Dr. Drgonec pre eReport: Podľa magisterky Čaputovej je kritika dobrá. Pokiaľ ju chváli

Doktor Drgonec o Agonii Iuastitiae. Prezidentke a treťom sektore. Z ktorého vzišla aj Zuzana Čaputová. Emeritný sudca a legenda slovenského (nielen) ústavného práva Ján Drgonec s nami hovoril aj o súdnictve, vláde a divných javoch súčasnej „demokracie na slovenský spôsob.“

Mohlo by vás zaujímať

1. 
   Doktor Drgonec pre eReport: Cenzúra patrí k demokracii asi tak ako magisterka Čaputová a Heger!
2. 
   JUDr. Zachar pre eReport: Politika do práva nepatrí, ovplyvňujú sa tak OČTK, súdy i verejnosť!
3. 
   Jelinková Dudzíková: Kritickí sudcovia sú trestaní, nekritickí chválení. Komu to prospieva?
4. 
   Sudca Šamko o Súmraku: Je rozdiel, či OČTK zločinecké skupiny odhaľujú, alebo účelovo vytvárajú!
5. 
   VIDEO „Česká Čaputová“ čelí kritike. Dôvod? Povedala pravdu o slovenskej prezidentke!

Sudcovia Jelinková Dúdziková, Šamko, Kosová a Števík vydali knihu s názvom Agonia Iuastitiae, s podtitulom Prežije právny štát v Slovenskej republike? Napísali ste o nich, že každý z nich prispieva k ochrane právneho štátu a nezávislosti súdnej moci.

Najmä dvaja z nich, Števík a Kosová, sú aktuálne predmetom záujmu niektorých médií, či neziskových organizácii. Súvisí to podľa vás práve s vydaním tejto knihy?

Ako inak? To je trest za viac vecí. Za to, že si dovoľujú premýšľať o súdnictve na Slovensku. Že nemlčia o tom, že súdnictvo na Slovensku má obrovské chyby. Že netaja, aké chyby to sú. O takých veciach sa nepatrí hovoriť. Kto sa nepodriadi zákonom omerty, musí byť poriadne postihnutý. Ešte radšej musí byť verejne popravený. Najradšej zajtra na svitaní.

My sme jej hovorili Štátna bezpečnosť. Rusi KGB. Režim, ktorý máme, potrebuje navodzovať zdanie demokracie. Zároveň nedokáže vládnuť bez špicľovania a všetkých ďalších radostí, aké prináša len politická polícia.

Transparentní

Predseda správnej rady Transparency International Samuel Spáč sa na sociálnej sieti dokonca o tejto štvorici sudcov vyjadril, že ich “záujmy sa dlhodobo prekrývajú so záujmami mafie.” Sú podľa vás ako emeritného sudcu a skúseného právnika, takéto vyjadrenia bez doloženia akýchkoľvek faktov v poriadku?

Nie. Sú primitívne. Asi celý otec výroku. To pokiaľ ide o intelektuálnu úroveň. Z hľadiska právnika sú žalovateľné. Sú formou zneužitia slobody prejavu. Možno Spáč kalkuluje s beztrestnosťou za výroky na sociálnych sieťach. Ak je tak, veľmi sa mýli.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva aj výroky na sociálnych sieťach zaťažuje zodpovednosť. Občianskoprávna. Inak povedané, Samuel Spáč si za svoje výroky môže zaplatiť.

Sudkyňa Kosová sa pritom “previnila,” tým, že poskytla istému denníku rozhovor o svojom bývaní. Podľa Spáča išlo o “snahu normalizovať túto skupinu sudcov,” ktorí predstavujú “divný prúd v našom súdnictve.” Aký je váš postoj k našim mimovládnym organizáciám, ktoré pôsobia na “poli justície?”

Mimovládky

Tretí sektor sa štylizuje do úlohy poskokov štátu. V skutočnosti v utajení preberá štátnu moc. Príkladom je dianie v súdnictve. Aby veci do seba zapadali a mali vnútornú logiku, malo by všeobecne platiť, že tretí sektor infiltruje súdnictvo. Sú na to splnené predpoklady. Sudcov menuje prezidentka Slovenskej republiky.

Pôvodne z tretieho sektora. Všeličo o skutočnom stave zloženia sudcovského zboru by napovedali štatistiky z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj to donedávna viedla ministerka z tretieho sektora.

Informácie, koľko sudcov pred vymenovaním za sudcov pôsobilo v treťom sektore, zostali tabu. Mimo predmetu záujmu verejnosti a novinárov. Hovorcov verejnej mienky. Ľahostajnosť alebo sprisahanie?

Výhody „roduverných“

Obsadenie súdu svojimi sudcami má hlboký význam. Roduverný treťosektorový sudca obmedzí prístup k súdu. Odmietne žaloby proti tretiemu sektoru, jeho záujmom a názorom. Čo nedokáže odmietnuť v prístupe k súdu, tam nezistí porušenie práva. Procesnoprávnym slovníkom – žalobu zamietne.

Precedens

Súd v Žiline nedávno vytvoril precedens o právnych účinkoch manželstva uzavretého v Kanade dvomi mužmi. Sudca, ktorý takto rozhodol, nezaprie príslušnosť k tretiemu sektoru. Kedy v súdnictve prevládnu sudcovia z tretieho sektora? Kedy ho ovládnu?

Ďalekosiahly záver indikuje jedno. Tretí sektor nenápadne, takmer v utajení, metastázuje štátny mechanizmus podľa svojich priorít. To nedokážem vnímať ako pozitívny jav. To je hrozba pre všetkých, ktorí myslia inak ako progresívci.

Ryba smrdí od hlavy..

Čo hovoríte na „kauzu Śtevík?“ v ktorej sa dotyčný sudca „previnil,“ tým, že napísal otvorený list prezidentke. Mal na to podľa vás právo?

Európsky súd pre ľudské práva veľakrát rozhodol, že sudca má rovnaké právo na slobodu prejavu, ako každý iný človek. S výnimkou vyjadrovania o sporoch, ktoré ešte nerozhodol.

Sudca Števík nemá rozhodnúť v spore vedenom za účasti prezidentky Čaputovej. Súdna rada SR buď nepozná rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, čo je škandál. Alebo si z rozhodnutí nerobí ťažkú hlavu. V takom prípade je to ešte väčší škandál.

Je to u nás právne tak, že ktokoľvek od exministerky Kolíkovej, cez ďalších vládnych politikov, môže verejne dehonestovať sudcov alebo ich rozhodnutia, ale sudca nemá právo poskytnúť rozhovor o bývaní, či zverejniť otvorený list?

Nie. Právne to tak nie je. Tretí sektor pokladá za samozrejmé, že na neho sa zákony nevzťahujú. On má vlastné zákony. Presne tak, ako mafia. Exministerka nemá právo sudcov dehonestovať, napriek tomu to robí.

Doktor Drgonec o Agonii Iuastitiae

O čom je vlastne kniha Agonia Iustitiae?

„Agonia iustitiae je poctivou správou o stave práva na Slovensku. Nie za Tisovho štátu ani za socializmu. Dnes. A zajtra. Vďaka farmako firmám a Európskej únii. Kniha je silným svedectvom vzdelaných, spravodlivosti oddaných sudcov o tom, ako je to u nás doma. Ak slovenské obyvateľstvo zotrvá na uplatňovaní svojich práv a slobôd, v budúcnosti kniha môže byť dôkazom pred nezávislým súdom. Čo ak sa voliči nechajú oblafnúť? Autori sa z talárov prezlečú do striedmo pruhovaného. Tam sa s nimi budeme môcť zoznámiť viacerí čitatelia. Za trest, že oni písali a my sme im to čítali.“

Toto prezrádzam čitateľom na záložke knihy. Toto si autori Agónie justície zaslúžia, aby som zopakoval pri tejto príležitosti.

Predstieraná demokracia

Máme protikorupčnú vládu, prezidentku oceňovanú v zahraničí za ochranu demokracie a políciu, ktorá má konečne rozviazané ruky. Nemali by teda princípy právneho štátu rozkvitať? Kde je problém?

V predstieraní. Vláda predstiera, že bojuje proti korupcii. Prezidentka predstiera, že chráni demokraciu, ale prispieva ako vládze k potláčaniu demokracie. Polícia nevie chytiť do rozviazaných rúk dôkazy, ktoré by boli dôkazmi. Namiesto toho používa kajúcnikov. Tam je problém. Vo všetkom. Nielen v kajúcnikoch.

Útoky

Osobne si nepamätám, že by sa niekedy v minulosti útočilo na sudcov v takej miere, ako za tejto vládnej garnitúry. Nejde len o túto štvoricu, ale i o Vás, či napríklad o sudcu Pulmana, Trubana, Fila, Lindtnera, Miľana.. menovať by som mohla dlho. Čomu to pripisujete?

Vládna koalícia nie je spôsobilá zvládnuť úlohy vlády. Je z toho nervózna a rozčúlená. „Čo je to za vládu?“ Médiám , ktoré majú k tejto vláde blízko, je ľúto, že vláda trpí kvôli kritike, ktorá sa jej členom dostáva vo verejnom priestore. Vládne médiá reagujú precitlivelo na situáciu, ktorú citlivo vnímajú. Vznikol bludný kruh precitlivelosti na kritiku. Obludný kruh.

Trojdelenie moci

Existuje podľa vás v tomto štáte ešte trojdelenie moci, tak ako to máme zakotvené v Ústave SR?

Trojdelenie moci je o tom, že moc v štáte sa delí na zákonodarnú, výkonnú (vládnu) a súdnu. Zákonodarná moc funguje v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa o návrhoch zákonov nediskutuje. Návrhy zákonov sa schvaľujú na mimo ústavnej koaličnej rade.

Prečo je vlastne tak dôležité, že sme ho “vytesali do základného právneho kameňa” nášho štátu?

Trojdelenie je základom organizácie moci v štáte. Má chrániť pred strhnutím moci do jedných – dvoch rúk. Ústava je základom právneho poriadku. Nuž ustanovuje základné zásady, na ktorých štát stojí. Aj keď ide o Slovenskú republiku.

Občan do kúta!

Vláda od začiatku hlásala v justícii reformné zmeny, ktoré ju “očistia,” pričom prospech z týchto zmien bude mať občan. Darí sa jej to?

Celý socializmus som počúval: „Na konci nášho úsilia je občan.“ Teraz sa to dosiahlo. Doslova.

Mali sme šťastie, že Richard Sulík sa postavil na zadné v celkom nevhodnom okamihu. Vyhodili ho z vlády. Spolu s ním Kolíkovú.

Čo by potrebovala naša justícia najviac? A čo samotné Slovensko?

Slovensko potrebuje viac skutočnej demokracie. Nie tie kecy o demokracii, ktorými sa oháňa Čaputová, Heger a všetci ich spolupáchatelia. Východiskom je odtlačenie kecalov od moci.

Presadenie referenda, v ktorom voliči budú hlasovať o tom, čo sa pri súčasnej „zastupiteľskej demokracii“ vloží do vreca s dohodami uzavretými za zatvorenými dverami koaličnej rady.

Podľa nich rozhodovať spory. Osobne som ako advokát zažil, že keď som sa na pojednávaní pokúsil argumentovať znením zákona, sudkyňa ma odbila: „Zákon nechajme tak!“ Takých sudcov treba konečne začať disciplinárne stíhať za svojvôľu.

Svojvoľne ďalej

Tvrdo kritizovaný Daniel Lipšic to ako minister spravodlivosti začal pred rokmi. Vo funkcii ho nahradil Štefan Harabin a bolo po disciplinárnej zodpovednosti sudcov za svojvôľu. Stručne zhrnuté.

Stálo by to za to

Slovensko aj naša justícia potrebuje obrovskú zmenu. Sprevádzanú úprimným úsilím, aby veci fungovali inak, ako fungujú. Vlastne, aby konečne fungovali. Nehovorte, že sa to nedá. Je to iba ťažké.