozšírili svoju prítomnosť v severovýchodnej Ázii a neustále sa zapájali do vojenských cvičení – niektoré z nich sú teraz trilaterálne spoločné cvičenia. Oficiálne má Amerikou vedená bezpečnostná spolupráca za cieľ odstrašiť Severnú Kóreu, ale v konečnom dôsledku sa zameriava na vytvorenie regionálneho protičínskeho bloku.
V Spojených štátoch bola studená vojna vykreslená ako boj medzi komunizmom a „slobodným svetom“. Ale samozrejme, „slobodný svet“ bol zavádzajúci termín. Iste, blok USA obsahoval liberálne demokracie, ale tiež krajiny pod diktátorskou vládou – ako napríklad Južná Kórea. Washington podporoval týchto diktátorov, pretože boli považovaní za spoľahlivých antikomunistov, čo umožnilo ich krajine byť použitou ako figúrka v širšej hre o kontrolu sovietskej moci.
Bidenov omyl
Nemám rád jednoduché porovnania so studenou vojnou, ale tu sa tento spojitý kontext zdá byť opodstatnený. Bidenova administratíva, rozhodnutá čeliť Číne, prehliadla Yoonove autoritárske črty, pretože bol prínosom v súťaži veľmocí. V ozvene rétoriky studenej vojny Biden vykreslil nepopulárneho a tyranského lídra ako zástancu demokracie, v stávke bol predpoklad, že Yoon nikdy nezájde až tak ďaleko, aby priamo odhalil tento podvod. Biden sa mýlil.
Ak existuje nejaké pozitívum v tejto celej záležitosti, je to to, že Yoonov amatérsky pokus o puč navždy spojí jeho politiku s autoritárstvom. Trojstranná bezpečnostná spolupráca bola už aj tak kontroverzná v Južnej Kórei. Teraz môže byť rádioaktívna. V tomto zmysle by sme mali všetci poďakovať obyčajným Juhokórejčanom, ktorí nielenže zabránili Yoonovým diktátorským ambíciám, ale potenciálne aj cieľom USA, ktoré mohli viesť k vojne s Čínou. Za to je svet veľkým dlžníkom Južnej Kórei.
Zdroj: The Nation
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Juhokórejskí protestujúci zabránili nielen pokusu o štátny prevrat, ale aj potenciálnej vojne s Čínou