Známy ekonóm z inštitútu INESS Martin Vlachynský je dnes, podobne ako v minulosti, kritický voči narábaniu vlády s verejnými financiami a taktiež voči predvádzanej hospodárskej politike ako celku. Vláda sa podľa neho zjavne nespráva zodpovedne, pri čom náprava tohto stavu bude dlhodobou záležitosťou. Panikáriť vraj netreba, no Vlachynský pripúšťa možnosť, že Slovensko bude musieť naprávať svoju finančnú situáciu pod dohľadom Medzinárodného menového fondu, čo by znamenalo, že nás budú musieť partneri zachraňovať – napríklad pred bankrotom.
„Aktuálny sociálny balíček za viac ako miliardu definitívne potvrdil, že táto vláda ide vo verejných financiách kamikadze systém,“ kritizuje Vlachynský vládu lídrov Eduarda Hegera a Igora Matoviča (OĽANO) pre Hospodárske noviny. INESS pri tom ešte pred voľbami aktívne spolupracoval na tvorbe programu vládnej strany SaS, pri čom sa zástupcovia inštitútu zúčastňujú aj na snemoch strany ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
Udržateľnosť verejných financií na bode mrazu?
O zlej udržateľnosti verejných financií sa v slovenskom prípade hovorí už dlhodobo. Práve Slovensko však v minulosti patrilo medzi krajiny, ktoré mali v niektorých ukazovateľoch jedny z najlepších ekonomických výsledkov v eurozóne. Hovorilo sa o nás ako o stredoeurópskom tigrovi, no tieto časy sú zjavne už dávno za nami a súčasná vláda má na tom s určitosťou tiež veľkú dávku zodpovednosti.
„Pritom už pred balíčkom malo Slovensko najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií v EÚ. Kým v roku 2012 sa na daniach a odvodoch vybralo necelých 24 miliárd eur, v roku 2021 to bolo 40 miliárd eur. O 16 miliárd eur na míňanie viac. Za to si kúpite takmer tri jadrové elektrárne. Každý rok. Hoci príjmy rástli, deficity nezmizli. Keď boli dobré časy, politici rozdávali pod heslom „podelíme sa!“. Keď boli zlé časy, politici rozdávali pod heslom ´pomáhame!´,“ upozorňuje ekonóm. Dlhodobo sa nám pri tom nedarí napríklad v otázke vyrovnaného rozpočtu: „Slovenské verejné financie tak vo svojej 30-ročnej histórii nikdy nevideli rozpočtový prebytok.“
Nie je dôvod k panike, ale katastrofický scenár nie je vylúčený
V tomto období je vraj ešte čas naprávať chyby, ktoré nastali. Je však otázne, nakoľko si vláda svoje chyby uvedomuje a či je ochotná počúvať odborníkov a naprávať ich. Ekonomické odborné inštitúty ako INESS ju totižto kritizujú dlhodobo, no bez patričnej spätnej väzby, napríklad zo strany Matovičovho ministerstva financií. Pre súčasné zlé čísla však zatiaľ panikáriť vraj nemusíme.
„Dôvod k panike to nie je. Slovenský dlh je relatívne natiahnutý, s priemernou maturitou osem rokov. Aj prudší nárast úrokov by v najbližších rokoch znamenal zvýšené náklady v únosných rádoch stoviek miliónov eur. Záujem investorov o náš dlh je aj preto, lebo slovenská ekonomika je previazaná s nemeckou – v dobrom aj zlom,“ uviedol Vlachynský,
Mohlo by vás zaujímať:
Bankrot je síce možný scenár, no zatiaľ nehrozí. Pokiaľ však budeme aj naďalej pokračovať v ceste, ktorú nastavuje vláda, môže nastať problém a môžeme sa stať štátom, ktorý bude odkázaný na pomoc iných, podobne ako v minulosti Grécko, alebo Argentína.
„Bankrot zatiaľ nehrozí, no končia sa časy ´ľubovoľných´ deficitov. Nová vláda, nech už bude akákoľvek, bude musieť mať verejné financie ako absolútnu prioritu. Znamená to vyškrtať viacero položiek z mnohých desiatok opatrení piatich či šiestich doterajších „sociálnych balíčkov“. Obávam sa však, že zostaviť takú vládu Slovensko nedokáže, sociálny systém je politicky nedotknuteľný. A tieto škrty budeme nakoniec robiť pod dohľadom Medzinárodného menového fondu,“ uzavrel ekonóm.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Hrozí Slovensku bankrot? Ekonóm Vlachynský: Vláda ide vo verejných financiách kamikadze systém!