EXKLUZÍVNE Spoveď analytika tajnej služby: Z Facebooku politika viem, na akú strunu mám zahrať!

Myslíte si, že bežní ľudia podceňujú silu sociálnych sietí? Mali alebo nemali by byť obozretnejší pri tom, čo zverejňujú na sociálnej sieti?

Jednoznačne. V Rusku pri vstupe do ozbrojených síl majú príslušníci napríklad zakázané používanie sociálnych sieti, majú obmedzované používanie smartfónov a podobných zariadení. V Spojených štátoch zakázali vojakom na zahraničných misiách používanie GPS v mobilných zariadeniach, fitnes náramkoch a podobne. Monitorovanie týchto zariadení totiž poskytuje obrovské množstvo dát.

Bol aj taký príklad, kde si uvedomili, že keď sú vojaci v rámci nejakej základne, dajme tomu v Sýrii alebo v Afrike, tak tí ľudia si chodia zabehať. Keď budete monitorovať zariadenia pohybujúce sa okolo základne, tak zistíte strašne veľa o konkrétnych ľuďoch. Potom tieto informácie zapadnú do seba.

V tomto smere je dôležité spomenúť aj využitie už spomínanej umelej inteligencie, ktorá vie dať tieto informácie dohromady. Vyselektuje to podstatné od nepodstatného a dá to do nejakého balíka informácií a poskytne komplex relevantných dát.

Ale kybernetický priestor vo všeobecnosti vytvára nové podmienky pre spravodajskú činnosť. Napríklad aj v súvislosti s Covid – 19 sa hovorí, že sa tým poukazuje na to, že sa strašne veľa pracovných rokovaní presunulo do online priestoru, tak sa aj týmto získalo omnoho viac možností na sledovanie získavanie informácií.

Aké vlastnosti potrebujem na to, aby som sa stal analytik tajnej služby?

Každý človek má určité predpoklady a je vždy dobré, keď sa mu podarí ich využívať aj pri svojom povolaní. Nebudem hovoriť o učebnicových definíciách, ale podľa môjho názoru je pri tejto práci veľmi dôležité, aby sa do určitej miery stala súčasťou vášho života. Myslím tým to, že problémy, ktoré riešite v práci si neustále nosíte v hlave a dobrý nápad vám môže napadnúť kdekoľvek a kedykoľvek.

Je taktiež potrebné počúvať aj odlišné názory a mať schopnosť akceptovať vlastnú obmedzenosť vnímania sveta a poznania. Prostredie v ktorom vyrastáme, naše vzdelanie, sociálna a ekonomická skúsenosť a podobne vytvárajú určité hranice nášho pochopenia iného prostredia. Našim rozumom preto nie je jednoduché pochopiť fungovanie napríklad kmeňovej spoločnosti v Afganistane.

Úlohou spravodajského analytika totiž nie je poskytovať hodnotenie z nášho pohľadu, ale predložiť hodnotenie, možnosti vývoja, ktoré zodpovedajú realite a ktoré vôbec nemusia korešpondovať s naším zaužívaným predpokladom, alebo želaniami politikov.

Hovoríte, že problémy z práce si nosíte v hlave. Bolo to tak aj u vás? Trávili ste napríklad voľný čas s rodinou a rozmýšľali pritom o robote?

Hej. Poznal som aj ľudí, ktorí pracovali od konkrétnej hodiny, do konkrétnej hodiny. Pri takejto práci, ale podľa mňa to úplne možné nie je. Samozrejme, že človek musí vypnúť, ale to podvedomie vám stále funguje. Večer si dáte pivo a v hlave sa vám niečo rozsvieti a napadne vám nejaký kontext. V podstate takto stále fungujem aj teraz.

Do akej miery podľa vás môžu politické boje ovplyvňovať fungovanie tajných služieb, teda napríklad SIS?

Spravodajské služby a politika by mali byť dva odlišné svety. Služba, už z podstaty tohto slova, by mala slúžiť. Mala by ale slúžiť záujmom krajiny a nie momentálnej politickej garnitúre. V našich podmienkach sú už od vzniku Slovenska spravodajské služby do veľkej miery ponímané ako jeden z nástrojov uplatňovania politickej moci. Týka sa to najmä kontrarozviedky, ktorá pôsobí vo vnútri krajiny a dostáva sa aj k citlivým informáciami, ktoré sú politicky využiteľné a zneužiteľné.

Je podľa vás v poriadku, že post šéfa SIS sa napríklad prideľuje v rámci rozdeľovania ministerských kresiel?

Je to zlé. Riaditeľ spravodajskej služby musí mať dôveru politickej reprezentácie krajiny, ale tú dôveru by mal mať na základe svojej odbornosti a morálnych kvalít a nie len podľa svojej politickej lojality. Dnes už uznávame, že napríklad policajný prezident by nemal byť len politickým nominantom, prebieha výber aj za účasti parlamentu.

Uvítali by ste podobné „výberové konanie“ aj v SIS?

V tomto smere si dovolím upozorniť na stanovisko Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD), ktoré vzniklo ako reakcia na zatknutie riaditeľa SIS: „ABSD sa však už dlhšiu dobu nedokáže stotožniť s politickými nomináciami na najvyšších pozíciách spravodajských služieb, ktoré mnohé strany v povolebnom období otvorene ohlasujú. Politické handrkovanie o pozíciu riaditeľa SIS považujeme za nedôstojné. Stalo sa už bežnou praxou, že pre obsadenie tejto pozície vôbec nie je dôležitá odbornosť, ale iba politické tričko.“

Politické súperenie o vplyv v tajnej službe je vždy negatívom pre jej fungovanie a je len na ochote politikov tento prístup zmeniť. Je to dôležité aj preto, že spravodajské služby by zo svojej podstaty mali byť nositeľom aj takých správ, ktoré sú pre danú politickú garnitúru nepríjemné a aj preto je potrebná ich politická nezávislosť.

Podľa špecialistu na tajné služby je profil na Facebooku bohatý zdroj informácií. – Foto: eReport

Aké činnosti ešte patria do portfólia služby?

Je potrebné aj uviesť, že niektoré spravodajské služby sa usilujú napríklad zasahovať do vývoja situácie v iných krajinách, ovplyvňovať verejnú mienku alebo realizovať rozličné aktivity, až napríklad po likvidáciu ľudí. Z týchto aktivít sú napríklad v súčasnosti obviňované ruské tajné služby, ale netýka sa to len ich. Nedávno boli napríklad v USA odtajnené dokumenty, ktoré dokazujú priamu angažovanosť USA vo vojenskom prevrate v Chile v roku 1972. Toto je ale oblasť činnosti spravodajských služieb, ktorá je dostatočne medializovaná.

Hovoríte o likvidácii osôb s požehnaním tajnej služby. V 90. rokoch uhorel vo svojom aute svedok únosu Michala Kováča ml. Róbert Remiáš za podozrivých okolností. Táto tragédia je pripisovaná aj SIS. Vy sa ako pozeráte na podobné prepojenie?

Treba povedať, že táto udalosť stále nebola došetrená. Moje hodnotenie by bola len hypotéza. Takáto súvislosť tam ale je a dáva to podľa mňa logiku. Je potrebné, aby sa tieto veci došetrili. Aj do budúcnosti, ak by mal potrebu niekto niečo zneužívať, tak aby si uvedomil, že existuje šanca, že ho odhalia. V súčasnosti ten pocit takíto ľudia asi nemajú.

Aký najväčší prešľap urobila SIS v dejinách moderného Slovenska?

Za tento jednoznačne považujem únos prezidentovho syna a jeho zavlečenie do zahraničia v roku 1995. To si myslím bolo absolútne dno.

Vtedajším šéfom SIS bol Ivan Lexa. Ako vnímate fakt, že tento človek Vladimíra Mečiara aj po takto silných podozreniach je naďalej na slobode a užíva si svoje majetky?

Osobne to vnímam negatívne. Podľa môjho názoru vyšetrovanie podobných vecí je nedotiahnuté do konca. Ja ako občan nemám skrátka pocit, že to nejak dopadlo, že je to hodnoverne objasnené a uzatvorené. Tie otázky tam stále sú.

Podľa vás je únos prezidentovho syna zlyhaním SIS. Ako vnímate fakt, že v súčasnosti už exšéf tajných Vladimír Pčolinský je väzobne stíhaný za korupciu? Aj to vyznieva na prvý pohľad ako poriadny prešľap.

Zadržanie riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a rozhodnutie o jeho väzobnom stíhaní je v každom smere zlou správou pre krajinu, ale aj pre jej medzinárodnú reputáciu. Je to okrem iného výsledok politizácie systému výberu riaditeľa SIS a spochybňuje to dôveryhodnosť SIS, ako aj kredibilitu nášho systému bezpečnostných previerok. Je samozrejme potrebné počkať na výsledok vyšetrovania, ale pribúdajúce podozrenia a obvinenia aj smerom k ďalším príslušníkom SIS a pochybnosti o jej činnosti, budú vyžadovať nejaké systémové riešenia a opatrenia. Myslím si, že zahraničná spolupráca na operatívnej a analytickej úrovni bude pokračovať a prípadné dopady a vzniknutá nedôvera sa prípadne prejaví v spolupráci a komunikácii na najvyššej úrovni. SIS by mala byť schopná pokračovať v svojej činnosti aj napriek týmto udalostiam. Samozrejme, že toto do vnútra služby vnáša určitú neistotu a očakávania budúceho vývoja. Plnenie úloh SIS vo vzťahu k bezpečnosti štátu by ale nemalo byť narušené.

Minulý rok vtedajší šéf SIS Pčolinský prekvapil svojim prístupom k médiám. Rozdával jeden rozhovor za druhým a dokonca SIS zmenila aj svoj prístup na sociálnych sieťach, kde sa oveľa častejšie prihovárala užívateľom. Ako vnímate takúto otvorenejšiu službu smerom k verejnosti?

Časté mediálne vystupovanie bývalého riaditeľa SIS Pčolinského bolo veľkou zmenou oproti minulosti. Osobne si myslím, že spravodajské služby by mali byť viac otvorené verejnosti a viac transparentné. Druhou otázkou ale je, či toto bol ten najvhodnejší postup.

V jednom rozhovore pán Pčolinský nečakane priznal, že Číňania kupovali slovenským poslancom prostitútky. Využívajú tajné služby často ako nástroj manipulácie svojich cieľov práve ženy?

O prostitútkach len toľko. Nepovažujem za správne, že riaditeľ SIS bulvarizuje pôsobenie spravodajských služieb. Pri verejných vystúpeniach z jeho úrovne by sa očakávali zásadnejšie a komplexnejšie informácie a nie sexuálne pikošky.

Vo svojich mediálnych výstupoch ale prezradil viacero až šokujúcich informácií. Napríklad označil Mochovce za bezpečnostnú hrozbu. Toto je v poriadku?

Nepoznám okolnosti, na základe ktorých sa pán Pčolinský rozhodol hovoriť napríklad o rozpracovávaní sudcov. Mohol za tým byť aj určitý zámer, ale mohlo to byť aj nesprávne prezradenie informácií. Informáciu o Mochovciach považujem jednoznačne za chybu najmä preto, že na využívanie jadrovej energie nepanuje ani v rámci EÚ jednotný názor a verejné poskytnutie tejto informácie z úrovne riaditeľa SIS dáva silný argument pre tie štáty, ktoré majú iný postoj ako je oficiálna pozícia Slovenska.

Riaditeľ SIS má taktiež dostatok štandardných možností, aby podobné informácie poskytol podľa zákona určeným adresátom. Chcem sa ale vrátiť späť k samotnému problému transparentnosti a otvorenosti spravodajských služieb. V tomto smere ide o to, že služby sú súčasťou demokratického fungovania štátu a je potrebné, aby ju aj verejnosť nevnímala len cez prizmu utajeného pôsobenia, ale chápala ich význam a služby dokázali poskytnúť príklady svojho prínosu pre celú spoločnosť.

Takým najrozšírenejším príkladom transparentnosti je aj u nás realizované publikovanie neutajovaných verzií správ o činnosti služieb. Niektoré spravodajské služby na svojich webových stránkach prezentujú svoje úspechy z minulosti a usilujú sa priblížiť svoju činnosť verejnosti.