EXKLUZÍVNE Spoveď analytika tajnej služby: Z Facebooku politika viem, na akú strunu mám zahrať!

To znamená čo?

Keď sa napríklad zachytí informácia o príprave teroristického útoku, môže ísť len o útržok telefonického rozhovoru, ktorý sa potom usilujú ďalšou činnosťou podložiť. V konečnom dôsledku ale výsledný produkt často môže byť len viac či menej pravdepodobný. Hlavným poslaním spravodajskej služby je totiž najmä včas pred týmto útokom varovať, aby na základe tohto varovania mohli byť prijaté opatrenia na jeho odvrátenie.

Od získania, cez spracovanie, až po poskytnutie informácií ide o vzájomne prepojený proces. Rád by som sa ešte zastavil u analýzy, kde je podľa môjho názoru jednou z najväčších výziev súčasnosti zvládnuť množstvo informácií, ktoré je dostupné. Týka sa to napríklad masového rozvoja elektronickej a mobilnej komunikácie, informácie z otvorených zdrojov, vrátane sociálnych sieti a podobne. Bývalý riaditeľ národného spravodajstva USA Jamese Clapper pred časom uviedol, že spravodajské služby každý deň získavajú viac terabajtov informácii, ako obsahuje knižnica amerického kongresu, ktorej veľkosť sa odhaduje na 10 terabajtov. Nastáva určitý informačný chaos, ktorý prináša problém podobný hľadaniu ihly v kope sena. Informácií je veľa, ale len časť z nich je prínosná a významná. V tomto smere v poslednom období stále viac a viac pomáha umelá inteligencia, ale rozhodujúci je v konečnom dôsledku vždy ľudský prvok, v tomto prípade spravodajský analytik.

Myslíte si, že vás ako analytika tajných služieb nahradí práve umelá inteligencia?

Myslím si, že určite nie. Niekde som čítal, že šéf jednej z izraelských tajných služieb informoval o  tom, že zabránili 450 teroristickým útokom a pri ich vyhodnocovaní informácii významne pomáhala umelá inteligencia. Z hľadiska pochopenia kontextu a súvislostí si ale myslím, že vklad človeka je nenahraditeľný. Umelá inteligencia má nejaké svoje limity a domyslenie súvislostí je na človeku. Veľa vecí je totiž aj na intuícii.

Zaujala ma téma otvorených zdrojov. To neznie veľmi špionážne. Majú informácie získané z otvorených zdrojov rovnakú váhu ako tie, ktoré sme dostali napríklad od konkrétneho človeka alebo z odposluchu?

Jedným z ďalších veľmi diskutovaných problémov je význam otvorených zdrojov pri získavaní informácii. Podľa niektorých názorov sú najhodnotnejšie tie informácie, získavané prostredníctvom ľudských zdrojov (HUMINT) a otvorené zdroje nie sú tou „pravou“ spravodajskou disciplínou. Nie sú považované za tú správnu špionáž. Osobne si ale myslím, že to neplatí. Otvorené zdroje môžu mať veľký význam napríklad pre sledovanie vývoja spoločenskej situácie v krajine, nálad v spoločnosti a podobne.

Reinhard Gehlen, bývalý riaditeľ západonemeckej spravodajskej služby vo svojich pamätiach uvádza, že hitlerovská spravodajská služba dokázala v roku 1942 získať americký zbrojný plán, ktorý existoval len v ôsmich vyhotoveniach. Tento plán bol získaný vďaka podrobnej analýze americkej tlače.

Zaujímavý príklad významu otvorených zdrojov bol koncom minulého roka publikovaný v Rusku. V roku 1958 bola v sovietskom časopise zverejnená fotografia centrálnej riadiacej miestnosti elektrifikačnej sústavy Ural na ktorej analytik postrehol niečo špecifické, čo nezodpovedalo predpokladanému štandardu. Táto domnienka sa stala základom ďalšieho zberu informácií v rámci ktorého bolo využitých 103 odkazov zo sovietskych novín a technických časopisov, štyri správy o návštevách zahraničných delegácií v ZSSR, 11 správ napísaných nemeckými vojnovými zajatcami po návrate domov a pravdepodobne aj 25 fotografií z 2 balónov. Záver približne päťmesačnej práce bol, že podľa spotreby elektrickej energie sa v regióne nachádza podnik na výrobu uránu pre jadrové zbrane.

Spolupracovali ste aj s pracovníkmi v teréne?

Všeobecne sa dá povedať, že činnosť operatívnych pracovníkov a analytikov je oddelená a ich priama spolupráca aj nevhodná. Identitu pracovníka v teréne pozná len minimum ľudí a nie je dôvod aby ho poznal analytik, respektíve aby s ním priamo spolupracoval. Ich spolupráca sa uskutočňuje sprostredkovane, v rámci riadenia spravodajskej činnosti, kde operatívny pracovník od svojho nadriadeného dostáva pokyny na čo sa má zamerať. Tieto pokyny z veľkej časti vychádzajú od požiadaviek analytikov.

Laml je expert na tajné služby. – Foto: eReport

Ešte k tým otvoreným zdrojom. Medzi ne patria aj sociálne siete. Čo by operatívec vedel napríklad zistiť z profilu bežného človeka?

Dá sa zo správania ľudí na sociálnych sieťach vyčítať na čo klikajú, na čo reagujú, aká hudba sa im páči, akých majú priateľov. Keď sa na to pozriete spätne, na určité časové obdobie, tak sa dá urobiť dobrý profil konkrétneho človeka. Vie sa, čo ho zaujíma, aké je jeho vzdelanie. Dá sa vyčítať či je u vás ľahké vyvolať určitú reakciu alebo naopak reagujete uvážlivo.

A čo politici na sociálnych sieťach?

Poviem teraz hypotézu. Ste nový mladý politik, ktorý vstúpil do politiky a boli ste na sociálnych sieťach. Ak by som potreboval, tak z vášho spätného pôsobenia, od vašich povedzme napríklad 15 rokov, ktoré tam sú dostupné, si viem urobiť váš profil. Viem, na akú strunu u vás mám zahrať.