EXKLUZÍVNE Spoveď analytika tajnej služby: Z Facebooku politika viem, na akú strunu mám zahrať!

Takto fungujú slovenské tajné služby! Majú to vo svojom názve a zrejme preto ľudia o nich veľa nevedia. A ak áno, majú väčšinou skreslenú predstavu napríklad z hollywoodskych špionážnych trhákov. Aká je ale práca v tajných službách v skutočnosti? Ide o džob ako každý iný, alebo z činnosti „tajných“ môže mraziť? EReport vyspovedal bývalého analytika vojenskej spravodajskej služby a experta na tajné služby Romana Lamla.

Bežný človek vníma prácu tajných služieb a agentov najmä cez literatúru či filmy. V čom sa líši skutočnosť napríklad od takého Jamesa Bonda?

Skutočnosť je ďaleko prozaickejšia. Úlohou tajnej služby je najmä poskytovať ľuďom na čele štátu dôležité informácie, ktoré sú potrebné pre ich rozhodovanie. To sa týka poslania rozviedky aj kontrarozviedky. Tieto informácie je ale potrebné najprv získať a následne vyhodnotiť a spracovať.

Kto získava tieto informácie?

Úlohou ľudí pracujúcich v oblasti získavania informácii, operatívcov, je nájsť a získať niekoho – zdroj informácii, kto chce a môže poskytovať informácie z oblastí, o ktoré má služba záujem – od politikov, cez informácie z ekonomickej oblasti až po teroristov. Už spomínané filmové stvárnenia sa týkajú najmä tej prvej oblasti spravodajskej práce – získavania informácií, kde skutočne pri hľadaní kontaktov, napríklad medzi islamistami, môže ísť o život.

Ak by som bol pracovník tajnej služby, akými typmi zdrojov môžem získavať informácie?

Okrem informácií od ľudských zdrojov, ako sú agenti, informátori, dôverníci – HUMINT, sú k ich získavaniu využívané aj ďalšie nástroje. Napríklad odpočúvanie, zachytávanie elektronickej komunikácie – SIGINT. Získavanie informácií z otvorených zdrojov, to voláme – OSINT, ako sú média, publikácie, internet vrátane sociálnych sieti. Týchto spôsobov je ďaleko viac a na všetky tieto spôsoby majú spravodajské služby svoje označenie a rozpracované postupy. Zjednodušene sa dá povedať, že spravodajské služby využívajú všetky dostupné prostriedky k získavaniu potrebných informácií.

Bývalý analytik vojenského spravodajstva Roman Laml. – Foto: eReport

Čo sa stane s týmito informáciami? Kam poputuje napríklad odposluch, alebo info od nášho kontaktu?

Tu nastupuje ďalší dôležitý prvok v činnosti spravodajských služieb – analýza. Po tomto prvom kroku – získanie informácií, sa tieto dostávajú k analytikom, ktorí informácie vyhodnotia a spracujú do konečného produktu, spravodajskej informácie.

Kto dostane takto spracované informácie?

Poskytujú sa konkrétnym adresátom. Ako sú napríklad premiér alebo prezident. Poskytované informácie by mali mať určitú pridanú hodnotu, čo znamená, že by mali byť pre príjemcu dôležité a napomôcť mu pri jeho rozhodovaní.

Ako ústavní činitelia ďalej nakladajú s takýmito informáciami?

To už potom závisí na ich individuálnych rozhodnutiach. Napríklad, keď takáto informácia príde ministrovi vnútra, tak závisí na ňom, či podá nejaké pokyny na vyšetrovanie. To je už otázka každého človeka osobitne. Majú slobodnú vôľu a sami sa rozhodnú čo urobia.

Bežný človek nemusí poznať, aký je rozdiel napríklad medzi tajnou službou a políciou. V čom sa odlišujú?

Je potrebné si aj uvedomiť, že na rozdiel od polície spravodajské služby na Slovensku nevyšetrujú, nehľadajú dôkazy a nezatýkajú. Informácie sa, samozrejme, usilujú čo najlepšie podložiť, ale z podstaty ich práce vyplýva, že väčšinou pracujú s určitou mierou pravdepodobnosti.