Na začiatku bolo pexeso. Čo je na konci? Vláda, ktorá prišla k moci po voľbách v roku 2020 mala ako jednu zo svojich priorít pozatvárať „smerácku mafiu“. Sme v októbri 2023, o 3 a pol roka neskôr a práve bola vymenovaná nová vláda, na čele s premiérom Róbertom Ficom.
Na začiatku bolo pexeso
Začalo to pexesom veroniky Remišovej, skončilo masívnym tichým odporom verejnosti, ktorý sa prejavil výsledkom vo voľbách.
Za spravodlivé Slovensko bez korupcie. Zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Takýmito heslami predstavovala Veronika Remišová svoje takzvané pexesá, tesne po voľbách v roku 2020. Platil zákon 3 a pol roka naozaj pre všetkých rovnako?
Igor Matovič, od prvého momentu, keď zasadol na premiérske kreslo, sa netajil svojou motiváciou pozatvárať čelných predstaviteľov strany SMER-SSD. Vytvoril záštitu vyšetrovaniu káuz. Iniciatívu prebral minister vnútra Roman Mikulec a jeho predĺžená ruka, policajný prezident. Najprv to bol Peter Kovařík, ktorý je dnes trestne stíhaný, práve pre svoju aktivitu pri jednej z káuz. Neskôr sa policajným prezidentom stal Štefan Hamran.
Na všetko dohliadal Daniel Lipšic, špeciálny prokurátor. Vyšetrovala skupina vyšetrovateľov, dnes známa pod menom „čurillovci“.
Očistec
Prvou bola kauza Očistec. NAKA odviedla v putách 5. novembra 2020 Tibora Gašpara a s ním aj niekoľko ďalších policajných funkcionárov, jeho priamych podriadených, bývalého šéfa NAKA Petra Hraška, niekdajšieho riaditeľa jej protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera, riaditeľa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka či riaditeľa spravodajskej jednotky NAKA Mariána Zetochu.
Obvinili ich zo založenia zločineckej skupiny pod vedením nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, z korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa. Súčasťou skupiny mal byť okrem Bödöra aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Po takmer roku sa rozhodovalo o predlžovaní väzby pre Gašpara a spol. Prokurátor Repa, o ktorom obvinení predstavitelia Smeru tvrdia, že je súčasťou skupinky vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov, ktorá pracuje pod taktovkou Daniela Lipšica a používajú nezákonné praktiky, chcel pre účely predĺženia väzby pred súdom využiť aj takzvanú nahrávku z poľovníckej chaty. Tá vznikla protizákonne, s vymysleným, zástupným dôvodom pre odpočúvanie špičiek Smeru a ich advokátov. Sudca však túto nahrávku nepovolil a Tibor Gašpar putoval na slobodu.
Kauza Očistec skončila prerušením trestného stíhania Tibora Gašpara a spol.
Ďalšie obvinenia Tibora Gašpara
Medzitým T. Gašparovi pribudlo ďalšie obvinenie. 1. marca 2021 bol obvinený zo zločinu vydierania v kauze trenčianskeho baru Fatima. Spolu s ním polícia obvinila aj bývalého riaditeľa NAKA Petra Hraška, ex-riaditeľa protikorupčnej jednotky NAKA Róberta Krajmera a bývalú sudkyňu Moniku Jankovskú.
Mohlo by vás zaujímať:
So skupinou funkcionárov z Očistca, bol Gašpar obvinený aj v apríli 2022, z účasti v zločineckej skupiny pod vedením Roberta Fica. Súčasťou tejto skupiny mal byť aj Robert Kaliňák a opäť aj Norbert Bödör.
Mýtnik
Ďalšou z káuz ktorú otvorila vláda po marci 2020 je Mýtnik. Tu sú hlavnými postavami Jozef Brhel, jeho syn, bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, a ďalší. Obvinenia sa týkajú údajných predražených IT tendrov na finančnej správe. Proti obvineným vypovedali svedkovia, kajúcnici F. Imrecze a kľúčový svedok P. Suchoba. V kauze ako svedok vypovedá aj Peter Kažimír. Toho sa prípad týka iba svedeckou výpoveďou Františka Imreczeho, ktorý Kažimíra spomenul.
Božie mlyny
Obvinenia v tejto kauze sa týkajú rôznorodej trestnej činnosti, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu podplácania.
Všetko sa začalo v septembri 2020 vyšetrovaním zločineckej skupiny takáčovcov. Vtedy zadržali aj bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa a bývalého príslušníka SIS Františka Böhma. Na základe ich výpovedí následne zadržali a obvinili D. Kováčika. Tomu neskôr pribudli aj ďalšie obvinenia.
Judáš, Bödörovci
Ďalšou podstatnou bola kauza Judáš. Tú spustila NAKA v decembri 2020. Pôvodne obvinili deväť osôb. Jedným z obvinených bol aj policajný exprezident Milan Lučanský. Lučanskému vzniesli obvinenie z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Len niekoľko týždňov po vzatí do väzby, zomrel Lučanský za záhadných okolností vo väzbe. Ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková 29. decembra 2020, oznámila, že bývalý policajný prezident si siahol v cele na život a o deň neskôr zomrel v nemocnici v Prešove.
Jedným z hlavných spojovacích bodov medzi údajnou trestnou činnosťou a politikmi Smeru je rodina Bödörovcov. Tých sa polícia snažila obviniť vo viacerých kauzách, ktoré súvisia s politikmi Smeru. Syn vplyvného nitrianskeho podnikateľa bol prvýkrát zadržaný v rámci akcie Dobytkár. Spolu s ďalšími osobami ho obvinili z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Najvyšší súd ho poslal do väzby a medzitým mu pribudli aj ďalšie obvinenia, v kauzách Očistec a Judáš. Bödör je stíhaný na slobode.
Bödörovi bolo vznesené obvinenie aj 19. apríla 2022, pre účasť v údajnej zločineckej skupine pod vedením Roberta Fica. Hovoríme o kauze známej ako Súmrak. Súčasťou tejto skupiny mal byť aj Robert Kaliňák a Tibor Gašpar.
Súmrak
Kauza Súmrak je o obvinení špičiek Smeru, R. Fica a R. Kaliňáka. Tých polícia obvinila zo zločin založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Fico bol obvinený aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, aj z toho, že vyzradili daňové tajomstvo. Prokuratúra obom dávala za vinu, že zneužili svoje politické postavenie, získali informácie o firme Andreja Kisku či Igora Matoviča a využili ich v politickom boji.
Medzitým prvostupňový súd Andreja Kisku uznal vinného z daňového podvodu.
Súmrak skončil zrušením obvinení všetkým údajným hlavným aktérom, R. Ficovi, R. Kaliňákovi, T. Gašparovi aj N. Bödörovi. Generálna prokuratúra obvinenia zrušila na základe mnohých porušení zákona pri vyšetrovaní a „vágnom opise skutkov“, z ktorých boli aktéri obvinení. Predstavitelia Smeru celú dobu tvrdili, že nevedia, z čoho sú vlastne obvinení.
V posledných dňoch padlo dokonca súdne rozhodnutie a štát sa musí ospravedlniť R. Kaliňákovi za nezákonné držanie vo väzbe.
Kaifáš
Ku kauzám s biblickými názvami patrí aj kauza Kaifáš. Tam išlo o obvinenie advokáta blízkeho špičkám Smeru. Mareka Paru obvinili, že pomáhal údajnej zločineckej skupine okolo oligarchu Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara. V prípade sa však po mesiacoch zistili závažné procesné chyby, na ktoré Para upozorňoval. Následne podal sťažnosť. „Sťažnosť bola podaná proti uzneseniu ŠTS, ktorým odmietol obžalobu podanú na M. P. a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania z dôvodu zistenia závažných procesných chýb, najmä porušenia práva na obhajobu,“ vysvetlila v júli 2023 Veronika Marková z tlačového oddelenia NS SR.
Bez kajúcnikov by neboli ani procesy
Pri vyšetrovaní vsadil systém pod vedením Romana Mikulca a Márie Kolíkovej všetko na takzvaný inštitút kajúcnika. Bez kajúcnikov by neexistovali obvinenia ani kauzy.
Existujú vážne podozrenia, že inštitút kajúcnika bol pri vyšetrovaniach zneužívaný. Kajúcnici boli údajne inštruovaní, čo majú ku kauzám a obvineným hovoriť. Existujú podozrenia, že výpovede voči obvineným vysokopostaveným politikom Smeru a iným vplyvným osobám boli vykonštruované a pripravené podľa akéhosi scenára.
Schôdzka v SIS a správa SIS
Jedna z najväčších indícií smerujúcich k tomu, že kauzy ako Božie mlyny, Mýtnik, Očistec, Judáš, boli manipulované a k nim boli vyrábané a prispôsobované aj svedecké výpovede pre kajúcnikov, je správa SIS, ktorá obletela Slovensko v roku 2021. Správu SIS v utajenom režime prečítal Boris Kollár v parlamente v máji 2021.
Správe predchádzala kauza stretnutia mocných štátu, ktoré zorganizoval premiér E. Heger a zúčastnila sa na ňom aj Zuzana Čaputová. Na stretnutí vtedy bol aj predseda parlamentu Boris Kollár, minister vnútra Roman Mikulec, riaditeľ polície Peter Kovařík a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Keď sa informácia o stretnutí „prevalila“, prezidentka SR o schôdzke klamala a tvrdila, že predmetom stretnutia neboli žiadne „živé“ kauzy.
Vyšetrovatelia čurillovci boli medzičasom obvinení, prezidentka sa ich však zastala. Neskôr, pre konflikt práve pre čurillovcov musel odísť z funkcie aj poverený minister vnútra Ivan Šimko. Ten mal výhrady voči tomu, aby sa vyšetrovateľ Ďurka stal šéfom inšpekcie. Tesne po voľbách sa podľa informácií Smeru ničili na úrade dôkazy o trestnej činnosti čurillovcov, s vedomím Ódora a prezidentky.
Tím Oblúk a Santusová
S kauzou správy SIS súvisí aj tím Oblúk a Diana Santusová. Práve táto vyšetrovateľka sa pustila do vyšetrovania protiprávnych postupov skupiny vyšetrovateľov, ktorí pracovali na kauzách špičiek Smeru. Boli nasadené aj odposluchy, ku ktorým sa dostali aj predstavitelia strany SMER-SSD a z ktorých čerpali na svojich tlačových konferenciách. Z odposluchov vyplynulo, že čurillovci za pomoci D. Lipšica a R. Mikulca vytvárali rámce káuz a im podriadení vyšetrovatelia zas svedecké výpovede. Svedkovia, mnohokrát kajúcnici, boli potom inštruovaní ako vypovedať.
Do vyšetrovania Santusovej v tom čase hrubým spôsobom vstúpil policajný prezident Kovařík, ktorý údajne na priamy pokyn ministra Mikulca zmaril policajný zásah Diany Santusovej. Pri ňom mali byť zadržaní dôležití svedkovia, Peter Petrov, Matej Zeman a Csaba Dömötör. Zadržanie týchto osôb skončilo tak, že pripravené policajné komando sa muselo nečinne pozerať, ako im podozrivá osoba uniká z domu pred očami. Kovařík dal totiž pokyn, aby zásah Santusová okamžite zastavila.
Santusová v tom čase napísala aj otvorený list ako sťažnosť. Ako informovala vtedy aj SITA, otvorený list Santusová adresovala prezidentke SR Zuzane Čaputovej, predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi, predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi a niektorým poslancom NRSR a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR.
Kovařík je za zmarený zásah dnes obžalovaný. Jeho funkciu po ňom prebral Š. Hamran. Santusová bola odvolaná z funkcie a preložená na východné Slovensko.
Na protiprávne konania upozorňovali mnohí
Na skutočnosti okolo kajúcnikov a vykonštruovaných svedectiev pravidelne upozorňovali zástupcovia strany SMER-SSD aj so svojím tímom právnikov na tlačových konferenciách. Zaujímavosťou v tejto súvislosti je, že médiá hlavného prúdu zásadne neinformovali o skutočnostiach, ktoré predstavitelia najväčšej opozičnej strany prinášali a tlačové konferencie ani sekvencie z nich nevysielali.
Neboli to však iba politici, ktorí upozorňovali na protiprávne konanie vyšetrovateľov. Na „vyrábanie dôkazov“ upozornil aj dekan právnickej fakulty UK Eduard Burda v rozhovore pre HN. Informáciu priniesol aj eReport. Burda sa v rozhovore vyjadril takto: „V konečnom dôsledku politici, ktorí dopredu mediálne prezentovali iných politikov alebo osoby, ktoré by podľa nich mali byť postihnuté v rámci trestného konania, si tým dali vlastný gól. Takéto správanie samo osebe vyvolávalo otázniky, či to nie je spolitizované, či nepôjde o trestné konanie na politickú objednávku proti konkrétnym osobám. Politici, ktorí takto konali, akoby dopredu vrhli tieň, že orgány činné v trestnom konaní budú viesť voči nimi označeným osobám politické procesy.“
Eduard Burda svojím vyjadrením narážal na Veroniku Remišovú a jej pexeso. Veľmi skoro po zverejnení Remišovej pexesa sa veci dali do pohybu. Všetky trestné prípady sa buď priamo týkali politických špičiek Smeru, alebo sa týkali ľudí, ktorí s nimi úzko spolupracovali. Do konca roka 2020, teda pol roka po voľbách, sa začali vyšetrovať prvé kauzy.
Kajúcnici
V spomínaných kauzách výrazným spôsobom figurujú svedkovia – kajúcnici. Bez nich by neboli ani dôkazy, ani obvinenia. Mnohé zo spomínaných káuz stoja práve a iba na výpovediach kajúcnikov. Zaujímavosťou je, že mnohí z nich sú akísi „univerzálni“ svedkovia, to znamená, že vypovedajú vo viacerých z týchto káuz.
V kauze Mýtnik, ale aj iných, napríklad figuruje bývalý prezident Finančnej správy, František Imrecze. Ten je vďaka svojim výpovediam na slobode. Nikto nesiahol na jeho majetok. Ten mu dokonca orgány, práve naopak, umožnili predať. Neskôr prestal figurovať medzi obžalovanými v kauze Mýtnik.
Azda najznámejším kajúcnikom je Ľudovít „Lajoš“ Makó. Bývalý šéf daňových kriminalistov vystupuje v rôznom postavení v niekoľkých kauzách, napr. Božie mlyny, Očistec, Mýtnik či Farizej. Makó bol aj jedným zo svedkom v kauze Súmrak.
Užíva si život na výslní, blízka priateľka D. Lipšica, Monika Tódová, s ním robila lifestylové rozhovory. Jeho firma začala zarábať na spolupráci so štátom. V mnohých prípadoch, kde mal Makó byť obvinený, sa mu podarilo dosiahnuť dočasne odloženie obvinenia alebo vyčlenenie na samostatné konania, v ktorých očakáva schválenie výhodných dohôd o vine a treste.
Aj keď mala NAKA Makóa rozpracovávať ako zločinca, ktorý vydiera podnikateľov, len pár mesiacov pred jeho zadržaním mal s vedomím vtedajšieho premiéra Igora Matoviča Makó prestúpiť z kriminálneho úradu do SIS.
Ďalším univerzálnym kajúcnikom je Bernard Slobodník. Tento bývalý funkcionár NAKA je kľúčovým svedkom v mnohých kauzách, ktoré smerujú k politickým špičkám Smeru. Svedčí aj v prípade podnikateľa Štefana Žigu. Slobodník spolupracuje s políciou a tá jeho obvinenie dočasne odložila.
Záver
Ani jeden z predstaviteľov strany SMER-SSD, nie je vo väzbe. Ani jeden z nich nie je obžalovaný.
Zato bilancia káuz je zatiaľ takáto: traja mŕtvi (generál Lučanský, advokát Krivočenko, svedok Böhm), (zatiaľ) dve ospravedlnenia a odškodnenia SR nezákonne držaným vo väzbe (Haščák, Kaliňák), niekoľko rozhodnutí o porušovaní práv v súvislosti s väzbou. Generálny prokurátor musel niekoľkokrát siahnuť po paragrafe 363 pre vyšetrovanie nezákonným spôsobom, porušovanie zákona a odopieranie základných práv obvineným.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Začalo to Remišovej pexesom, skončilo predčasnými voľbami a víťazstvom SMERu