Parlament má v pláne prijať zákonnú úpravu činnosti časti mimovládnych organizácií. Podľa návrhu poslanca Lučanského by sa mali niektoré ich aktivity nazvať lobingom a podľa toho sa označovať v registroch stretnutí a aktivít.
Neznie to síce úplne scestne, ale je to krkolomná úprava, ktorá môže priniesť viac problémov ako hocijakého úžitku. A bohužiaľ, nie je to jediný príklad, ako sa kvôli ťažkopádnemu prístupu nedarí robiť aj veci, ktoré objektívne treba.
Koalícii sa do sofistikovaných riešení nechce
Konkrétne život politických mimovládok nepochybne viac svetla potrebuje. Tieto organizácie majú pomerne veľkú moc. Jednak informačnú, pretože ich výroky vedia vo veľkom prebrať médiá.
A jednak regulačnú – veď viaceré mimovládky sú priamo napojené na veľké korporátne štruktúry. Napríklad projekt Demagog.sk robí fact-checking, podľa ktorého potom riadi zobrazovanie príspevkov firma Meta, pod ktorú spadá Facebook.
To je ohromná moc, ktorú má v rukách niekoľko študentov a pár ďalších verejnosti úplne neznámych ľudí, ktorí sú „analytikmi“ projektu. Ten je jednou z aktivít Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť-SGI, ktorý kedysi založil Miroslav Beblavý, neúspešný pravicový politik. Medzi sponzorov inštitútu patrila Nadácia otvorenej spoločnosti, no i ďalšie zaujímavé zdroje. Činnosť Demagog.sk má pritom značne politický nádych.
Cestou, ako vniesť do prostredia viac svetla je urobiť presne to. Sprísniť povinnosť informovať o finančných zdrojoch, a zverejňovať komplexné správy o stave mimovládneho sektora. V nich primeraným spôsobom zvýrazniť, ak sú niektoré mimovládky dominantne sponzorované zo zahraničných zdrojov a poukázať na to, z ktorých zdrojov. Tieto informácie totiž treba nielen zbierať, ale aj inteligentne spracovať a komunikovať.
Koalícii sa však toto robiť nechce, najradšej by všetko vyriešila jednoduchou právnou úpravou, ktorá by odčlenila „zlé“ mimovládky od „dobrých“. To však nejde.
Doteraz nie sú vyriešené ani médiá
Mimovládka môže pokojne robiť pomerne podvratnú činnosť a byť platená formálne z domácich zdrojov a, naopak, iná môže byť platená z nejakého zahraničného zdroja a venovať sa veľmi záslužnej činnosti.
Navyše, a to treba tiež zdôrazniť, nie každá mimovládna aktivita, ktorá je koaličným politikom nepríjemná, je pre štát či spoločnosť neužitočná.
Proste, vládnej koalícii sa nechce robiť to, čo robí práve časť mimovládneho prostredia. Trpezlivé zbieranie informácií a rozsiahla, pomerne sofistikovaná komunikačná činnosť.
To isté platí pre mediálnu oblasť. Už niekoľko mesiacov sa vládni činitelia len vyhrážajú, ako idú regulovať médiá, no zatiaľ sa toho veľa neudialo. Doteraz sa nevedeli dohodnúť, čo presne s verejnoprávnymi médiami. Takisto doteraz nevyriešili, ako by mala fungovať Rada pre mediálne služby. Ako sprísniť médiám pravidlá fungovania, ako to vyhodnocovať a ako ich postihovať.
Pritom naozaj platí, že postupovať treba opatrne. Médiá treba „biť“ objektívne – prísne ukázať, kde nehovoria pravdu a kde manipulujú. Ak sa nenastaví systém objektívnych kritérií, ale bude len snaha cez štátne orgány ísť médiám „po krku“ môže sa stať, že koalícia stvorí Frankensteina, ktorý sa jedného dňa, napríklad po voľbách, obráti proti nej.
Sľuby by bolo dobré plniť. Aj tie o vyšetrení pandémie
V neposlednom rade tu máme problém, a naozaj veľký, s pandémiou. Toto obdobie doteraz nebolo zodpovedne vyšetrené. Namiesto toho prebehlo pár zmätených tlačoviek, kde sa napríklad strašili ľudia, ktorí potrebujú transfúziu krvi.
Mohlo by vás zaujímať:
Už je viac ako rok po voľbách a vlastne sme sa ako verejnosť nič naozaj konzekventné nedozvedeli. Áno, prešla určitá amnestia, tiež, mimochodom, pomerne neskoro, ale to naozaj na vyrovnanie sa s daným obdobím nestačí. Suverenita krajiny sa neodvíja od silných rečí. Ale od toho, do akej miery si ju inteligentnou politikou vieme aj naozaj vydobyť.
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Vláda sľúbila viac suverenity. Zatiaľ sa darí s rozpakmi