Je to ako gigantická, monštrózna geopolitická hojdačka s jadrovým pachom v pozadí. Ukrajinský prezident Vladimír Zelenskyj vyjadril pripravenosť začať rokovať s Rusmi o prímerí. S tým, že už nebude tvrdiť, že Ukrajina by vedela dobyť späť územia, ktoré stratila. Vyzeralo to, pred pár dňami, že mier je takmer na dosah.
Potom ale prišiel zo Západu tvrdý tlak na pokračovaniekonfliktu. Šéf NATO Mark Rutte vyhlásil, že teraz nie je čas špekulovať o mieri, treba zvýšiť prílev zbraní na Ukrajinu.
Čo to pripomína?
Je to ako na jar roku 2022, keď sa vyjednávači oboch strán fakticky dohodli na podmienkach prímeria. Rusko bolo ochotné ďalej rokovať o postavení Donbasu výmenou za garancie, že Ukrajina sa vzdá vstupu do NATO.
Potom ale do Kyjeva priletel vtedajší britský premiér Boris Johnson, niečo povedal Zelenskému, a bolo po mierových rokovaniach.
Propaganda sa snaží tvrdiť, že mieru sa akosi vzdala samotná ukrajinská strana. Ale to odporuje príbehu rokovaní ako ho pred časom priznal Naftali Bennett, ktorý ako vtedajší izraelský premiér rokovania čiastočne zaštiťoval. Pravda, aj on po jednom prekvapujúco otvorenom interview, keď sa v dobrej nálade otvoril, už neskôr odmietol o tejto téme ďalej hovoriť.
Čo ak sa zrúti front?
Je zjavné, že aj na Západe silnejú snahy konflikt začať kočírovať k nejakému ukončeniu. Už je to celé príliš krvavé. Veď dokonca bývalý šéf NATO Jens Stoltenberg tiež vyslal Zelenskému signál výzvou, aby sa Kyjev prestal snažiť o znovu dobytie stratených území, pretože to nemá zmysel. A to Stoltenberg kým bol v kresle šéfa NATO poslušne tlačil Kyjev do pokračovania vojny.
No na druhej strane zjavne existujú sily, ktorým pokračovanie konfliktu vyhovuje ešte aj v momente, keď hrozí prelomenie frontu a teda „ťažký prúser“. A to, že sa ruské vojská niekde začnú dostávať na nechránené otvorené pláne, kadiaľ už budú môcť rýchlo pokračovať smerom na veľké mestá ako Záporižie či Dnipro.
Dlh aj demografická katastrofa
Navyše, Rusko medzitým pomerne efektívne paralyzuje energetickú infraštruktúru krajiny, Drží sa neoficiálnych dohôd s Kyjevom, a bombarduje len rozvody, nie samotné elektrárne (tento konflikt je rozhodne viac v rukavičkách, ako to, čo predviedlo napríklad NATO v Juhoslávii), takže škody nebudú až také dlhodobé. Ale krajine hrozí zlá zima.
Mohlo by vás zaujímať:
Ukrajina je už dnes po uši zadľžená. „Dobrý deduško Západ“ jej totiž veľkú časť „pomoci“ dáva vo forme pôžičiek. Hrozí jej demografická katastrofa vybíjaním mladých mužov a odchodom mladých žien na Západ.
A pritom ju niektoré kruhy na Západe stále tlačia do pokračovania jasne prehratej vojny. Dokedy?
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Ako ďaleko je Západ ochotný zájsť v ničení Ukrajiny?