EXKLUZÍVNE Spoveď analytika tajnej služby: Z Facebooku politika viem, na akú strunu mám zahrať!

Ako to vyzerá v praxi?

Systémovo rozpracovaný je napríklad americký prístup, kde od pôsobenia prezidenta Baracka Obamu aj spravodajská komunita má svoj program na zabezpečenie väčšej transparentnosti. V jeho rámci sa má zvyšovať povedomie verejnosti o spravodajskej komunite a jej činnosti pri zaistení národnej bezpečnosti. Ide aj o komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom tradičných, ako aj sociálnych médií, účasťou na akademických aj ďalších konferenciách, ako aj podľa možností poskytovanie verejne využiteľných informácii. V tomto rámci napríklad prebieha spolupráca medzi CIA a klimatológmi, kde CIA umožňuje prístup vedcom k získaným údajom zo satelitov a rôznych senzorov, ktoré zachytávajú informácie o prírodných javoch a naopak využíva vedecké poznatky napríklad o rozširovaní púšti, zvyšovaní hladiny oceánov a podobných javov, ktoré majú potenciálne bezpečnostné dopady.

Americká spravodajská geopriestorová služba /The National Geospatial-Intelligence Agency -NGA/ začala pred niekoľkými rokmi sprístupňovať vybrané mapové a geografické informácie o Arktíde, napríklad 3D zobrazenie povrchu, námorné trasy, viacvrstvové mapy, zóny ľadu a podobne. Pri boji s Ebolou v roku 2015 NGA sprístupnila mapové a geografické informácie o Afrike. Červený kríž ako aj ďalšie humanitárne organizácie tak získali aktuálne informácie o osídlení, cestách, prírodných prekážkach a podobne, nakoľko informácie o niektorých oblastiach Afriky boli nedostatočné. Podobná podpora bola poskytnutá aj v prípade zemetrasenia v Nepále, alebo prírodných pohromách na území USA, ako boli záplavy v Luisiane, hurikán Mathews apod.
Súčasťou procesu transparentnosti spravodajských služieb môže byť aj vytváranie rôznych platforiem, ktoré umožňujú spoluprácu spravodajskej komunity s verejným aj súkromným sektorom na princípoch vzájomnej výhodnosti.

Možným príkladom v tomto smere je National Intelligence Council , ktorý pôsobí od roku 1979, a ktorý pravidelne, v niekoľkoročných intervaloch, publikuje prognostický dokument Global Trends Report. Tento je výsledkom širokej spolupráce spravodajskej komunity, verejného a súkromného sektora ako aj akademickej sféry.

Ďalším možným príkladom je mimovládna organizácia The Intelligence National Security Alliance /INSA/. Jej vznik bol iniciovaný kongresovým výborom ako nástroj na uľahčenie komunikácie spravodajskej komunity, súkromného a akademického sektora.

Máme niečo podobné aj na Slovensku?

Áno, aj na Slovensku máme už spomínanú organizáciu – Asociáciu bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorej pôsobenie taktiež smeruje k všestrannej podpore spravodajskej komunity na Slovensku. Každoročne organizujeme odborné sympózia za medzinárodnej účasti, zapájame sa do pripomienkových konaní pri dokumentoch ktoré sa týkajú aj činnosti spravodajských služieb, vydali sme niektoré odborné publikácie a v prípade záujmu poskytujeme odborný pohľad na rôzne problémy. Naša spolupráca s politikmi a spravodajskými službami na Slovensku ale rozhodne nie je tak systémová, ako by mohla byť a záleží najmä na ochote konkrétnych osobností využívať náš odborný potenciál.

Niekto taký sa našiel? Napríklad z radov politikov?

V minulosti nejaké kontakty boli. Komunikácia na určitej úrovni prebiehala a prebieha. Keď sa robili sympóziá, boli tam pozvaní aj politici. Niekedy bol záujem väčší, inokedy menší. Bohužiaľ bol tento záujem často len na formálnej úrovni. Je to vždy o ľuďoch a o ich záujme o určitú oblasť.

Boli obdobia, keď predseda na kontrolu SIS prišiel a niečo povedal. Robili sme niekedy k určitým veciam aj nejaké podklady. Väčšinou to je o ľuďoch. Buď majú, alebo nemajú záujem. Pokiaľ viem, tak ani tento, ani minulý premiér nemal nejaký záujem o prácu napríklad vojenskej tajnej služby.

Do akej miery hľadajú tajné služby spolupracovníkov v radoch novinárov?

Čo sa týka rozviedky, tá pri svojom pôsobení v zahraničí využíva všetky dostupné cesty k získavaniu informácii a novinári sú z toho pohľadu jednou z vhodných možností. Čo sa týka kontrarozviedky, ktorá pôsobí na našom území, tak tá má zo zákona zakázané využívať novinárov.

Ako to vyzerá v praxi?

Otvára sa tu zaujímavý problém, ktorý sa vzťahuje k práci zahraničných spravodajských služieb na našom území. Začalo sa tu hovoriť o ústavnej ochrane novinárov a ich zdrojov. Tento zákon má údajne garantovať, že nikto nesmie tlačiť na vyzradenie zdrojov informácii a zaručiť novinárom aj lepší prístup k informáciám. Prijatie tohto zákona ale súčasne môže znamenať pozvánku pre zahraničné spravodajské služby, aby sa usilovali získavať našich novinárov pre spoluprácu (možno aj nevedomú), alebo aby priamo svojich infiltrovali do redakcii slovenských médií. Špión pod novinárskym krytím bude mať totiž nadštandardnú ochranu a dobré podmienky pre svoju prácu. Toto následne môže vyvolať zvýšený záujem kontrarozviedky o novinárov. Celý tento zdanlivo pozitívny zámer môže vyvolať viac problémov ako pozitív. Odlíšiť, či sú informácie napríklad z pozadia politiky získavané pre novinársku prácu, alebo spravodajskú činnosť bude týmto zákonom veľmi sťažené 

Ako môžu byť tajné služby zneužité?

V oblasti rozviedky môžu byť spravodajské služby zneužité tým, že sú tlačené do poskytovania účelových informácii, aby sa získali argumenty pre politické rozhodnutia. To bola napríklad už spomínaná situácia ohľadom útoku na Irak, kde boli zámerne a účelovo interpretované spravodajské informácie. V oblasti kontrarozviedky, spravodajskej služby s vnútornou pôsobnosťou, je to najmä využívanie spravodajských služieb k získavaniu informácii na politické účely, na kompromitáciu politických protivníkov alebo aj k trestnej činnosti. Obávam sa, že ponímanie kontrarozviedky, ako „slúžky“ aktuálnej politickej moci, sa do veľkej miery odohráva aj na Slovensku a posledné informácie ako zatýkanie predstaviteľov SIS, alebo podozrenia smerujúce k príslušníkom SIS tomu nasvedčujú. Nie je to ale len problém SIS. Okrem iného, stále nie je hodnoverne doriešená kauza tunelovania vojenskej spravodajskej služby za ministra Glváča, alebo odpočúvania za ministra Galka. Je to problém, ktorý je u nás skutočne dlhodobý a záleží najmä na politikoch na čele štátu, či ho dokážu riešiť.