Chystá čudesnú zmenu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková chce zasiahnuť do fungovania politických strán. Teda skôr do ukončenia ich pôsobenia. V novele správneho súdneho poriadku navrhuje, aby okrem generálneho prokurátora mohol podať žalobu na rozpustenie politickej strany aj verejný ochranca práv.
Rozpustenie strany upravuje zákon o politických stranách. V ňom sa píše jasne. O rozpustení rozhoduje správny súd. Podnet je oprávnený podať len generálny prokurátor. Takáto úprava je tu celé roky a nikto s ňou nemal problém. Až dodnes. Mária Koliková sa domnieva, že právomoc generálneho prokurátora by mal dostať do rúk aj ombudsman.
Mohlo by vás zaujímať
„Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť verejnému ochrancovi práv, rovnako ako generálnemu prokurátorovi, chrániť základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb pred neústavnou činnosťou politických strán, a to žalobou na rozpustenie politickej strany,“ uvádza ministerstvo spravodlivosti v predbežnej informácii o príprave takejto novely.
V prípade ombudsmana ide pritom iba o akýsi kontrolný orgán bez širších kompetencií konať. Úlohou verejného ochrancu práv je dohliadať na dodržiavanie základných práv a slobôd a nie ochranu zákonnosti ako takej. Ombudsman nemá ani legislatívnu právomoc, ide čisto o nezávislý orgán.
V dokumente sa píše, že táto pôsobnosť verejného ochrancu práv bude uplatňovaná tam, kde zlyhávajú iné kontrolné a sankčné mechanizmy orgánov verejnej moci. „Napr. z dôvodu nečinnosti alebo nedostatočného rozhodovania a pod. vo vzťahu k politickým stranám, ktoré svojou činnosťou porušujú Ústavu Slovenskej republiky garantujúcu demokratické zriadenie a ľudské práva a slobody.“
Návrh prichádza až po rozhodnutí
Zaujímavé je, že Kolíková prichádza s týmto nápadom bez širšej predošlej diskusie a len pár dní po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka zachránil ĽSNS pred rozpustením. Na ukončenie pôsobenia strany Mariana Kotlebu tlačili niektorí politici a časť odbornej verejnosti po tom, ako jej predsedu súd uznal vinným zo sympatií k nacizmu. Žilinka však rozhodol, že žalobu na rozpustenie ĽSNS nepodá. Svoje rozhodnutie zdôvodnil vo viacerých bodoch. Strana podľa neho zmenila stanovy, zmenila svoje pôsobenie na verejnosti a nemá reálny výtlak. Do úvahy vzal aj veľkosť strany, rozkol vo vnútri, koaličný potenciál, či počet poslancov. „Strana ĽSNS a jej aktivity, prezentácia a činnosť prešli, zvlášť po citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, vývojom a v súčasnom spoločensko-politickom systéme strana už nepodáva a neprezentuje obraz o takom spoločenskom modeli, ktorý by bol v rozpore s ponímaním demokratickej spoločnosti,“ uviedol na margo svojho rozhodnutia Žilinka. Pripomenul tiež rozsudok Najvyššieho súdu z 29.apríla 2019, ktorým bola zamietnutá žaloba generálneho prokurátora SR na rozpustenie uvedenej politickej strany.
Zdá sa, že niektorým sa ďalšie zo Žilinkových rozhodnutí nepáčilo natoľko, že sa rozhodli ísť aj do účelovej zmeny pravidiel. Kolíková to navyše robí v čase, keď je post ombudsmana neobsadený, nakoľko sa koalícia nie je schopná dohodnúť na novom. Tá sa totiž momentálne nedokáže dohodnúť ani na tom, či bude ďalej spolu vládnuť. A práve Kolíková zastupuje stranu SaS, ktorej ĽSNS významne prekáža a kvôli ktorej celý koaličný spor spustili.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kolíková chce účelovo meniť pravidlá. Len aby zasiahla do právomoci Žilinku