Najlepším biznisom je byť kajúcnik. Svoje o tom vie aj známy podnikateľ v gastrobiznise. Ktorý musel zaplatiť viac ako 230 – tisíc eur trojici z finančnej správy, aby mal pokoj od demonštratívnych razií daniarov v podnikoch plných zákazníkov a pred očami zamestnancov. Prípad nerieši nik iný, ako „elita polície“ vyšetrovateľ Pavol Ďurka. Tento „spravodlivý Apač,“ v brutálnych mafiánskych praktikách vidí korupciu. Kajúcnikov si zaväzuje k spolupráci, chráni ich pred väzbou, vysokým trestom a nálepkou násilníkov. Všetko sa to deje pod dohľadom
prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom.
Mohlo by vás zaujímať
„Naši chlapci Apači“
Vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka je trestne stíhaný za to, že spolu s kolegami plánovali, ako vznesú vymyslené obvinenie voči šéfke inšpekčného tímu Diane Santusovej a iným. Zároveň bol mimoriadne povýšený do hodnosti podplukovníka(zrejme za tieto zásluhy) a patrí do skupiny takzvaných čurillovcov.
Ide o policajta, ktorý na známych nahrávkach z kancelárií NAKA uvažoval, že by mohli Santusovej
podpáliť auto, alebo jej dať aspoň na vozidlo čierne GPS, aby ju vedeli lokalizovať.
Hanniker a Čech
Tento vraj elitný policajt ešte 17. mája začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol obvinenie voči bývalému šéfovi boja proti daňovým podvodom, Ladislavovi Hannikerovi za pokračujúci obzvlášť závažný zločin prijímanie úplatku, bývalému viceprezidentovi Finančnej správy SR Danielovi Čech a bývalému šéfovi bratislavských colníkov Milanovi Guťanovi za pokračujúci prečin
nepriamej korupcie.
Litera zákona
Náš Trestný zákon hovorí jasne- trestný čin prijímanie úplatku: „Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu
prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.“
Pričom trestný čin nepriamej korupcie podľa litery zákona spácha ten, „kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že
podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil.„
AKCIA PILÁT
Išlo o akciu, ktorá bola v spriaznených médiách vedením policajného zboru na čele s politicky angažovaným Štefanom Hamranom prezentovaná pod názvom Pilát. Všetci traja obvinení zastávali ozaj veľmi významné funkcie na Finančnej správe SR a okrem slušného príjmu v štátnej správe si zjavne prilepšovali vyberaním výpalného od úspešných podnikateľov.
Peter Štecko
V prípade figuruje majiteľ známych sietí gastro prevádzok Peter Štecko, ktorý vo veci podal trestné oznámenie. Pavol Ďurka ho zatiaľ trestného stíhania ušetril a podmienečne mu vznesenie obvinenia odložil.
„Výpalné sme skorumpovaným ľuďom z finančnej správy platili výlučne z obavy opakovanie teatrálnych ozbrojených zásahov v našich podnikoch plných hostí, ktoré nás mimoriadne
poškodzovali v očiach zákazníkov aj zamestnancov.
Oznámiť sme to nemali kde, keďže sme boli „vypaľovaní“ priamo vedúcimi pracovníkmi silových zložiek.
Oznámenie na políciu sme podali pred dvoma rokmi ihneď po tom, ako sa zmenilo jej vedenie. Je smutné, že v 90. rokoch a na prelome tisícročí sme nemohli podnikať bez výpalného mafii a v novom storočí nás „vypaľoval“ štát a jeho skorumpovaní úradníci. Asi je to cena za úspech, ktorý sa v našom regióne neodpúšťa,…“ vyjadril sa Štecko sa pre portál Aktuality.sk.
Známi kajúcnici
Iba si pripomeňme, že z Daniela Čecha sa po tom ako ho v decembri 2020 uväznili v rámci akcie Judáš, sa stal kajúcnik a za odmenu sa v apríli 2021 dostal spoza mreží. O niekoľko dní na to, mu Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom.
A za prijímanie úplatku ho odsúdili na trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky a peňažný trest vo výške 30 -tisíc eur. Dá sa teda očakávať, že aj v tomto prípade
sa prizná a bude vypovedať proti spoluobvineným.
Suchoba
Celý prípad stojí na výpovedi ďalšieho kajúcnika podnikateľa v IT biznise, Michala Suchobu, ktorému Pavol Ďurka podmienečne odložil vznesenie obvinenia.
V kauze vypovedá aj iný, ďalší známy kajúcnik František Imrecze, ktorý zastával post riaditeľa prezidenta finančnej správy. Vo februári ho odsúdili za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou lehotou päť rokov a peňažný trest vo výške 202 – tisíc eur.
V prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia. Ako už býva pri kajúcnikoch
zvykom, aj v tomto prípade Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom.
Za odmenu za to, že nešiel sedieť do basy, vypovedá v rôznych prípadoch proti mnohým ľuďom, na ktorých NAKA a špeciálna prokuratúra ukážu prstom.
O čo ide v prípade akcie Pilát?
Vo februári 2017 colníci vtrhli do prevádzok známej siete reštaurácií Medúza Group plnej zákazníkov a pred očami hostí a zamestnancov pobrali registračné pokladnice.
Podľa uznesenia podpísaného vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom, po akcii colníkov majiteľ gastro prevádzok Peter Štecko kontaktoval podnikateľa Michala Suchobu, ktorého sa pýtal, prečo sa akcia robila takým demonštratívnym a teatrálnym spôsobom.
Následne Ladislav Hanniker prostredníctvom Suchobu poslal Šteckovi odkaz, že ak nechce, aby sa podobné problémy opakovali, mal by platiť mesačný paušál vo výške 7. 500 eur.
Štecko zo strachu o krach biznisu aj o seba a svoju rodinu s platením paušálu súhlasil a takto platil približne dva roky. Každý mesiac, dával peniaze v obálke Suchobovi, ktorý ich odovzdával Hannikerovi.
Naviac v lete a na konci roka, mal majiteľ reštaurácií pridávať aj takzvané „dovolenkované“ a „vianočné“. Spolu mal takto vyplatiť 210-tisíc eur. Vyplácanie Hannikera malo fungovať do
konca októbra 2019, keď sa zaviedli povinné kasy a Štecko prestal platiť výpalné.
„Podarená partička“
Následne sa cez Michala Suchobu ohlásil Daniel Čech. Najprv mal Suchobovi povedať, že by bolo dobré, ak by Peter Štecko v platbách pokračoval a hrozil, že do reštaurácií siete Medúza môže prísť ďalšia kontrola podobná tej z roku 2017 so zameraním na drogy, cigarety a alkohol.
Štecko teda súhlasil s paušálom vo výške 3. 500 eur mesačne, ktoré platil prostredníctvom Suchobu. Čech mal v roku 2020 za päť mesiacov prijať 14-tisíc eur, ktoré boli určené pre zatiaľ
neidentifikovaných colníkov.
Po zadržaní Daniela Čecha v decembri 2020 sa Petrovi Šteckovi mal ozvať bývalý šéf bratislavských colníkov Milan Guťan a odporučil mu pokračovať v platbách. Štecko odovzdal Guťanovi dvakrát po 5- tisíc eur. Podnikateľ Peter Štecko trojici výpalníkov z finančnej správy teda spolu zaplatil 234- tisíc eur.
Z vydierania je korupcia
Podľa trestne stíhaného vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku je opísaný dej korupcia, za ktorú podľa Trestného zákona hrozí 10 rokov až 15 rokov pre Ladislava Hannikera a tri až osem rokov pre Daniela Čecha a Milana Guťana.
Vyšetrovateľ s prokurátorom pre obvinených ani nenavrhovali väzobné trestné stíhania a všetkých ich prepustili zo zadržania. V skutočnosti však opísaný skutok nie je nič iné, ako špinavá výpalnícka praktika.
Podnikateľ bol dotlačený hnusným spôsobom predstaviteľmi štátneho orgánu, ktorí konali iba vo vlastných prospech, aby im platil do súkromného vrecka a za to ušetrili jeho
podniky od teatrálnych razií.
Takéto konanie náš Trestný zákon kvalifikuje ako vydieranie a dalo by sa hovoriť aj o zločineckej skupine!
A v takomto prípade NAKA a špeciálna prokuratúra žiadajú väzbu a súdy im idú po ruke.
Vydieranie je násilný trestný čin, tresty by boli vzhľadom na výšku škody o veľa vyššie a o podmienečných trestoch by nemohla byť ani reč.
Pozrime sa, čo hovorí Trestný zákon, výška trestu sa odvíja od škody a to či trestný čin spáchal
jednotlivec, alebo organizovaná či zločinecká skupina.
Malá škoda ja prevyšujúca sumu 266 eur. Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy teda 2.660 eur. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok 266. 000 takej sumy.
Trestný zákon kvalifikuje vydieranie nasledovne: „Kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel.“
Za „obyčajné“ vydieranie hrozí trest na dva roky až šesť rokov.
Štyri roky až 10 rokov hrozia, ak páchateľ spácha čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, alebo a spôsobí ním väčšiu škodu.
Na 10 rokov až 20 rokov sa páchateľ potrestá, spôsobí ťažkú ujmu na
zdraví alebo smrť, alebo značnú škodu.
Na 20 rokov až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie páchateľa odsúdia, ak spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia(zločinecká alebo teroristická skupina).
„Spravodlivosť po našom“
V prípade akcie Pilát je škoda vyčíslená na 234 – tisíc eur a podľa skutkov opísaných v uznesení je možné hovoriť aj o zločineckej skupine aj závažnejšom spôsobe konania.
Obvineným, ktorý vyberali výpalné, by tak nepomohlo ani priznanie, ani spolupráca s OČTK a ani výpovede proti ďalším osobám. teda v prípade, že by OČTK dodržiavali zákon.
„Uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu je možné v konaní o dohode o vine a treste, alebo obvinenému, ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie či trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny aj obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou.
No znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi,“ hovorí Trestný zákon.
Pri dohode o vine a treste je možné trest znížiť o jednu tretinu pod dolnú hranicu. Podmienka by však v tomto nepripadala do úvahy, keďže podmienečný trest je možné uložiť maximálne na
päť rokov.
Najlepším biznisom je byť kajúcnik
Opísaný prípad podnikateľa Petra Štecka je extrémne nebezpečný. Žiaľ určite nie je ojedinelý a poškodených je omnoho viac. Toto bola totiž pracovná metóda niektorých predstaviteľov finančnej správy.
A na miesto toho, aby sa štát v zastúpení OČTK, v tomto prípade konkrétne vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry vysporiadal s trojicou mafiánskych výpalníkov tak ako sa patrí, ponúka im úľavy v podobe miernejšej právnej kvalifikácii skutkov, za ktoré hrozia nižšie tresty a nejde o násilný trestný činy.
Stojí za zamyslenie, či takýmto konaním zo strany vyšetrovateľa a prokurátora nebola naplnená skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Prípad Bopal
Prípad Pilát pripomína kauzu Bopal, ktorú rovnako vyšetroval Pavol Ďurka. Majiteľ firmy na výrobu okien, Dušan Bočka pocítil praktiky partičky združenej okolo bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy SR Ľudovíta Makóa, ktorá bola zameraná na vypaľovanie podnikateľov.
„Svätá trojica“
Trojici zloženej z bývalého námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňu, šéfa
kontra rozviedky SIS Peter Gašparovič a policajta Ladislava Vilčana zaplatil 200– tisíc eur.
V rámci akcie Judáš ich v decembri 2020 obvinili z vydierania a hrozil im trest na 20 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. S právnou kvalifikáciou vyšetrovateľa sa stotožnil prokurátor, následne aj Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval o väzbe.
A Daniel Lipšic
Boris Beňa, ktorého zastupoval ako advokát súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, začal spolupracovať s OČTK a následne skutok vydierania prerekvalifikovali na korupciu. Je tiež potrebné sa zamyslieť, či by ich vzal súd do väzby, ak by boli obvinení pre korupčný trestný čin. Asi nie. A OČTK by tak nezískali kajúcnika Beňu na spoluprácu…
Beňovi v máji 2021 súd schváli dohodu o vine a treste na tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov a dostal aj peňažný trest 14-tisíc eur.
Okrem kauzy Bodal ho potrestali aj za vynášanie informácií bývalému šéfovi daňových kriminalistov Makóvi a bývalému siskárovi Františkovi Böhmovi.
ŠTS
Špecializovaný trestný súd v októbri 2021 Gašparovičovi uložil 11-ročný trest v stredne prísnom väzení a peňažný trest 50-tisíc eur.
Vilčan dostal 10 rokov väzenia v stredne prísnom väzení a 40-tisíc eur peňažný trest, okrem toho mu prepadlo vozidlo.
Obžalovaní sa však proti verdiktu odvolali a Najvyšší súd SR vlani v marci rozsudok zrušil a tresty im zmiernil.
Gašparovič dostal 22 mesiacov vo väzení za nepriamu korupcii a 20-tisíc eur finančný trest. Vilčanovi vymerali 20 mesiacov väzenia v ústave s minimálnym stupňom stráženia,
peňažný trest 16-tisíc eur a prepadnutie vozidla.
Takto nejako vyzerá „očista,“ „spravodlivosť,“ „právny štát,“ a „svedomití a poctivá práca našich elitných chlapcov.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
„Čurillovci“ a ÚŠP opäť v akcii: Pomoc kajúcnikom na úkor majiteľa, ktorý sa nechcel nechať vydierať!