„Slovensko v roku 2020 patrilo do skupiny siedmych krajín EÚ s najkratším maximálnym pobytom vo vyšetrovacej väzbe (v priemere 3,9 mesiaca),“ informovala TASR. Táto správa vyznieva zvláštne najmä preto, že napríklad v máji 2021, sa u nás diskutovalo o skrátení kolúznej väzby. Tá je zo všetkých typov väzieb najprísnejšia. Väzba sa mala skrátiť na päť mesiacov. To sa nakoniec aj stalo. Inštitút väzby je však na Slovensku stále problematický. K tejto téme sme oslovili skúseného sudcu KS v Bratislave doktora Petra Šamka.
Mohlo by vás zaujímať
„Problém s väzbami na Slovensku je ten, že sa do nej až príliš ľahko dostanete. Teda sa vo veľkom nadužíva. Tento inštitút trestného práva sa u nás využíva aj tam, kde sa dá nahradiť inými prostriedkami,“ hovorí skúsený sudca.
Inštitút väzby je na Slovensku stále problematický
„V roku 2021 mala Slovenská republika tretí najväčší počet väznených osôb na 100 000 obyvateľov. V celej EÚ. Za väznenú osobu považujeme nielen osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ale i človeka vo väzbe,“ upresňuje doktor Šamko.
A dodáva, že v rámci SR máme 18 ústavov na výkon trestu odňatia slobody, z toho 16 spĺňalo podmienky preplnenia. „Ak by na výkon trestu nastúpili všetci odsúdení, dosiahli by sme 100§.“
Väzba ako nátlak
Sudca Peter Šamko tiež uviedol, to, čo hovorí veľa hlasov z justičného prostredia; väzba sa u nás v súčasnosti niekedy používa ako nátlakový prostriedok. U niektorých obvinených znamená priznanie priepustku na slobodu.
„Nik sa na mňa nemôže hnevať, ak vám odpoviem, že väzba sa určite využíva ako prostriedok na zlomenie človeka. Je to neverejné tajomstvo. Keď človeka vezmete do väzby a úplne odlúčite od rodiny, je samozrejmé, že je tak testovaná ich psychická odolnosť. Niektorí z nich sa zlomia, priznajú sa aj k tomu, čo nespáchali, z iných sa stanú spolupracujúce osoby, ktoré svedčia proti ostatným,“ vyjadril sa napríklad pre eReport JUDr. Namir Alyasry. Ten ako advokát figuruje aj v kauze Očistec.
Kolúzna väzba
Šamko tiež poukázal na fakt, že v jeden čas sme mali v najprísnejšom type väzby viac ľudí ako v ČR. Pritom Česká Republika má dvojnásobný počet obyvateľov. Máme sa teda naozaj čím chváliť?
Záverom
Netreba zabudnúť ani na fakt, že existuje aj Uznesenie EP o podmienkach zadržiavania v EÚ
(2011/2897(RSP). A že nás Únia dlhodobo vyzýva k humanizácii podmienok väzby. Keď sa o tomto naposledy rokovalo v našom parlamente, v rozprave vystúpil aj Alojz Baránik zo SaS.
Člen SaS sa vtedy vyjadril, že „humanizácia podmienok vyhovuje len Ficovi a iným mafiánom.“ Prijatie právnej úpravy na zlepšenie podmienok vo výkone väzby je v poriadku, ale „nie až v takej miere, aby sa nedal vykonať účel trestného stíhania a to – spravodlivý proces, po ktorom, nasleduje odsúdenie.“
Či môže spravodlivý proces skončiť aj v prospech obvineného a to oslobodzujúcim rozsudkom, poslanec neobjasnil. Ešte dobre, že EK nesleduje priame prenosy z našej národnej rady..
Zaujímavý je aj fakt, že TASR vydala správu o pochvale zo strany EK teraz. V nej uvádzané skutočnosti sa však týkajú roku 2020.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
EK nás chváli za vyšetrovacie väzby. Je naozaj, čo oslavovať? Opýtali sme sa sudcu Petra Šamka