NAKA v rámci akcie Súmrak obvinila trojnásobného expremiéra Roberta Fica s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj pre opakovaný zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Kaliňáka aj zadržali, o jeho väzbe začal súd rozhodovať v piatok popoludní. Väzobne chcú stíhať aj Fica, ktorý je však poslancom parlamentu. Expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda však považuje predmetné uznesenie o vznesení obvinenia za značne prehnané. Zároveň vyjadril obavy, že sa v budúcnosti budú musieť kritici čeliť takejto forme umlčiavania.
Burda svoj odborný pohľad na obvinenie bývalých vysokopostavených vládnych politikov analyzoval v rozsiahlom rozhovore pre denník Pravda. Napriek tomu, že sa podľa vlastných slov nezvykne vyjadrovať k trestoprávnym obvineniam, tentokrát urobil výnimku. Prečo? „Vzhľadom na celkovú úroveň verejnej diskusie a možný význam tejto kauzy pre budúcnosť aj z hľadiska posudzovania podobných káuz,“ vysvetlil dekan Právnickej fakulty UK.
Vzor pre umlčiavanie kritikov
Burda vlastne potvrdil už medializované vyhlásenia Davida Lindtnera, ktorý obvinených politikov obhajuje. Bývalý sudca hovoril o právnej nadkvalifikiácii trestných činov, ktorých sa mali jeho klienti údajne dopustiť. „Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia považujem za značne prehnané, predpokladám, že bude mať značné dosahy na chod spoločnosti i politiku, a to bez ohľadu na to, ako toto trestné konanie dopadne. Obávam sa však, aby sa nestalo vzorom pre umlčiavanie kritikov pôsobenia osôb vo verejnom živote,“ upozornil pre Pravdu univerzitný dekan.
Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by sme pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch článkov najšokujúcejšie.
Eduard Burda.
Na otázku, či je právna konštrukcia, na ktorej obvinenie stojí, podľa neho dostatočne odôvodnená a udržateľná, nastolil aj jednu legitímnu otázku: „V tomto prípade obvinenie smeruje ku skutkovým podstatám troch trestných činov. Prvým je zneužitie právomoci verejného činiteľa. To súvisí s oboznamovaním sa s okolnosťami zistenými v určitých daňových a trestnoprávnych konaniach a s vydávaním neoficiálnych príkazov, aby sa v týchto konaniach pokračovalo. Tu je namieste otázka: Môže sa minister vnútra a predseda vlády oboznamovať s takýmito okolnosťami? Pri odpovedi na túto otázku určite treba urobiť hĺbkovú analýzu kompetencií týchto funkcií, to však v danom uznesení chýba,“ vysvetlil odborník na trestné právo.
Ak mohol Ficio či Kaliňák, môže aj Mikulec
Burda jednoznačne hovorí aj o tom, že to či politický líder parlamentnej opozície a jeho bývalý minister naozaj zneužili svoje funkcie a kompetencie, možno považovať za sporné. „Samozrejme, aj potom to môže byť sporná otázka, pretože mnohé z týchto kompetencií sú naformulované pomerne všeobecne. Osobne som presvedčený, že v spoločenskom prostredí, ktoré vyžaduje vyvodenie politickej zodpovednosti vo vzťahu k ministrovi vnútra a predsedovi vlády napríklad za to, že bol na Slovensku spáchaný trestný čin úkladnej vraždy, ktorej obeťou bol novinár, sa môžu osoby v týchto funkciách zaujímať o priebehy takýchto konaní, pretože v konečnom dôsledku tú politickú zodpovednosť za to, ako tieto konania dopadnú, môžu niesť. To sa, samozrejme, vzťahuje na všetky osoby zastávajúce uvedené funkcie. Takže ak dospejeme k záveru, že sa s týmito okolnosťami mohol oboznamovať Robert Fico a Robert Kaliňák, určite sa s nimi môže oboznamovať aj súčasný minister vnútra Roman Mikulec,“ spresnil Burda.
Čo v uznesení nie je
Na argument redaktora, že politik by do práce orgánov činných v trestnom konaní alebo do práce daňových úradníkov zasahovať nemal, odborník ponúkol takúto reakciu: „Pokiaľ ide o posmeľovanie k pokračovaniu vyšetrovania zo strany predmetných politikov, tak z hľadiska evidentnej politickej motivácie to považujem za amorálne. Nenašiel som však v odôvodnení obvinenia známky vedúce k tomu, že by sa v rámci toho malo manipulovať s faktami. Ono pri vyšetrovaní daňovej trestnej činnosti sa vo všeobecnosti s faktami dá manipulovať omnoho ťažšie, než je to napríklad pri trestnom čine korupcie. Samozrejme, otázka interpretácie faktov môže byť niekedy kľúčová. Ak teda Fico s Kaliňákom konali v tomto prípade ako verejní činitelia, dávali pokyny, aby sa niečo vyšetrovalo, tak to nie je trestný čin (morálnu otázku, čo z toho mali, to však nerieši). Ak v tomto nekonali ako verejní činitelia, ale len využívali svoju autoritu, opäť nejde o trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pretože nekonali ako verejní činitelia. Isteže, ak plánovali pri politickom použití takto získaných informácií páchať iný trestný čin, napríklad trestný čin vydierania (teoreticky požiadavka prezidentovi Kiskovi, aby niečo urobil, inak sa použijú dané informácie) a podarí sa to preukázať, potom by mali byť postihovaní za takýto trestný čin. To ale v uznesení o vznesení obvinenia nie je a z dostupných informácií sa to asi ani nepodarí preukázať.“
„Špiniť“ na súperov je u politikov bežné aj na Západe
O tom, či sa Fico dopustil ohrozovania daňového tajomstva, keď verejne informoval o vážnych ekonomických prešľapoch exprezidenta Andreja Kisku, čím bývalú hlavu štátu aj škandalizoval, je rovnako, ako sa vraví, téma na diskusiu. „Tu treba povedať, že vyhľadávanie a zverejňovanie „špiny“ na politických súperov je bežnou súčasťou politického boja aj v západných demokraciách. Akurát sa to väčšinou robí takým spôsobom, že to politici nechajú zverejniť iné osoby, často novinárov, prípadne tvrdia, že im to akože náhodou poslal nejaký uvedomelý občan, ktorý mal k informáciám prístup z vnútra. Toto sú koniec koncov modely, ktoré sa už dlhší čas aplikujú aj na Slovensku. Osobne si pamätám, keď pán docent Fico prichádzal s niektorými mediálnymi vyhláseniami diskreditujúcimi politických protivníkov skôr, ako boli zverejnené iným spôsobom. Považoval som ich u takého skúseného politika a ešte k tomu právnika za zbytočne riskantné. Aj z dôvodu existencie práve uvedeného trestného činu v Trestnom zákone. Ale povedal som si, že zrejme nabieha na nový štýl politiky, ktorý v tom čase začal značne narastať. Bol prezentovaný odklonom od riešenia verejných problémov a zameraním sa na obviňovanie politických súperov z trestnej činnosti, pričom sa politicky rátalo, ak s danou informáciou politik prišiel ako prvý. A tým politikom, ktorí to robili pred ním, sa z hľadiska trestného práva nič nestalo. Fakt je však ten, že danými vyjadreniami mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len podľa prvého odseku, ktorý je prečinom, nie podľa tretieho odseku, ktorý je zločinom.“
Vyzerá to v titulkoch článkov najšokujúcejšie
Burda zaujal veľmi jednoznačný postoj aj k faktu, že politikov obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. „Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by sme pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch článkov najšokujúcejšie,“ upozornil právny expert a pripomenul, že obsadzovanie mnohých verejných funkcií politikmi je bežná prax: „V prvom rade, či sa nám to páči, alebo nie (a mne sa to nepáči), obsadzovanie mnohých verejných funkcií politickým spôsobom je bežné, a tak ako je to u nás aj v súčasnosti nastavené, je to tak aj v rámci Policajného zboru SR. Argument v prospech takéhoto postupu je, že ak za niečo nesiem politickú zodpovednosť, musím mať možnosť to ovplyvniť. A to bez realizácie ľuďmi, ktorým verím, nie je celkom dobre možné. Takže ak je dosadzovanie lojálnych ľudí do verejných funkcií založením zločineckej skupiny, potom sa tohto trestného činu dopustili všetci predstavitelia vlád, ktorých sme tu kedy mali.“
Na Slovensku si ľudia nepotrpia na detaily
Burda priamo reagoval aj na otázku, či považuje v bode o zločineckej skupine obvinenie za nadkvalifikované: „Nadkvalifikácia skutkov znamená, že skutok je posudzovaný podľa prísnejšej skutkovej podstaty trestného činu, čo spravidla umožňuje pri vyšetrovaní použiť tvrdšie postupy, ako sú napríklad odpočúvania, agent, využívanie inštitútu tzv. kajúcnikov (spolupracujúci obvinený). Kvalifikácia skutku je myšlienkový proces, keď skutok tak ako vyplýva z dostupných dôkazov v danom čase, je podradený pod určitú skutkovú podstatu (znenie) trestného činu, pričom je naplnenie každého jedného jej znaku odôvodnené konkrétnymi dokázanými skutočnosťami. A v spoločnosti, ktorá vo všeobecnosti nezvykne ísť do detailov odôvodňovania akýchkoľvek vyhlásení (čo je momentálne žiaľ prípad Slovenska) sa potom ľahko biele vyhlási za čierne, zvlášť, keď je spoločenská objednávka a politický tlak na to, aby čierne bolo čiernym, aj keď by v skutočnosti bolo bielym. Inak povedané, ak je časť verejnosti, médií a politikov dopredu presvedčená, že je niekto zločinec, budú tlieskať akémukoľvek obvineniu, a preto sa takéto obvinenie ľahšie vyprodukuje.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ide iba o divadlo pre médiá? Expert rozpitval uznesenie o obvinení Fica a Kaliňáka!