Je Lipšic zárukou spravodlivosti? Kým opozícia zvoláva protesty na jeho podporu, pričom vo veľkom sekunduje mainstream, pričasto sa v tejto téme zabúda na to podstatné. Že nemá ísť o tému politickú, ale o tému justičnú. A preto by malo byť úplne nepodstatné, čo si o nej myslí nejaký novinár (a je úplne jedno odkiaľ je), a či sa to niekomu páči, alebo nie, pravdou zostáva, že laická verejnosť, ktorá sa nepohybuje a nevyzná v oblasti práva a justície( čím nechcem nikoho uraziť) môže mať samozrejme na túto a iné veci svoj názor, ale čo sa týka odbornosti a z nej plynúcich faktov, možno by celej našej spoločnosti prospelo, keby sme to nechali na odborníkov. Aj preto som v tejto súvislosti oslovila advokátov.
Doktora práv Martina Ribára, ktorý bol vďaka práci „našich chlapcov“ a ÚŠP viac ako rok nezákonne väznený. Doktora práv Erika Magála, ktorý zastupuje klientov v práve exponovaných kauzách a na „objektívnom súde“ zažil už aj to, že sudkyňa ŠTS odmietla VŠETKY dôkazy v prospech obžalovaného. Hoci základnou zásadou trestného práva(nielen u nás) je „in dubio pro reo.“ Obaja advokáti sú zároveň i signatármi výzvy. Každý z oslovených odpovedal na tie isté otázky.
Podpis výzvy
Prečo ste podpísali výzvu?
Advokát Ribár: Výzvu som podpísal, pretože sa plne stotožňujem s obsahom tejto Výzvy. K vytýkaným porušeniam princípov právneho štátu v trestných konaniach opakovane a v mnohých prípadoch preukázateľne došlo.
Ja sám mám žiaľ bohaté osobné skúsenosti s porušeniami princípov právneho štátu v trestných konaniach. A to jednak z výkonu advokácie, obhajoby v trestných konaniach, ale najmä z vlastných trestných konaní.
Advokát Magál: „V rôznych trestných konaniach som sa oboznámil s veľkým množstvom dôkazov, ktoré absolútne potvrdzujú skutočnosti uvedené vo výzve.
Väzba ako nátlakový prostriedok na dosiahnutie hoc aj nepravdivého priznania obvineného, ovplyvňovanie výpovedí podozrivých, obvinených, svedkov a mnohé ďalšie nezákonné metódy, ktoré začali ,,presakovať“ na verejnosť od roku 2021. Avšak diali sa už dávno predtým.
Závažnosť tohto stavu hrubej nezákonnosti zvyšuje tá skutočnosť, že dôkazne podložené podozrenia spadajú nielen na vybranú skupinu vyšetrovateľov NAKA a ÚIS. Ale i prokurátorov ÚŠP GP SR a dokonca aj sudcov ŠTS a NS SR.
Konkrétne dôkazy nasvedčujú tomu, že tu dlhšiu dobu existovala štruktúrovaná skupina osôb z justičného prostredia. Ktorá sa koordinovane rozhodla vziať spravodlivosť do vlastných rúk.
A podľa vlastných predstáv, ktoré sa v kvante prípadov absolútne priečia zákonu a ochrane ľudských práv.
To všetko za výdatnej podpory vybraných mainstreamových médií a dokonca i predstaviteľov exekutívy, ktorá prevzala moc po parlamentných voľbách v roku 2020.
Tento stav musí skončiť. Výzva je vhodným signálom právnickej obce, že nezákonné metódy nemajú v právnom štáte miesto.
ÚŠP rovná sa právny štát?
Je existencia ÚŠP naozaj spojená s existenciou právneho štátu?
Advokát Ribár: Celkom určite nie! Naopak, z mnohých už verejne dostupných informácií a dôkazov vyplýva, že práve špeciálna prokuratúra sa mala podieľať na porušovaní princípov právneho štátu v trestných konaniach.
Tu chcem a musím upresniť, že sa to netýka úplne všetkých prokurátorov ÚŠP. Ale len niektorých prokurátorov ÚŠP.
Avšak podľa dostupných informácií a dôkazov sa jedná o systémové zlyhanie špeciálnej prokuratúry ako takej. Ktoré nie je možné vyriešiť iba personálnymi zmenami, ale je nutné ÚŠP zrušiť ako celok.
Je nutné si položiť básnickú otázku, či v iných krajinách, kde neexistuje špeciálna prokuratúra – tam neexistuje právny štát a demokracia?
Advokát Magál: Nie, nie je. Kritériá právneho štátu vymedzila Benátska komisia vo vzťahu k prokuratúre ako celku. Žiadne z týchto kritérií nezakotvuje a ani len okrajovo nespomína potrebu existencie špeciálnej zložky prokuratúry.
Dominantnými kritériami právneho štátu vo vzťahu k prokuratúre je najmä jej nezávislosť a nestrannosť.
Práve zrušenie ÚŠP a prechod pôsobnosti na krajské prokuratúry zásadným spôsobom posilňuje aspekt nezávislosti a nestrannosti prokuratúry.
Prokurátor ÚŠP predsa nemôže konať vo veciach, v ktorých je poškodeným jeho nadriadený – špeciálny prokurátor JUDr. Lipšic (napr. trestné veci OČISTEC, príprava vraždy JUDr. Lipšica prejednávaná v trestnej veci Kuciak) a v ktorých je zrejmý pomer prokurátorov ÚŠP k veci (napr. trestná vec ROZUZLENIE).
Doposiaľ naša legislatíva neumožňovala odňatie veci prokurátorovi ÚŠP a jej pridelenie prokurátorovi inej zložky prokuratúry. Zrušením ÚŠP by sa vyriešil aj tento mimoriadne vážny problém opakujúci sa v čoraz väčšom počte trestných konaní.
Krik opozície a neziskoviek
Opozícia i mimovládky tvrdia, že ide o priame ohrozenie demokracie a únos štátu. Ako to vidí člen právnickej obce?
Advokát Ribár: Takéto tvrdenia sú absolútnym nezmyslom. Som presvedčený, že po zverejnení dôkazov o porušovaní princípov právneho štátu zo strany, opakovane zdôrazňujem, niektorých prokurátorov špeciálnej prokuratúry v nadväznosti na činnosť niektorých „elitných“ príslušníkov NAKA, bude verejnosť šokovaná.
A to rozsahom, množstvom a spôsobmi, akými dochádzalo k porušovaniu princípov právneho štátu trestných konaniach za asistencie niektorých prokurátorov špeciálnej prokuratúry a niektorých príslušníkov NAKA (zdôrazňujem niektorých, nie všetkých).
Advokát Magál: Je potrebné zdôrazniť, že podobné dianie so špeciálnymi súdnymi zložkami resp. zložkami prokuratúry už v uplynulých rokoch riešilo aj Bulharsko, ktoré v rámci justičnej reformy v roku 2022 pristúpilo k ich zrušeniu.
Teraz je predmetom konania na Súdnom dvore EÚ prejudiciálna otázka Mestského súdu v Sofii, či je zrušenie týchto špeciálnych justičných zložiek v súlade so Zmluvou o EÚ.
Generálny advokát Súdneho dvora EÚ k uvedenej otázke zaujal jednoznačné stanovisko, že zrušenie špeciálnych justičných zložiek sa neprieči právu Európskej únie, ktoré je založené práve na hodnotách demokracie a právneho štátu.
Tvrdenia opozície a mimovládnych organizácii o ohrození demokracie a únosu štátu sú teda len falošnými floskulami, ktoré majú za úlohu zmanipulovať verejnú mienku.
Napokon sa naskytá otázka, prečo potrebuje opozícia a mimovládne organizácie pre stíhanie obvinených tak nevyhnutne práve ÚŠP?
Pokiaľ dozor a zastupovanie obžaloby v trestných veciach bežne realizujú prokurátori krajských prokuratúr a to aj v omnoho závažnejších a rozsiahlejších veciach, ako v tých, ktoré rieši ÚŠP?
Navyše aj samotní prokurátori ÚŠP sú bývalými prokurátormi krajských prokuratúr.
Na druhej strane rozhovoru sa čitateľ dozvie, čo si advokáti myslia o „nadpráci“ mainstreamu, vyjadreniach ex ministra Karasa, ale i zmene trestného kódexu.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Známi advokáti pre eReport reagujú na zrušenie ÚŠP: Pre tieto dôvody majú z toho mnohí strach!