Djokovič o hororovom americkom bombardovaní Belehradu! Známy srbský tenista Novak Djokovič patrí medzi najväčších športovcov súčasnosti. V posledných rokoch sa musí vyrovnávať s politickými tlakmi, ktoré sú na neho zo strany tenisových zväzov a rôznych štátov vyvíjané preto, lebo sa nebál otvorene a verejne vyslovovať svoj slobodný názor na očkovanie proti covidu-19. Svoje by vedel rozprávať aj o tom, ako to vyzerá, keď vás austrálske ozbrojené zložky držia niekoľko dní v izolácii len preto, lebo ste neposlúchli príkazy politického západu a ešte ste si aj dovolili povedať to verejne.
Relatívne negatívny postoj Djokoviča k „modernému svetu“ však pravdepodobne vôbec nie je dôsledkom jeho súčasných negatívnych zážitkov. Bombardovanie Belehradu zo strany NATO je niečím, čo nás desí už len pri pohľade na dobové fotografie, ktoré sú dostupné na internete. Keď ste však malé dieťa a musíte sa niekoľko dní skrývať, bojujúc o život, je vysoko pravdepodobné, že vás to vo vedomí a podvedomí poznačí na celý život.
„Nemal som ešte ani 12 rokov“
Počas bombardovanie Belehradu v roku 1999 sa malý „Nole“ so svojou rodinou skrýval v byte na prízemí, čo vtedy celej rodine prišlo ako najbezpečnejšie miesto pre záchranu svojich vlastných životov. Djokovič vie svoje vtedajšie zážitky popísať veľmi presne, keďže bol presne v tom veku, kedy už negatívne spomienky len tak nevytesníte. O udalosti nerozpráva rád a podobné vyjadrenia sú z jeho strany výnimočné.
„Zobudil ma výbuch a zvuk rozbíjajúceho sa skla. Moja mama spadla, udrela si hlavu o radiátor a stratila vedomie. Môj otec kričal ´Nole, tvoji bratia!’ Nemal som ešte ani 12 rokov, ale bol som najstarší,” popisuje pre taliansky plátok Corriere Della Sera.
„Nevedeli sme, kam bomby dopadnú“
„Keď vyhlásili poplach a lietadlá začali hučať, nevedeli sme, kam bomby dopadnú,” uviedol pre BBC Djordjo, priateľ Djokovičovho starého otca, ktorý dodnes žije na mieste, kde sa tieto udalosti odohrávali.
Mohlo by vás zaujímať:
Djokovičova rodina to rozhodne nemala ľahké. Nole a jeho dvaja bratia trávili väčšinu času so svojim starým otcom. Jeho rodičia Srdjan a Dijana potrebovali uživiť rodinu a preto chodili pracovať do horského strediska pri Kosove. Pre svoju rodinu bol Djokovič oporou už v nízkom veku, keďže bol spomedzi detí najstarší.
Rodičia museli chodiť na „fušky“ mimo Belehrad
Novak Djokovič vyrastal väčšinu času so svojím starým otcom Vladimírom. Jeho rodičia Srdjan a Dijana pracovali mimo Belehradu v horskom stredisku neďaleko Kosova. Všetko preto, aby uživili svojich troch synov, Novaka, Marka a Djordjeho. Ich starý otec žil v dvojizbovom byte s bielymi vchodovými dverami až do svojej smrti v roku 2012.
Sily NATO svoj zásah v Belehrade doteraz argumentujú tým, že potrebovali vyriešiť etnické čistky v Kosove, ktorých sa Juhoslávia mala dopúšťať. Politický západ však vtedy ako keby zabudol na svoje hodnoty, medzi ktoré, aspoň navonok, zabíjanie civilného obyvateľstva rozhodne patriť nemá.
„Celú noc som sa neprestal triasť“
„Zozadu som počul, ako niečo trhá oblohu, akoby obrovská lopata na sneh zoškrabovala ľad z oblakov. Ležiac na zemi som sa otočil a pozrel na náš dom,” píše Djokovič v knihe „Naservírujte si víťazstvo“. Tento moment priniesol zároveň pohľad, na ktorý tenista dozaista nikdy nezabudne: „Nad strechou domu sa vynoril oceľovo-šedý trojuholník bombardéra F-117. S hrôzou som sledoval, ako sa jeho obrovské kovové brucho otvorilo priamo nado mnou a vyleteli z neho dve laserom navádzané rakety, ktoré mierili na moju rodinu, mojich priateľov, moje okolie. Na všetko, čo som kedy poznal. Celú noc som sa neprestal triasť.”
Pri takýchto slovách je Djokovičova nechuť vracať sa k udalostiam z roku 1999 úplne pochopiteľná. Tenista, ktorý neskôr dobil svet športu, však nezvykne pri popisovaní svojich zážitkov chodiť okolo horúcej kaše.
„Tieto skúsenosti zo mňa urobili šampióna“
„Nevedel som, čo prinesie nasledujúci okamih mne, mojim bratom, mojej rodine. Pre všetkých to bol desivý zážitok, najmä pre deti. Nevedeli sme, čo sa deje,” spomína po rokoch podľa portálu aktuality.sk.
Pokiaľ zažijete niečo podobné, pravdepodobne vo vás skončí hocijaká naivita. Vzrastie chuť ukázať svetu že národ, z ktorého si politický západ urobil terč, nechce byť len trhacím papierom. „Tieto skúsenosti zo mňa istým spôsobom urobili šampióna, kvôli nim som teraz silnejší a hladnejší po úspechu,” dodal Djokovič.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Djokovič o hororovom americkom bombardovaní Belehradu: Mama stratila vedomie, otec kričal!