Prípad finančníka Jaroslava Haščáka, je úzko prepojený aj s prípadom Zoltána Vargu. Ten žaloval štát ohľadne odpočúvania Slovenskou informačnou službou (SIS) v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila. V konaní pred ESĽP obidvaja uspeli. Urobil štát, prostredníctvom rezortu spravodlivosti ako koordinátora výkonu rozsudkov ESĽP všetko čo mal, aby odstránil dôsledky zisteného porušenia? Spýtali sme sa Haščákovho právneho zástupcu i bývalej dlhoročnej zástupkyňe SR pred ESĽP Marici Pirošíkovej, ktorej sú obe kauzy dobre známe.
Mohlo by vás zaujímať
Zoltán Varga podal až tri sťažnosti a to v rokoch 2012 až 2016. Podľa ESĽP realizácia uvedených súhlasov na odpočúvanie a vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na ich základe predstavovali zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života.
Pochybenia SIS
Nedostatky súhlasov, zistené ústavným súdom, podľa ESĽP vo svojej podstate ovplyvnili použitie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS a vzhľadom na nejasnosť uplatniteľných pravidiel právomoci, nedostatok postupov pri implementácii existujúcich pravidiel a nedostatky v ich uplatňovaní mala SIS podľa ESĽP pri realizácii predmetných súhlasov v skutočnosti diskrečnú právomoc, ktorá nebola sprevádzaná opatreniami na ochranu pred svojvoľným zasahovaním.
Pirošíková
K veci Varga uviedla, že práve pre tieto nedostatky ESĽP rozhodol v prospech expolicajta. „Postup nebol v „v súlade so zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
ESĽP ďalej poznamenal, že uloženie odvodeného materiálu získaného na základe príkazov podľa § 17 ods. 6 zákona o SIS podliehalo dôverným pravidlám, ktoré SIS prijímala aj uplatňovala bez prvku vonkajšej kontroly, v dôsledku čoho tieto pravidlá neposkytovali žiadnu ochranu pred svojvoľným zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života sťažovateľa,“ hovorí právnička, ktorá nás dlhé roky pred ESĽP zastupovala.
Povinnosti štátu
Pirošíková pripomína, že rozsudok, ktorým ESĽP konštatoval porušenie Dohovoru, ukladá žalovanému štátu nielen povinnosť vyplatiť dotknutým osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie.
Štát má tiež povinnosť vykonať všeobecné a ak je to nevyhnutné individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté na vnútroštátnej úrovni tak, aby ukončili porušenia zákona, ako ich konštatoval ESĽP.
V prípade rozsudku Varga, ktorý je už právoplatný, je podľa nej vzhľadom na odôvodnenie rozsudku potrebné čo najrýchlejšie prijať legislatívne zmeny, ako aj realizovať individuálne opatrenia.
Pirošíková upozornila na to, že k porušeniu článku 8 Dohovoru došlo aj z dôvodu pretrvávajúcej držby pôvodného materiálu získaného na základe tretieho príkazu a odvodeného materiálu na základe všetkých troch príkazov. Toto porušenie je potrebné na vnútroštátnej úrovni tiež odstrániť, napr. zničením uvedeného materiálu.
Marica Pirošíková konštatuje, že nás k tomu zaväzuje článok 46 Dohovoru, podľa ktorého majú zmluvné strany záväzok riadiť sa právoplatným rozsudkom ESĽP vo všetkých prípadoch, ktorých sú stranami, a dohľad nad výkonom zveruje Výboru ministrov Rady Európy.
Už pri našom poslednom rozhovore, Marica Pirošíková tiež poukázala na to, že to, že uvedené bude významné aj v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ESĽP Haščák v. Slovensko. Ďalej podotkla: „Je zaujímavé, že vláda požiadala opäť o predloženie tohto jednomyseľného rozsudku veľkej komore, ktorá podobnú žiadosť v prípade Vargu jednoznačne odmietla. Namiesto týchto nezmyselných krokov by bolo namieste urýchlene prijímať opatrenia na výkon už právoplatného rozsudku Varga.“
Rezort spravodlivosti
Aj preto sme oslovili aj samotné ministerstvo. To už pred veľkú komoru predložilo vec Varga a neuspelo. K tomu, prečo sa o to opätovne pokúša v prípade Haščák, v ktorom odkázal ESĽP pri konštatovaní porušenia na svoje závery v prípade Varga uviedlo:
„Ministerstvo spravodlivosti SR sa pánovi Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnilo za zásah do práv spôsobený uznesením o vznesení obvinenia z 1. 12. 2020 a uznesením o vzatí do väzby zo 4. 12. 2020. Tieto rozhodnutia sa týkali iných skutkových okolností než vec posudzovaná Európskym súdom pre ľudské práva,“ doplnil rezort.
Haščákov advokát
Martin Škubla s týmto názorom MS SR zjavne nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení pre eReport poukázal, podobne ako v už zverejnenom rozhovore Marica Pirošíková, na rozhodnutie Generálnej prokuratúry o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia, v ktorom generálny prokurátor odkazuje aj na rozsudok ESĽP vo veci Varga.
Rozhodnutie GP SR
„MS SR sa menom štátu ospravedlnilo pánovi Haščákovi za zásah do jeho práv spôsobený nezákonnými rozhodnutiami o vzatí do väzby a o vznesení obvinenia. Zároveň uviedlo, že pokiaľ ide o dôvody rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR, ktorými boli uvedené nezákonné rozhodnutia zrušené, tak tieto dôvody sú obsiahnuté v právoplatných rozhodnutiach, ktoré MS SR samozrejme rešpektuje,“ hovorí advokát Martin Škubla.
„Rozhodnutie GP SR totiž hovorí o procesnej nepoužiteľnosti, resp. povinnosti zničiť informácie získané zo spravodajskej akcie Gorila a argumentuje v tejto súvislosti aj rozsudkom ESĽP vo veci Varga (podobne odôvodnený rozsudok Haščák v tom čase ešte vydaný nebol). Išlo pritom nielen o bežné odôvodnenie rozhodnutia, ale aj o vyslovenie právne záväzného názoru nadriadeného orgánu (GP SR), ktorý bol záväzný pre ďalší postup OČTK v tomto trestnom konaní (v ktorom bol pôvodne J. Haščák obvinený),“ dopĺňa advokát Škubla.
Gorilu treba zničiť
V oboch rozsudkoch ESĽP konštatoval, že práva Vargu i Haščáka boli porušené „pretrvávajúcou existenciou primárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP.“ Tak Škubla i Pirošíková vzhľadom na to tvrdia, že uvedené materiály majú byť v rámci individuálnych opatrení zničené.
Obaja sa zhodnú i v ďalšej veci – vo všeobecnej rovine by malo MS SR reagovať na zistenia ESĽP ohľadom nedostatkov národnej úpravy tajného sledovania, ktorá trpí viacerými systémovými nedostatkami, na ktoré upozornili oba rozsudky ESĽP vo veci Gorila a ktoré nedostatky by mal štát napraviť.
Obhajca Jaroslava Haščáka uviedol aj inú zaujímavú skutočnosť.
„Štát mal realizované a plánované individuálne a všeobecné opatrenia v súvislosti s výkonom rozsudku Varga predstaviť v tzv. akčnom pláne, ktorý predložil Výboru ministrov Rady Európy 12. 5. 2022. Ako je z obsahu dokumentu, ktorý pripájame, zrejmé, štát Výboru ministrov žiadne konkrétne plány nepredstavuje, iba oznamuje, že opatrenia bude zvažovať,“ hovorí Škubla a dodáva:
„V dohľadnej dobe (v lehote ďalších 6 mesiacov, t.j. najneskôr v novembri) by mal štát, reprezentovaný MS SR, oznámiť Výboru ministrov prípadný pokrok v tejto oblasti, zatiaľ však takéto oznámenie nepredložil.“
Podľa Pirošíkovej ide „o zjavne o oneskorenú a nedostatočnú reakciu štátu na závažné nedostatky systémového charakteru identifikované ESĽP v rozsudku Varga.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kauza Gorila. Rezort spravodlivosti mal už dávno konať! Reaguje Haščákov advokát i Pirošíková